Nechaj to plynúť

„Život je sériou prirodzených a spontánnych zmien. Neodporuj im, pretože ti to spôsobí len žiaľ. Nechaj realitu byť realitou. Nechaj veci prirodzene plynúť vpred, nech sa uberajú akýmikoľvek cestami.” – Lao-Tzu

Naša duša sa vrhá do života po hlave a vezie sa jeho po sínusoide, raz je hore, raz dolu, surfuje po prílive a odlive života, s odhodlaním a odvahou. Naše ego však vzdoruje viacerým aspektom nášho života, snaží sa zastaviť, spomaliť alebo kontrolovať jeho mocnú silu. Je to ako snaha zastaviť oceán – vyčerpávajúca a nerozumná, ale veľakrát na to míňame drahocennú energiu. Všímajme si preto, v ktorých situáciách drží naše ego pevne uzdu a vzdoruje prirodzenému toku. Čítať ďalej

Buď trpezlivý

Mladý študent bojových umení prišiel za majstrom a vážne ho oslovil: „Som odhodlaný u Vás študovať a naučiť sa Váš systém boja. Koľko mi potrvá zvládnuť ho na úrovni majstrovstva?“ Majster porozmýšľal a odpovedal: „ Desať rokov“. Študent na to vyhŕkol horlivo: „ Ale ja to umenie chcem zvládnuť rýchlejšie. Budem na sebe pracovať veľmi tvrdo. Trénovať každý deň desať a viac hodín, ak je to nutné. Budem sa veľmi snažiť. Koľko to potrvá potom?“ Majster chvíľu zauvažoval a odpovedal: Dvadsať rokov.“

Jednou z dôležitých skúšok a lekcií, ktorými prechádzame v živote, sú lekcie trpezlivosti. Pre mňa, veľmi netrpezlivého človeka, ktorý je naučený tlačiť situácie rýchlo vpred silnou vôľou, je každá okolnosť, kedy treba čakááááť a veci sa nehýýýbu, utrpením. Slová utrpenie, trpieť a trpezlivosť majú rovnaké korene a ja veľmi dobre rozumiem prečo 🙂  Je to tak v latinčine a napríklad aj u Číňanov, keďže ich znak pre trpezlivosť sa skladá zo znakov pre srdce a nôž. Čítať ďalej

Povedz „Prepáč. Je mi to ľúto“

Základné pravidlá spolunažívania, ktoré nás učili rodičia už v detstve alebo nám boli vštepované v škôlke sú jednoduché: Podeľ sa. Hraj fér. Neubližuj druhým. Ak niekomu ublížiš, ospravedlň sa.

Aj keď tieto pravidlá znejú veľmi bazálne (ale veď ani desatoro nie je kvantová fyzika 🙂 ) – povedať v dospelosti: „je mi to ľúto“, odpustiť sám sebe či požiadať o odpustenie iných a myslieť to pritom úplne vážne, je pre nás ťažké; niekedy ťažšie ako čokoľvek iné.

Samozrejme ideálne by bolo dodržať prvé tri škôlkárske pravidlá :), teda snažiť sa iným (ani sebe) neubližovať. Ako životom obití dospeláci však vieme, že sa nám to nie vždy podarí a niekedy zraníme seba či iných… Čítať ďalej

Buď kreatívny

Máš pocit, že si utopil svoju kreatívnu dušu v mori stereotypu? Je čas zapojiť ju opäť plne do práce, tak ako to vedia len hravé a otvorené deti. Tvoj súčasný svet môže byť iný, ako sa Ti javí, tak ho poď meniť, lebo Tvoja duša sa teší na tvorbu nových vecí. Čo máš teraz okolo seba, nie je využitie celkového Tvojho potenciálu. Tvoj primárny cieľ a najväčšia sila v živote je tvoriť. Neboj sa preto, či aj Ty zvládneš byť kreatívnym. Neporovnávaj sa s inými. Každý z nás môže dosiahnuť vyšší stupeň tvorivosti, pričom malý krok vpred nemusí byť vôbec posledným. Pravdepodobne nedosiahneš úroveň Michelangela alebo Shakespeara, ale to ani nie je dôležité. Začni s malými vecami, ako je vytvorenie napríklad peknej fotky, krátkej básničky, farebného záhonu alebo nového účesu. Alebo blogu 🙂

Tvor, zabávaj sa, hraj sa. Nemáš čo stratiť – len nudu a nespokojnosť, ktorú zažívaš teraz. Nadchni sa pre to, čo robíš, nech je to čokoľvek, buď pri tom originálny a vytrvalý. Čítať ďalej

Skrášľuj!

