Nah*vno bojovník

shitwarriorNašla som u Jeffa Fostera ako perfektnú výzvu:

“Niekedy, nezávisle od všetkého tvojho snaženia a najlepších úmyslov, nezávisle od celého tvojho ‘spirituálneho pokroku’, sa cítiš ako to posledné h*vno. No tak sa cíť ako h*vno! V čom je problém, ak sa skutočne ponoríš do stredu tohto jedinečného zážitku? Cíť sa ako h*vno – ale vedome! Vnor sa do toho, ale zámerne! Čítať ďalej

Od snívaného k snívajúcemu :-)

Meditácia, ktorá sa praktizuje v Suan Mokkh, sa nazýva Anapanasati, čo značí “uvedomovanie si dychu”. Pozornosť sa sústreďuje na dych, lepšie povedané na oblasť tesne pod nozdrami, kde dych vchádza do tela i vychádza z neho. Nič z toho, čo sa vďaka pozorovaniu dychu fyzicky, emocionálne či mentálne udeje, sa neanalyzuje, nepotláča, nerozoberá – len pozoruje. Cieľom tohto cvičenia je jednoducho rozvinúť svojho “vnútorného pozorovateľa”.

Obvykle nachádzame našu identitu v našich mentálnych a emocionálnych procesoch. Cieľom meditácie je najprv vytvoriť vedomie pozorujúce, ktoré by bolo stále zapojené pri našom prežívaní a vnímaní, a potom presunúť náš pocit identity do tohto pozorujúceho vedomia. Tento presun je vnímaný ako zobudenie sa, veľmi podobné na zmenu, ktorá nastáva, keď sa obyčajný sen stáva lucídnym snom. V okamihu, kedy si naplno uvedomíme, že snívame, sa naša identita presúva zo snívaného do snívajúceho. Čítať ďalej

Ako ovládnuť rozlietané myšlienky pri meditácii

U Isie na blogu som našla jedno rozkošné cvičenie k disciplinovaniu rozlietanej mysle pri meditácii:

Aj vám sa občas stane, že sa pri meditácii neviete skoncentrovať natoľko, aby vám myšlienky neutekali hore-dole, z minulosti do budúcnosti, k starostiam či túžbam? Problém môžu mať hlavne  tí, ktorí s meditáciou len začínajú…ale myslím, že čas od času sa to stane každému z nás, ktorí okrem meditácií a modlitieb máme i mnoho povinností, starostí a pekných pozemských túžob či prianí. Budhisti majú práve na tento problém výborné mini cvičenie, ktoré nemusíme používať len pri snahe o “zmenené stavy mysle” ale kľudne kedykoľvek počas dňa, ak sa nám príliš veľa myšlienok preháňa hlavou. Čítať ďalej

Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja :-P… Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého. Čítať ďalej

Porozumenie – to, čo zotiera hranice “ja”

V poslednom čase som mala niečo ako “pád späť” do starého správania a bola som zaskočená, že k tomu ešte došlo. Nebolo to príjemné zistenie, ale našťastie, už som sa naučila brať situácie ako situácie a nie ako výpoveď o sebe. Keď som dnes náhodou vzala do ruky Pemu Chödrön, otvorila som knihu práve na pasáži o tom, ako si pestovať súcit a porozumenie pre seba i pre zvyšok sveta. Nech sme sebaosvietenejší, niekedy sa aj tak cítime “mimo”, nepatrične, odstavene a osamelo – a vtedy je ťažké zachovať si postoj bojovníka. (Berie ma, ako budhisti bojujú, ale keď inak nedajú… 🙂 ) Lenže práve vtedy potrebujeme najviac silné vlastnosti nášho ducha: jasnosť, porozumenie, dôveru a otvorenosť. Čítať ďalej

Ľudská lenivosť

Neviem, ako vy, ale ja som bola odjakživa lenivá až strach. Keď som teda u Pemy Chödrönovej našla kapitolu o lenivosti, hneď som sa do nej pustila. 😛 Dozvedela som sa toto:

Lenivosť je bežná ľudská vlastnosť. (To mi odľahlo!) Nanešťastie, podkopáva našu bdelosť a berie nám sebadôveru a silu.

Existujú tri druhy lenivosti: orientácie na pohodičku, strata chute niečo podnikať a postoj “šmafu” (v nodovodobejšej slovenčine “je mi to u *** 😳 ). Čítať ďalej

Tonglen

1467293_728683630492306_1466595341_n

Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. 😕 Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. 😦

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala 😉 , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen. Čítať ďalej