Najťažšia vec pre bojovníka

1527029_690128044352230_737312124_n

“Najťažšia vec na svete pre bojovníka je nechať iných robiť si tak, ako uznajú za vhodné. Bezchybnosť bojovníka je nechať ich na pokoji a podporovať ich v tom, čím sú.” — Carlos Castaneda

(The hardest thing in the world is for a warrior to let others be. The impeccability of a warrior is to let them be and to support them in what they are.)

Šanca v bezchybnosti

10897037_714507421989822_1967626753496977040_n

“Buď vzorom trpezlivosti a dôslednosti tým, že sa budeš snažiť o bezchybnosť. Meň sa každým dňom, drž sa na uzde nadľudským nasadením.

Pre bojovníka je jedinečná príležitosť dostať šancu byť bezchybný nezávisle od toho, ako sa vovnútri cíti.” — Carlos Castaneda: The Power of Silence

(Be a paragon of patience and consistency by fighting for impeccability. Transform yourself daily, restraining yourself with the most excruciating effort.
It is a rare opportunity for a warrior to be given a genuine chance to be impeccable in spite of his basic feelings.)

Bezchybnosť a úmysel – a ten zvyšok sa deje sám od seba

Toto je ďalší úryvok z Felixa Wolfa, v ktorom opisuje jeden zo seminárov s Castanedom, kde sa učili Tensegrity (Magical Passes). Nepreložím to celé, budem vyberať, ale je to celkom pekné zhrnutie toltéctva, takže do toho:

“Ako je možné,” spýtal sa [Castaneda], “že sme všetci takí posadnutí sebou samými? ‘Ja, ja, ja’ – na nič iné nemyslíme. Ideme do hrobu a myslíme si ‘ja, ja, ja’ a niet takého obdobia v živote, kedy by sme s tým prestali.”

Potom vysvetľoval, že všetka energia potrebná na to, aby sme videli ďalej než len po to “ja”, je požieraná “letcami“, kolektívnou inorganickou entitou, ktorá sa živí tou energiou, čo vyrábame, keď sme sústredení na seba, napríklad starosti, strach, hnev, zúfalstvo, závisť a podobne.

V tomto bode mi čosi dokliklo. Gabriel kedysi rozprával o Melike. Nemohli by tí “letci” byť Gabrielova Melike? Castaneda popisuje obrys, ja som nevnímala postavu, len tvár, takže to nemám ako porovnať. 😕 Čítať ďalej

Navigovanie životom: o udičkách, úmysle a bezchybnosti

V knihe The Art of Navigation popisuje Felix Wolf svoj spôsob pohybovania sa životom/žitia na základe udičiek, kedy človek už takmer nerobí rozhodnutia a necháva sa viesť Univerzom. Pretože v poslednom roku-dvoch frčím na podobnej, aj keď nie natoľko “premakanej” vlne, bola mi knižka veľmi blízka. Zas raz sa potvrdilo, že čokoľvek, čo by som ja mohla povedať niekomu, už predo mnou niekto iný povedal (alebo napísal). Takže sa vytešujem tým, že tá cesta nie je celkom strelená a nemusím slohovať, stačí mi len prekladať 😛 :

Navigácia je alternatívny spôsob života, kedy sme vedení na každom jeho kroku a stále nasledujeme znamenia, udičky, náznaky, signály, pocity. Udičkami môže byť čokoľvek; veľmi často sú to synchronicity (nepravdepodobné, ale zmysluplné náhody) alebo čokoľvek, čo nejakým spôsobom upúta našu pozornosť.

Navigácia je tancovanie s realitou, načúvanie a pohybovanie sa v súlade s hudbou univerza. Čítať ďalej

Čo je bezchybnosť?

Mám tu jeden citát Lujana Matusa na tému “bezchybnosť”:

“Bezchybnosť znamená byť bez hriechu a byť bez hriechu znamená byť bez ľutovania; ak sa v situáciách zachovávame bezchybne, nevzniká dôvod na ľutovanie.” — Lujan Matus

Ja k tomu mám po poslednom týždni ešte dodatok, ktorý sa pohybuje na takej bazálnej úrovni, že Lujan Matus s ňou už asi vôbec nerátal, že by tu mohol byť problém: Bezchybnosť znamená súčasne odstup od vlastných emócií. Neznamená to neprejaviť emócie, ale prejaviť ich preto, lebo sme sa rozhodli ich prejaviť, nie preto, že nami mykajú a nemáme nad nimi kontrolu. Čítať ďalej

Sme len ľudia

“Sme len ľudia. Máme chyby. A to nás robí dokonalými.” — Adrienne Trafford

(We are only human. And flawed. And that’s what makes us perfect.)

