Univerzálny jazyk duše je strach

Ďalší z článkov v projekte Rok pre seba:

Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si vzťahy založené na láske, snažíme sa uspieť a vyjadrovať Čítať ďalej

Reklamy

Výsledky alebo výhovorky?

Keď sa máme pustiť do niečoho nového, obvykle sa nám veci zdajú veľmi komplikované. To je taký zložitý proces; neviem si predstaviť najbližší krok; je to také ťažké… Nie je.  V realite je to celkom jednoduché: buď máte výsledky, alebo výhovorky. Buď zvládnete, alebo nezvládnete. Buď vyhráte – alebo prehráte.

Ak nedosahujete ten úspech, ktorý by ste chceli, má to pravdepodobne jednu zásadnú príčinu: Čítať ďalej

Myseľ a jej manipulačný prostriedok

Už sme si vraveli, že naša myseľ má dve funkcie: dostávať nás “do kontextu” rozprávaním príbehov o tom, čo sa práve deje, a má aj funkciu telesného strážcu, ktorý sa snaží za každú cenu zabrániť, aby sa nám prihodilo niečo zlé – a to aj za cenu, že nás musí po celý zvyšok života zatvoriť do zlatej klietky.

Tieto dve funkcie majú neželaný dopad: Čítať ďalej

Myseľ nám neponúka realitu, ale príbehy o realite

boogeyman12343116133Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.

Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”

A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej

Prečo býva zhmotňovanie málo úspešné?

between_two_worlds_by_brittanyandalvin-d304v3qVšetko to začína v našej hlave. Keďže celý náš svet a realita, ako ju vnímame, je len výsledok našich interpretácií, nemusíme sa o tom dohadovať… Jednoducho to, čo vnímame a čo z toho považujeme za “reálne”, je priamo riadené tým, na čo je nastavená naša pozornosť. A všetko to začína tým, že si o niečom existujúcom niečo pomyslíme (=nejako si to pre seba pomenujeme so všetkými dopadmi, ktoré to pomenovanie so sebou nesie). Čítať ďalej