Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.
Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula Čítať ďalej
Aby vysvetlil kontrolu druhej pozornosti, prišiel don Juan s kategóriou vôle. Povedal, že vôľu možno opísať ako maximálnu kontrolu nad svietivosťou tela ako energetického poľa; alebo ju možno opísať ako stupeň dokonalosti alebo stav, ktorý sa vynára v živote bojovníka v určitom čase. Cítime ju ako silu vyžarujúcu zo strednej časti tela prichádzajúcu po okamihu toho najdokonalejšieho ticha, okamihu absolútnej hrôzy alebo hlbokého smútku; nie po okamihu šťastia, pretože šťastie je príliš rušivé a neumožňuje bojovníkovi koncentráciu potrebnú na využitie svetelnosti tela a jej premenu na ticho. Čítať ďalej
Teraz som na kapitole Nutnosť veriť. A ako inak, zasa som sa dozvedela niečo o sebe 😉 :
“Základný rozdiel medzi obyčajným človekom a bojovníkom je ten, že bojovník berie všetko ako výzvu na zdolávanie, kým obyčajný človek berie všetko buď ako požehnanie, alebo ako prekliatie.”
Už keď som to čítala, začala som sa vyškierať. Ja s mojimi ustavičnými príkoriami… Bojovník? Zabudni. Obyčajný človek.
Don Juan pokračuje: Čítať ďalej
V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:
“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”
“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.
My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.
Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.
Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”
“Len málokedy počujeme vnútornú hudbu, ale aj tak všetci podľa nej tancujeme.” — Rumi
Náš prospech a pohodu brzdia črty, ktoré nazývame “chyby”, rovnako ako obavy, ktoré sa obvykle za chyby nepovažujú. Normálne si neuvedomujeme, že naše obavy pôsobia obrovskú škodu v živote našom, rovnako ako v živote iných. Napríklad tým, že sa sústavne nechávame riadiť našimi strachmi (napr. z opustenia), obmedzujeme ľudí okolo seba (napr. žiarlivosťou) a robíme si tým sami zle (napr. tým, že naša žiarlivosť ich od nás odpudí). Čítať ďalej
Obvykle, keď hovorím o energiách, ktoré máme k dispozícii, aby sme dosiahli čokoľvek v živote, používam staré incké delenie na energiu emocionálnu (munay), mentálnu (yachay) a vôľovú (llankay).
Energia emocionálna je presne o tom, ako sa volá – o emóciách. Dnes už vieme, že emócie sú dobrý pomocník, ale zlý radca, ak im nekriticky (=bez skúmania) načúvame. Môžu sa stať vstupnou bránou do sveta tŕňov. Sú prvotným spúšťačom, že na niečo uprieme zvýšenú pozornosť. Sú akoby spínačom, ktorý rozhoduje o tom, čo v živote bude pre nás dôležité. Čítať ďalej
Vždy som sa hrdila tým, že som vlastníkom besnej bosoráckej vôle. Že nezávisle od toho, či si trúfam, či verím, že to vyjde, idem do veci a poviem si “urob alebo skap!”
Nedávno som zistila, že tá moja besná bosorácka vôľa nie je až taká besná. 😉 Rozbil sa mi obľúbený hrnček a ja som poslala celé Univerzum do konca potravinového reťazca.
Nebola to vec daného okamihu. Zbieralo sa to po Čítať ďalej
Niekedy je desivé pozerať na svoje vlastné postupy a mentálne/emocionálne poryvy z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. S náhlym šokom si uvedomíte, ako ste kráčali po hrane a len šťastnou náhodou ste to zvládli…
Včera som na fejsbúku vyhrabala jeden z článkov, čo som zdieľala pred rokom-dvomi. A dnes už preň mám kontext: Čítať ďalej
Niekedy je divné, ako ťažko sa dokážeme vymaniť z nášho pohodlíčka a urobiť niečo, čo by sa nám páčilo, o čom sme presvedčení, že by bolo aj dobré – a napriek tomu nás niečo brzdí. Obvykle to býva vnútorný monológ, ktorý nám začne vyhadzovať na oči možné problémy a ohrozenia, ak sa začneme hýbať – nemáme istotu, že to vyjde, veci sa môžu vyvinúť inak, ľudia na nás môžu divne pozerať a podobne. Jednoducho sa nás snaží udržať v našej zóne komfortu aj naďalej. Čítať ďalej
Dnes nadránom som mala rozhovor s Gabrielom, ktorý skončil dosť veľkým osvecovaním. Mňa; koho aj iného 😕 .
V posledných dňoch bolo “ticho po pešine” – keď som ich volala, neprišli; nedostávala som kontakt. Tak som sa naštvala, odštvala, povedala si “po partnersky” a zaprisahala sa, že keď oni Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 