Všetko je vec osobnej sily

Už som dočítala (ale ešte nedospracovávala) The Art od Dreaming, tak som nechala energiu, nech mi vyberie najbližšiu knižku na čítanie. Energia sa rozhodla pre Tales of Power. Zatiaľ ma to nechytá za srdce a to, čo som v minulosti pozaškrtávala, mi prichodí z dnešného pohľadu často ako absolútna pakáreň, ale to sa spraví… Už po prvých stranách vnímam istý posun. Ak ma Art of Dreaming upozorňovala na rozdiely medzi mnou a Castanedom (skončilo to poslednou kapitolou, kedy som dvakrát po sebe mala tú istú, od neho diametrálne odlišnú reakciu 😉 ), tak Tales of Power zasa akoby ukazovala na to, čo máme spoločné. Obaja sme také drobné “drama queens”, dramatické divy 😛 : všetko náramne prežívame a nechávame sa našou mysľou vmanévrovať do takých desivých situácií, aké v realite ani neexistujú. 🙂 Myslím, že od snívania sa teraz prechádza k stalkovaniu. Bude fuška. 😕 Čítať ďalej

O tom, ako zmúdrievame – a prečo potrebujeme na to byť “kompletní”

0930aa382611b27a83d8727f40ebd071Tento článok začal ako komentár k jednej diskusii tu na blogu… lenže potom prerástol do mamutích rozmerov a rozhodla som sa z neho radšej urobiť článok, aj keď sa v ňom opakuje mnohé z môjho doterajšieho poznania. 😉 Celé sa to točilo okolo toho, či je lepšie cítenie alebo myslenie, analýza alebo syntéza, hľadanie chýb alebo si domýšľanie “medzi riadkami”. Takže tu je podstatná časť môjho pohľadu:

Zmúdrievanie je individuálny proces: nesie sa prevažne na tej energii, ktorú máš najviac zastúpenú. Čítať ďalej

Veriť alebo vedieť?

Už dobehla aj štvrtá a posledná lekcia Crack Your Egg a doložila mi, že som sa zas raz nemýlila – je to prevažne propagácia materiálu, ktorý Henk Schram predáva. Ten materiál môže byť dobrý a užitočný (myslím, že je), ale je vysoko nad moje možnosti. S malou dušičkou som sa pýtala kyvadla, či bolo zámerom, aby som si ho kúpila, ale našťastie odpoveď bola “nie”, ale práve posledná lekcia že ma má na niečo upozorniť. Tak som ju šla dopozerať.

Nuž… bola to drina a nie je tam možnosť zastavovať, posúvať a  premiestňovať sa vo videoslučke (lebo veď potom by sme mohli preskočiť predajné kecy a počúvať len to podstatné 😉 ), takže neviem, či som niečo neprehliadla, ale bola tam pasáž, ktorá so mnou zarezonovala, pretože odráža moju skúsenosť. Čítať ďalej

“Aktívna strana večnosti” sme my a naše konanie

Zasa sa dostávam k úvahám, čo vlastne toltécke učenie je a ako je použiteľné pri sebarozvoji. Keď som sa oň potkla prvýkrát cez Esmeraldu Arana, veľmi silno so mnou zarezonovalo. Esmeralda Arana bola/je pragmatička a tak ho popisovala v jednej veľmi konkrétnej situácii, kedy pomohlo jej – pri vymanení sa spod alkoholu a kodependencie. Vďaka nej som sa okľukou dostala k dovtedy tvrdošijne vyše roka odmietanému Castanedovi (via Taisha Abelar 😉 ) a tam som zistila, že čítam múdre veci. 🙂 A odvtedy sa “toltékovalo”. Čítať ďalej

Vraždy, prepletence, poznanie a jeho relativita

Toto je prepis prevažnej časti channelingu s Ihderaelom a Gabrielom z 1.10.2011. Channeling som vyprovokovala preto, lebo som si potrebovala ujasniť moje porozumenie jedného z citátov. Vzala som kyvadlo, ale ozval sa mi Ihderael. Už som zvyknutá, že Ihderael mi dáva príkazy, kým Gabriel ma udržiava v dobrom rozmare. Tak aj ten rozhovor vyzeral podľa toho:

IHDERAEL
Počúvam. Čo máš na mňa?
O MIENKU O GABRIELOVI DO ISTEJ DOBY PESTUJ NEZAUJEM
Tomu nerozumiem. Nemám si od nikoho žiadať mienku o Gabrielovi alebo nemám nikomu dávať mienku o Gabrielovi alebo nemám počúvať, čo o Gabrielovi hovoria iní?
INI
OK. Kašlem na iných. Dobre tak?
🙂 ANO
Ešte niečo? Čítať ďalej

Ako sa učíme… Učíme sa vôbec?

