Pokračujeme prednáškami Evy Pierrakosovej – dnes na tému, čo všetko nás tvorí.
Na začiatok hneď citát, ktorý ma zaujal, pretože tvorí niečo ako premostenie medzi tým, čo vie Pierrakosová, a tým, ako to poznám ja:
Tvoje myšlienky majú určitú presnú spirituálnu formu a takéto formy nevytvárajú len myšlienky, ale aj pocity, pretože pocit je v podstate len “nepomyslená myšlienka”, ktorú sme zatiaľ nenaformulovali (doslova: “neurobili vedomou”).
Človek, ktorý rozumie životu, nepotrebuje vieru. Človek, čo miluje, nemá vieru; má lásku. To ten, koho pohltil intelekt, má vieru, pretože intelekt vždy vyhľadáva istotu, ochranu; vždy sa vyhýba nebezpečenstvu a preto si vytvára predstavy, presvedčenia, ideály a vieru, za ktorými sa môže skryť. Čo by sa stalo, keby si s násilím zaobchádzal priamo, tu a teraz? Bol by si pre spoločnosť nebezpečný – a pretože Čítať ďalej
Článok spoločný s projektom Rok pre seba (tu sa objavuje s predstihom):
Problém s narušením dôvery je ten, že potom dôveru nestrácate len k tej jednej situácii alebo tomu jednému človeku, ale k svetu, ktorý narušenie dôvery pripustil. To značí, že strata dôvery sa premietne do všetkých oblastí vášho života. Čítať ďalej
Už sme si vraveli, že naša myseľ má dve funkcie: dostávať nás “do kontextu” rozprávaním príbehov o tom, čo sa práve deje, a má aj funkciu telesného strážcu, ktorý sa snaží za každú cenu zabrániť, aby sa nám prihodilo niečo zlé – a to aj za cenu, že nás musí po celý zvyšok života zatvoriť do zlatej klietky.
Tieto dve funkcie majú neželaný dopad: Čítať ďalej
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Minule som čítala na fejsbúku už po x-tý raz citát “učím sa dôverovať svojej ceste, aj keď netuším, o čom je”. A hneď na to prišiel tento citát:
Na fejsbúku som našla jeden obrovsky užitočný obrázok, ktorý nám ukáže, ako naše myšlienky a predstavy ovplyvňujú to, čo hovoríme, a to ako zas ovplyvňuje naše konanie a naše očakávania:
Na webe som našla na stránke Enchanting Minds dlhší anglický článok o tom, ako niektoré naše samonastolené obmedzenia a automatizmy dokážu poničiť náš život. Na písanie momentálne nemám ani čas, ani ruky, tak som oprášila svoje staré vedomosti, vzala iRiver a začala som robiť “preklad z listu” 😉 a miestami som ho doplnila o vlastné myšlienky.
Tých “mentálnych pascí”, ktoré sú často uložené v podvedomí a tak hlboko, že si ich vôbec neuvedomujeme, je niekoľko (v poradí, v akom sa o nich bude hovoriť): Čítať ďalej
Našla som úryvok z knihy Jani King: P’taah – Das Leben – eine Reise zu dir selbst. Konečne som sa prvýkrát dostala za úroveň slova a prestalo ma rozčuľovať bľabotanie o tom, ako si “duša” zostavuje “plán hry” 🙂 … Myslím, že som našla uhol pohľadu, kde sa ich vnímanie a moje vnímanie inkarnácií a reinkarnácií prekrývajú!
Ale nie o tom je tento úryvok. Je to ďalšie masírovanie mozgu o tom, ako vnímame a ako zostavujeme svoju “osobnosť”. A pretože tohto nemôže byť nikdy dosť, ide sa masírovať mozog 😛 : Čítať ďalej
O hune sme si už povedali a dnes aj začínam prvým princípom, IKE – svet je taký, ako si myslíme, že je.
Týka sa to dôležitosti našich presvedčení. V čokoľvek veríme, to zhmotňujeme. Ak veríme, že svet je plný boja a ťažkostí, budeme musieť na každom kroku bojovať s ťažkosťami. Ak veríme, že svet je úžasný a plný dobrodružstiev, zažijeme oveľa viac než človek, ktorý žije v svete ťažkostí a boja.
O tomto je zákon rezonancie, ale je to tiež o tom, že sme pozorovateľ A SÚČASNE interpretátor nášho sveta. Keď si odmyslíme všetky emócie a pozrieme sa len na studené fakty, zistíme, že väčšina situácií v sebe obsahuje vyváženú mieru dobrého i zlého. Ale my situácii pripisujeme význam a emóciu a tým vlastne predurčujeme, čo zažijeme. Čítať ďalej
