Znova v temnom lese

Krátka správa z môjho “rozkolu” s anjelmi. Zistila som, že som bola optimistickejšia, než by sa patrilo… Narazila som na svoju príslovečnú zazlievačnosť. Jednoducho sa nedokážem povzniesť nad to, ako sa zachovali… a tak som zostala útočná. Stále im to pripomínam – a v podstate sa s nimi nedokážem už “normálne” rozprávať. Čítať ďalej

Reklamy

Zabudnite na vedené meditácie!

V poslednom čase hodne behám po lekároch a Castanedova kniha so mnou. Tak sa stalo, že keď som sa ráno zobudila, nebola na stole pri posteli, ale v taške o poschodie nižšie… a tak som siahla po tom, čo tam bolo predtým – po Pierrakosovej.

Bol to mocný ťah. Čítala som si o negatívnych prúdoch v našom vnímaní a ako sa ich nedokážeme zbaviť za nič na svete, pretože kedysi ako deti sme si ich spojili s pozitívnym prúdom života, pôžitkom… Hodne sa tam o tom hovorilo; výťahy prídu neskôr. Čítať ďalej

Energia je energia

Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.

Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula Čítať ďalej

Facka

Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.

Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 ) Čítať ďalej

Za hranicou temného lesa

Odkedy mi Gabriel zaklamal, stratila som o anjelských úplne záujem. Chvíľku som uvažovala, že sa spolčím s Carlosom, ale potom som sa rozhodla naučiť sa svoju lekciu poriadne. Zjavne som na tom najlepšie ako samostatná jednotka, ktorá sa nikomu neprispôsobuje a nikoho nepúšťa do svojho príbehu. Dokážem len toľko, na koľko si trúfnem. Nemienim uzatvárať nové spojenectvá. S Carlosom budem skúmať a budem sa od neho učiť, ak vznikne taká situácia, ale už sa na nikoho viazať nebudem. Čítať ďalej

Jedna odpoveď = dve odpovede

Ešte stále mám problém orientovať sa. V mojej hlave akoby boli dve bytosti – jedna mysliaca, druhá spoliehajúca na pocity a intuíciu. To by nebol celkom problém, keby sa názorovo aspoň okrajovo zhodovali 😉 . Čo ony ale obvykle nerobia.

Včera som skúmala jednu vec a zistila som, že nech zaujímam taký či onaký uhol pohľadu, stále sa len pohybujem v obmedzeniach chlievikov, ktoré som si pre tento svet vytvorila – a, žiaľ, tá vec nie je z “môjho” sveta, čiže prístup je absolútne nevhodný. Keď idete do Egypta a viete len po slovensky, márne budete lúštiť hieroglyfy. 😦 Sorry, to je realita. (Otázka je, čia realita to je. Táto jedna je moja.) Čítať ďalej

Menenie obrazov

Ani neviem, ako k tomu došlo… Tým, že si teraz znova čítam Castanedu a snažím sa urobiť si paralely medzi jeho opisom sveta a tým mojím, narážam na veľké nedostatky v svojom vlastnom vnímaní. V niektorých veciach jednoducho nemám jasno – a tak neviem odhadnúť, nakoľko sú skreslené účelovo a nakoľko je to len ľudské vnímanie, snažiace sa postihnúť niečo tesne za hranicou jeho schopností.

Napríklad to moje pripojenie sa k anjelom. V jednej knihe mi vychádzali ako “inorganické bytosti”, v tej, čo čítam teraz, mi prídu skôr ako “emanácie Orla”. No a keď už neviem, čo si mám myslieť, urobím vždy to isté – idem a spýtam sa. Čítať ďalej

Zas viem viac o temnom lese

V noci som sa vybrala za Zí-ou. Nemala som pri sebe nikoho, kto by ma istil, tak som sa len rukami a nohami zakvačila napevno do stromov a kríkov na konci čistinky a vopchala som hlavu do temného lesa.  Okamžite som dostala pocit, ako keby som tvár ponorila do vody – chladivý, nesmierne rozpínavý a súčasne tlačiaci proti mne. Pretože nápad ísť za Zí-ou bol spontánny, nebola som ani poriadne sústredená a Čítať ďalej

A zasa skauti: temný les, Zia a energetické svety

Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej