
Kladenie otázok je spôsob, ako sa niekedy snažím “donútiť” svojho poslucháča, aby si uvedomil, že to čo tvrdí, z môjho pohľadu nie je pravda a teda, že sa mýli. Ja som nad vecou a tak kladiem iba otázky, ktoré keď nebudú pochopené, nič sa vlastne nestane, moja pravda nebude vo svojej podstate ohrozená. V najhoršom prípade, nasadím dotyčnému chrobáka do hlavy, čo nakoniec aj tak vedie k môjmu zámeru, vmanévrovať svojho poslucháča do môjho uhla pohľadu a docieliť tak jeho pochopenie, resp. aspoň zamýšľanie sa nad mojím uhlom pohľadu.
Je to to vlastne forma spätnej väzby. “Toto a toto sa mi nepáči, na tom ako si to a to povedal/a, alebo nepáči sa mi ako to a to robíš”. Je to ale takisto aj forma spätnej väzby, cez ktorú sa sám snažím niečo dozvedieť o pohľade toho druhého.
“Prečo to a to, tak a tak robíš? Nie je to správnejšie, lepšie, ak to budeš robiť tak, ako to robím ja?”.
Tento priamy spôsob spätnej väzby sa mi ale veľmi neosvedčil, pretože často vedie pri dominantných tipoch poslucháčov / prijímačov ku konfliktu, lebo 2. strana to hneď chápe ako kritiku, že to a to robí vlastne zle a ono to aj je vlastne správne pochopené, lebo kritika je forma spätnej väzby, teda aspoň podľa mňa. Čítať ďalej →