Prečkať to

12274502_10207629331592477_3871845614407393913_nNašla som cez fejsbúk čosi, čo ma hodne (a vhodne) oslovilo:

“Pre mňa vzdať sa všetkej kontroly bolo o tom, že som bola v hocijakej situácii, ktorá práve nastala, bez potreby alebo nutkania čokoľvek s ňou urobiť.

Hovorím hlavne o strachu o telo, ale aj o čomkoľvek, čo bezprostredne vyplávalo na povrch. Čítať ďalej

Smútok

10847899_743167829102088_4289992742861459045_n

Maj trpezlivosť so smútkom.
Dovoľ mu priblížiť sa, nechaj ho zahaliť ťa, ak treba.
Až kým nebude rozdielu medzi “ja” a “smútok”.
Až kým to už nemôžeš vôbec nazvať “smútkom”.
Až kým tam nebude len dôverná spoluexistencia.

Smútok ťa udržiava v mäkkom a pružnom stave.
Pripomína ti, ak zabudneš,
že za všetkými vecami sa skrýva nádherná krehkosť.

Z mäkkosti srdca sa rodí jeho schopnosť milovať.

Smútok nie je protiklad radosti – je to jej predsieň.

Jeff Foster

Svetlo a Temnota

magic_spellsAko sa cez moju rodinku prehnala špička Psí, zisťujem, že som ju neustála veľmi “bezchybne” – ešte stále pre mňa zostal existovať ten mrzký svet, ktorý som tak veľmi chcela nechať za sebou. Už sa neprejavuje sústavne, len keď sa dostanem do priameho osobného kontaktu s inými ľuďmi, a to aj takými, ktorí sami o sebe nie sú negativisti, ale sú nadpriemerne inteligentní a rozčuľuje ich presne to “osprostenie spoločnosti”, ktoré dostáva pravidelne aj mňa… No dobre, nemusím meniť svet – ale odrazu si prichodím celkom ako vykopávka, totálne mimo, a moje hodnoty sa rozišli s hodnotami sveta. (Noviny som už čítať prestala. Asi budem musieť vyhodiť aj telku.) Som v stave, kedy “zomrieť” pre mňa vyzerá ako vykúpenie, a môj vnútorný monológ maká nadčasy, aby ma udržal pri živote. No a do tohto stavu som na Psychology Today našla článok od Dorothy Firmanovej, ktorý mi nejako prichádza práve vhod: Čítať ďalej

Čo je bezmocnosť?

Prišlo od Chrisa Cadea:

Nikto nemá rád bezradnosť a bezmocnosť. Pravdepodobne ide o pocit, pred krotým najviac utekáme. Ľudia sami seba ženú až na hranice svojich síl alebo upadajú do hlbokej depresie, len aby sa vyhli pocitu bezmocnosti.

Ale…

Bezmocnosť tak ako ostatné nepríjemné ľudské pocity je bránou k hlbšiemu poznaniu a väčšiemu vnútornému pokoju. Čítať ďalej

Dve podstatné zručnosti sebarozvoja

Toto je výťah z audioprogramu Ricka Hansona a Richarda Mendiusa Meditations to Change Your Brain, prednášky Using your mind to change your brain.

Všetci chceme byť šťastní, milovaní, úspešní, spokojní, vyvážení, vyrovnaní a múdri. Otázka však znie – ako? Možno najefektívnejším spôsobom, ako dosiahnuť vnútorný kľud a vyrovnanosť a stav blaženosti, je použiť myseľ na to, aby nám zmenila mozog.

Veľa nástrojov presne na toto – na zmenu štruktúry mozgu pomocou mysle – poskytujú rôzne meditačné techniky. Čítať ďalej

Medzi dvoma mlynskými kameňmi

V newsletteri od Chrisa Cadea mi prišlo čosi na zamyslenie spolu s príbehom od Guya Finleyho. Oboje sa mi páčilo, takže tu je to:

Nikto neprejde životom nepošrámaný. Všetci máme ťažké situácie. Všetci máme extrémne ťažké situácie. A pretože sme tie bytosti, čo večne vyhľadávajú radosť a vyhýbajú sa bolesti, keď sa dostaneme do ťažkostí, prvé, čo urobíme, je snažiť sa to “napraviť”.

Ak cítime bolesť, snažíme sa odstrániť bolesť.

Ak cítime konflikt, snažíme sa vyriešiť konflikt.

Ak čelíme neistote, snažíme sa niečoho zachytiť.

Pozor – nie je nič zlé na tom, že minimalizujeme bolesť, konflikty a neistotu. Len spôsob, akým to robíme, nám pričasto zabraňuje nájsť optimálne riešenie.

Väčšinou sa to totiž snažíme urobiť tak rýchlo, ako sa len dá. Rýchlo skoncovať s bolesťou. Okamžite vyriešiť konflikt. Čítať ďalej

Byť človekom #3: Niet omylov, len lekcie… odpustenie

Naposledy som rozoberala prvú lekciu tohto pravidla, porozumenie (alebo aj “súcit” pre tých, čo majú mäkšie srdce ako ja). Dnes idem na druhú lekciu – lekciu o odpustení.

Odpustenie je vlastne vymazanie emocionálneho dlhu, ako to definuje Chérie Carter-Scottová. V prvej lekcii sme si pre “vinníka” vytvorili porozumenie, ktoré nám otvorilo srdce pre človeka, čo nám “urobil zle”, a teraz sa od porozumenia pomaly presúvame k odpúšťaniu, teda vedomému zbavovaniu sa nevraživosti a zazlievania. Pretože odpúšťanie nie je zrovna moja najsilnejšia schopnosť, budem sa držať silno Carter-Scottovej:

Ak to, čo sa nám v minulosti prihodilo, vnímame ako “chybu”, tak tým súčasne niekoho obviňujeme z neregulérneho správania a očakávame, že sa bude hanbiť, pretože jeho povinnosťou je cítiť sa previnilo. Kým si hovieme v tomto uhle pohľadu, nepohneme sa nikam inam – zostávame na mieste. Čítať ďalej