Ďalší zo série vhľadov, ktoré mi dala diskusia k tomuto článku. Tentokrát sa týka komentára, ktorý postol Karlos. Najprv som ho brala len ako *LIKE*, ale po pár dňoch som vzala do ruky Lujana Matusa 😛 a zas raz niečo zakliklo… Ale po poriadku.

Tu je ten spomínaný Karlosov komentár:

Moje ego nemůže jinak, musím napsat i já 😛

Jana je prý žačkou Marese, ty, Míro, jsi nepřímím žákem Mindelleho (doufám, že jsem nezvoral jeho jméno), já jsem žákem Johna Millesa, kterého všichni voláme Wild Wind. Znáte ho? Předpokládám, že ne. Nikdy nenapsal žádnou knížku, nikdy nedělal žádnej meeting, nikdy nepsal blog a nevlastní žádný web. Nevím ani, jestli umí psát a číst. Nejspíš jo, prý chodil do školy. Tenhle člověk mě učil všechno, co jsem potřeboval a taky to, co jsem nejspíš ještě nepochopil (například, že můj názor není důležitý natolik, abych ho takhle veřejně vystavoval 🙂 – když já nemůžu odolat ) Lidi z jeho okolí si ho váží ne proto, kdo je, nýbrž jakým je. Nepotřebuje být vidět, nepotřebuje si kolem sebe vytvářet svár. Jednoduše je a to co ví, se naučil z přirody a lidi, ktoří taky nepsali knížky, a neměli videa na youtube. Nezná slovo tolték. Zná ovšem něco, co toltéctví vystihuje – svobodu 🙂 . Čítať ďalej

Analýza prežitku

Ďalší z Grooverových článkov:

Každý z nás máme svoj svet, veci, ktoré nás zaujímajú. Ľudia o ktorých máme starosť. Vášne, ktoré chceme uskutočniť, sny, prežitky a ciele. Hlavnou métou týchto všetkých veci je šťastie. Šťastie je to, po čom každý z nás túži. Prináša ho pocit pochopenia, dobrá hudba, hobby, priatelia dokonca aj lenivosť, spánok a sám život celkovo. Mnohokrát sa pachtime za cieľmi, šťastím a vedia nás pohltil natoľko, že sa v nich strácame. Aj tí, ktorí sa boja alebo odmietajú dobrodružstvo, to robia iba pre svoju predstavu šťastia. Túžby a schopnosť ich realizovať objektívne na možnostiach sa tak stáva základným kameňom ľudskej flexibility na našej zemi.

To, či už máme správny nadhľad alebo čí existuje nejaká správna morálka cestou k šťastiu je otázne. V priebehu života o to parkrát zavadíme, no aj tak prevládnu naše vnútorné túžby a to v akom prostredí sme vyrastali. Čo z toho sme v sebe zakorenili a ďalej sa tomu venovali. Neskôr, keď si nájdeme svoj štýl a zapustíme korene, tak nás tieto morálne pravidlá už takmer prestanú zaujímať, no stále budú naším kompasom a časťou záujmu. Naše vedomie nie je natoľko široké alebo sebareflexívne, že sa vie z toho dostať. Zakoreníme sa. Sme unášaní prúdom, ktorý si môžme oprávnene brániť alebo ho ďalej meniť. Záleží od toho, s kým sa stretneme a napokon čo v nás vyvolá ten citový vnem morálky ako veci súdime v našom hodnotovom rebríčku. Sú to naše rozhodnutia. Či už zlé alebo dobré, každý sa učíme na vlastných chybách. Tie sú tie najdôležitejšie. Pre tých pozornejších postačia aj chyby druhých. Čítať ďalej