Niečo mi to pripomína z výcviku vizážistiky. Keď sa skúmala ľudská psychika, zistilo sa, že ľudia nemajú radi dokonalosť. Ani vo výzore, ani v prejave. Obdivujú ju, klaňajú sa jej, snažia sa ju nakamuflovať – ale v skrytku duše ju neznášajú.

Keď niekto je dokonale symetrický, upúta síce pozornosť, ale ľudia sa k nemu cítia menej priťahovaní ako k niekomu, kto má nejakú malú “chybičku krásy” – pretože naše oko dostane miesto, na čom sa v tej dokonalej symetrii zastaviť a chybička krásy pritiahne pozornosť, kým dokonale symetrickú tvár máme problém si zapamätať. Čítať ďalej

Bojovník a sebazodpovednosť

Skutočné poznanie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; získava sa jedine cez osobnú skúsenosť. Knihy, majstri, školy a guruovia sú vhodné pomôcky jedine vtedy, ak sme pripravení konkrétne konať v mene nevyčerpateľného poznávania.

Je veľmi ľahké – a preto aj populárne – podľahnúť kúzlu majstra či iného guruovitého vlastníka múdrosti a moci, od ktorého môžeme vďaka jeho veľkorysosti získať “osvietenie”. “Veľký majster” sa nás dotkne prstom, “osvieti” nás a prebudí našu vnútornú “šakti”. Tieto ilúzie … sú pre bytosti príliš slabé na to, aby si dokázali predstaviť, že by sa dokázali zo svojej mizernej situácie vymaniť zo svojich vlastných síl. Vždy je tu niekto, kto nás zachráni, kto nás povedie. Kým sme boli deti, boli to matka a otec, keď sme dospelí, je to manžel či manželka, sensei alebo “milovaný guru”. Čítať ďalej

Bezchybný bojovník: toltécky mýtus

Pokračujem so Sánchezom a narazila som na niečo, čo sa mi nesmierne zapáčilo. Sánchez rozpráva o bezchybných bojovníkoch a nazýva ich “toltécky mýtus”.

Bojovník neexistuje, je to len mýtus – nádherný mýtus našej doby, ktorý odráža naše najvznešenejšie ašpirácie smrteľníka.

Každá doba má svoje vlastné mýty. Tieto mýty odrážajú úroveň jej morálky a preferencie. V podstate sú to príbehy, ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu a dnes ťažko povedať, čo z nich je “skutočné” a čo je len “fikcia”. A je aj zbytočné to rozoberať; majú v spoločnosti svoju celkom presnú úlohu. V týchto mýtoch nachádza spoločnosť zrkadlo, ktoré najlepšie odráža jej tvár, ale súčasne aj tvár toho “druhého ja” – toho, čo niesom, ale čím by som chcel byť. Čítať ďalej

Udičky: nechať sa viesť

Všetko, čo sa deje bojovníkovi, treba brať ako znamenie.

Toto je taký trochu paranoidný prístup – pokiaľ sa budeme posudzovať očami nášho racionálneho rozumu. Náš racionálny rozum narába s pojmom “náhoda” a pritom ho vôbec nezaťažuje, aký iracionálny pojem “náhoda” je… 🙂 Kedysi, keď sme preberali marxizmus (menovite uja Engelsa), mala som z týchto náhod a slobôd dosť veľký maglajz a tie poučky mi pomohli: Čítať ďalej

Zo stalkovacej skupiny: štartujeme štvrtou dohodou

Keď som plánovala, ako stalkovať, navrhla som si postup: mesiac na každú dohodu s výnimkou štvrtej; tú začať ako prvú a stalkovať ju paralelne pri všetkých ostatných, pretože to je jediný spôsob, ako 1. ustáť tie ostatné a 2. odstalkovať túto štvrtú dohodu.

Ruizova štvrtá dohoda sa volá „rob vždy najlepšie, ako dokážeš“ (Always Do Your Best).

Táto dohoda tvorí základňu pre hocijaké iné zdravé životné návyky, teda aj pre tie zvyšné dohody 1-3 a 5. Je to niečo ako „vykonávacia smernica“ 🙂 . A nasledovný text je upravený článok zo stalkovacej skupiny: Čítať ďalej