“sit with it”
Nedôsledné myslenie
Tu je čosi, s čím bojujem, že si ani nepamätám, ako dlho… Vyvrcholilo to pred pár dňami, kedy sa jedna kočka dostala do tejto situácie, pomenovala to a urobila z toho tému:
“Väčšina z nás nemyslí dôsledne, ale len útržkovito; to, čo myslíme na jednej rovine, protirečí tomu, čo myslíme na inej rovine. Na istej rovine niečo cítime, na inej to popierame, takže aj naše každodenné správanie je rovnako protirečivé, roztrieštené a je zdrojom konfliktov, utrpenia a zmätku.” — Jiddu Krishnamurti Čítať ďalej
Univerzálny jazyk duše je strach
Ďalší z článkov v projekte Rok pre seba:
Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si vzťahy založené na láske, snažíme sa uspieť a vyjadrovať Čítať ďalej
Vnútorné tŕne a ako na ne
Pokračovanie článku Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj! (Článok je súčasť projektu Rok pre seba a tu sa zverejňuje s istým oneskorením. Účastníci projektu, využite na diskusiu stránku projektu.)
Spirituálna cesta je sústavná transformácia. Ak chcete rásť, potrebujete prestať bojovať za to, že budete stále rovnakí, a naučiť sa akceptovať zmeny hocikedy a hocikde. Jedna z najdôležitejších oblastí, ktoré si vyžadujú Čítať ďalej
Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj!
Nejakou podivuhodnou náhodou som otvorila knižku, ktorú mám už 8 rokov. Kedysi som sa ju pokúšala čítať, ale neuspela som; nič mi nehovorila. Teraz, ako pripravujem obsah pre Rok pre seba, hľadala som alternatívne pohľady na strach a bolesť. Vzala som knižku do ruky, otvorila som ju, začala som čítať… a odrazu sa rozbučali všetky fanfáry nebeské. 🙂 Kniha ku mne hovorila a to, čo hovorila, sa ma veľmi hlboko dotýkalo…
Knižka sa volá Čítať ďalej
Cesta vpred vedie cez utrpenie
Je len jedna vec, ktorá nás pred utrpením chráni, a tá je kompletne v našej moci – naše očakávanie. Ak sa na niečo tešíme, sila našej emócie je schopná prevýšiť a vynulovať utrpenie. Ak po niečom dostatočne dychtíme, možno nás bude ničiť obava, ale nie v miere, ktorá by bolela. Čítať ďalej
Prečkať to
Našla som cez fejsbúk čosi, čo ma hodne (a vhodne) oslovilo:
“Pre mňa vzdať sa všetkej kontroly bolo o tom, že som bola v hocijakej situácii, ktorá práve nastala, bez potreby alebo nutkania čokoľvek s ňou urobiť.
Hovorím hlavne o strachu o telo, ale aj o čomkoľvek, čo bezprostredne vyplávalo na povrch. Čítať ďalej
Milujem, keď plány vychádzajú
Spomínam si na 80. roky, kedy bežal seriál A Team. Bol tam chlapík, ktorý hovoril “Milujem, keď plány vychádzajú.” Nejako som si to osvojila – a dnes som si to povedala. 🙂
Dnes sa zavŕšila poznávacia slučka, ktorá začala pred nejakými 2 mesiacmi. Bola som na seminári k zhmotňovaniu, kde sme odhaľovali svoje najväčšie samonastolené obmedzenia. Čítať ďalej
Smútok
Maj trpezlivosť so smútkom.
Dovoľ mu priblížiť sa, nechaj ho zahaliť ťa, ak treba.
Až kým nebude rozdielu medzi “ja” a “smútok”.
Až kým to už nemôžeš vôbec nazvať “smútkom”.
Až kým tam nebude len dôverná spoluexistencia.Smútok ťa udržiava v mäkkom a pružnom stave.
Pripomína ti, ak zabudneš,
že za všetkými vecami sa skrýva nádherná krehkosť.Z mäkkosti srdca sa rodí jeho schopnosť milovať.
Smútok nie je protiklad radosti – je to jej predsieň.
— Jeff Foster
Svetlo a Temnota
Ako sa cez moju rodinku prehnala špička Psí, zisťujem, že som ju neustála veľmi “bezchybne” – ešte stále pre mňa zostal existovať ten mrzký svet, ktorý som tak veľmi chcela nechať za sebou. Už sa neprejavuje sústavne, len keď sa dostanem do priameho osobného kontaktu s inými ľuďmi, a to aj takými, ktorí sami o sebe nie sú negativisti, ale sú nadpriemerne inteligentní a rozčuľuje ich presne to “osprostenie spoločnosti”, ktoré dostáva pravidelne aj mňa… No dobre, nemusím meniť svet – ale odrazu si prichodím celkom ako vykopávka, totálne mimo, a moje hodnoty sa rozišli s hodnotami sveta. (Noviny som už čítať prestala. Asi budem musieť vyhodiť aj telku.) Som v stave, kedy “zomrieť” pre mňa vyzerá ako vykúpenie, a môj vnútorný monológ maká nadčasy, aby ma udržal pri živote. No a do tohto stavu som na Psychology Today našla článok od Dorothy Firmanovej, ktorý mi nejako prichádza práve vhod: Čítať ďalej