Článok spoločný s projektom Rok pre seba (tu sa objavuje s predstihom):
Problém s narušením dôvery je ten, že potom dôveru nestrácate len k tej jednej situácii alebo tomu jednému človeku, ale k svetu, ktorý narušenie dôvery pripustil. To značí, že strata dôvery sa premietne do všetkých oblastí vášho života. Čítať ďalej
Už sme si vraveli, že naša myseľ má dve funkcie: dostávať nás “do kontextu” rozprávaním príbehov o tom, čo sa práve deje, a má aj funkciu telesného strážcu, ktorý sa snaží za každú cenu zabrániť, aby sa nám prihodilo niečo zlé – a to aj za cenu, že nás musí po celý zvyšok života zatvoriť do zlatej klietky.
Tieto dve funkcie majú neželaný dopad: Čítať ďalej
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Minule som čítala na fejsbúku už po x-tý raz citát “učím sa dôverovať svojej ceste, aj keď netuším, o čom je”. A hneď na to prišiel tento citát:
Na fejsbúku som našla jeden obrovsky užitočný obrázok, ktorý nám ukáže, ako naše myšlienky a predstavy ovplyvňujú to, čo hovoríme, a to ako zas ovplyvňuje naše konanie a naše očakávania:
Na webe som našla na stránke Enchanting Minds dlhší anglický článok o tom, ako niektoré naše samonastolené obmedzenia a automatizmy dokážu poničiť náš život. Na písanie momentálne nemám ani čas, ani ruky, tak som oprášila svoje staré vedomosti, vzala iRiver a začala som robiť “preklad z listu” 😉 a miestami som ho doplnila o vlastné myšlienky.
Tých “mentálnych pascí”, ktoré sú často uložené v podvedomí a tak hlboko, že si ich vôbec neuvedomujeme, je niekoľko (v poradí, v akom sa o nich bude hovoriť): Čítať ďalej
Našla som úryvok z knihy Jani King: P’taah – Das Leben – eine Reise zu dir selbst. Konečne som sa prvýkrát dostala za úroveň slova a prestalo ma rozčuľovať bľabotanie o tom, ako si “duša” zostavuje “plán hry” 🙂 … Myslím, že som našla uhol pohľadu, kde sa ich vnímanie a moje vnímanie inkarnácií a reinkarnácií prekrývajú!
Ale nie o tom je tento úryvok. Je to ďalšie masírovanie mozgu o tom, ako vnímame a ako zostavujeme svoju “osobnosť”. A pretože tohto nemôže byť nikdy dosť, ide sa masírovať mozog 😛 : Čítať ďalej
O hune sme si už povedali a dnes aj začínam prvým princípom, IKE – svet je taký, ako si myslíme, že je.
Týka sa to dôležitosti našich presvedčení. V čokoľvek veríme, to zhmotňujeme. Ak veríme, že svet je plný boja a ťažkostí, budeme musieť na každom kroku bojovať s ťažkosťami. Ak veríme, že svet je úžasný a plný dobrodružstiev, zažijeme oveľa viac než človek, ktorý žije v svete ťažkostí a boja.
O tomto je zákon rezonancie, ale je to tiež o tom, že sme pozorovateľ A SÚČASNE interpretátor nášho sveta. Keď si odmyslíme všetky emócie a pozrieme sa len na studené fakty, zistíme, že väčšina situácií v sebe obsahuje vyváženú mieru dobrého i zlého. Ale my situácii pripisujeme význam a emóciu a tým vlastne predurčujeme, čo zažijeme. Čítať ďalej
V posledných dňoch prebehol na webe hromadný nábor na teleseminár o zhmotňovaní, ktorý vedie Natalie Ledwell z MindMovies. Keď už som bola bombardovaná informáciami sprava-zľava, išla som si pozrieť aspoň náborové video, lebo jeden z propagujúcich napísal, že spočiatku všeobecné bla-bla-bla a po piatej minúte skutočne zaujímavé infošky. Tí pred ním to nenapísali a tak som okolo druhej minúty vypla s komentárom “všeobecné bla-bla-bla”. 🙂 Tentokrát som sa nakrútila na piatu minútu a čakala som… a dočkala som sa.
Tu je výpis z toho videa od piatej minúty. Je to o tom, prečo sa nám niekedy nedarí zhmotniť si to, čo chceme – o tom, ako funguje náš mozog, o obmedzujúcich presvedčeniach a ako vznikajú. Čítať ďalej
Prišlo v nedeľu mailom od Karima Hajeeho a toho ja fakt môžem 🙂 . Navyše je to pokračovanie v mojej súčasnej lekcii (nech už je akákoľvek) a beriem to ako “masáž zhora” 😛 :
Jasne, že môžeme…
Stavme sa, že môžeme…
Premýšľame o dosiahnutí cieľa, o dôležitej zmene v živote – a myslíme si “možno môžem”.
Skutočne chceme uspieť. Skutočne chceme veriť, že môžeme. Skutočne chceme zmeniť veci a vravíme si “možno môžeme”…
Ale hneď sa dostavia hlodavé pochybnosti. Začínajú “a čo keď…” Čo keď to nebude fungovať. Čo keď neuspejem. Čo keď sa strápnim. Čo keď nezarobím (dosť). Čo keď nebudem vedieť platiť svoje účty ( 😉 )… Čítať ďalej