Článok napísala Ambala:

Naše telo netvorí len fyzický obal, jeho súčasťou je aj duša. Duša, esenciálne, svetelné „vnútro“, éterické telo, citlivé a ovplyvňované prostredím, v ktorom existuje, je ako vnútro domu, kde steny, podlaha a strecha tvoria jeho vonkajší obal.

Málokto by sa cítil dobre v úplne zanedbanom, ošarpanom dome, v ktorom by navyše bola tma, špina, chaos, neporiadok… Dom by mal byť miestom, kam sa radi vraciame a cítime sa tam šťastne a príjemne. Práve z toho dôvodu naše príbytky upratujeme a snažíme sa ich udržiavať v dobrom stave.

A rovnako ako dom, v ktorom žijeme, aj naše telo, fyzické aj psychické, potrebuje pravidelnú „údržbu“ a očistu. Pretože, ak necháme svoju dušu prežívať v bezútešnom, temnom, chaotickom prostredí, začne chradnúť, upadať a postupne sa prepadne do temnoty. Čítať ďalej

Daj do toho viac

 Ego stoná, sipí: „To nezvládneš. Nemáš na to, nejde to. Vzdaj to, vzdaj to, vzdaj to..“

Duša šepká: „Vydrž a daj do toho viac“.

Koľkokrát si sa dostala do situácie, kedy si to chcela vzdať, keďže sklamanie, že sa Ti nepodarilo dosiahnuť to, po čom si túžila, bolo priveľké. Sklamanie bolí, ale je nevyhnutne spojené s túžbou. Je reakciou ega, keď sa nesplnili Tvoje očakávania.

Kým máš sny a túžby, nesmieš dopustiť, aby Ťa frustrovali. Dôležité je vydržať, nepodľahnúť sklamaniu a viac sa snažiť. Túžba si od Teba vyžaduje viac, aby sa stala realitou. Potichu Ti to šepkal Michael, keď si ho nedávno smutná volala na pomoc (s malou výčitkou), že Tvoj sen mať dieťa sa opäť nepodaril. Šepol Ti, že ešte nie je ten správny čas, ešte nie je pre obe strany určená duša pripravená a ochotná inkarnovať sa v Tebe. Nemáš sa tak rýchlo vzdávať svojho sna, frustrovaná a znechutená súčasnými výsledkami, ak je to niečo, po čom skutočne túžiš a je to pre Teba v tomto živote správne. Čítať ďalej

Miluj svoje telo!

Taká jednoduchá afirmácia a ako zložito sa nasleduje. Ale prečo vlastne, keď zvážime, aký silný je stále kult tela a milovníkov tela je zdá sa stále viac ako uctievačov duše? 🙂 Lebo je otázne, ako sa láska ku svojmu telu prejavuje a ako časom pretrvá. Láska k svojmu pominuteľnému, každým dňom starnúcemu, časom zjazvenému, ubolenému a nedokonalému fyzickému telu, ktoré sme karmicky vyfasovali a často nevieme čo presne s ním si počať 🙂

Týraná diétami, otrávená chorobami, stresom, liekmi , drogami, zaznávaná, ale aj uctievaná v posilňovniach a časopisoch. Naša schránka, ktorú každé ráno umyjeme, nakrémujeme, možno pohladíme alebo dovolíme pohladiť iným; dáme jej napiť a najesť, odejeme do farieb a látok a pošleme čeliť svetu.

Fyzické telo je každým dňom naša autobiografia v tomto živote. Vo vonkajšom svete, ktorý je stále posadnutý istými mierami, farbami, výškami, vyretušovanými tvárami, stehnami a žiariacou a mladistvou pleťou/očami/zubami (zmeň a doplň podľa potreby 🙂 ). Čítať ďalej

Rebeluj!

Veľa depresií a pocitov nevyhovovania pramení v tom, že sa snažíme podvedome nastaviť na očakávania rôznych “autorít” v našom živote. Ak počúvame “autority”, máme neklamný signál, že sa nechávamie viesť našim vnútorným autopilotom – že kontrolu prebralo naše ego, nie naša duša.

Ako vznikajú “autority” v našom živote? Sú rôzne: jedny vznikajú obdivom k schopnostiam, vlastnostiam alebo prístupom iného človeka, iné sú do nás vovychovávané rodinou a spoločnosťou (autorita starších, nadriadených, učiteľov, policajtov a čojaviemkohoešte). Oba druhy autorít majú spoločný mechanizmus, ktorý ich buduje – naše ego, ktoré zisťuje svoju “cenu” tým, že ju porovnáva s “cenou” iných ľudí. Proste odvodzujeme hodnotu nie od toho, kto sme, ale od toho, ako nás tí druhí vidia. A pretože pri porovnávaní funguje ešte jeden mechanizmus ega – naše slabé stránky porovnávame so silnými stránkami toho druhého – nevychádzame z týchto porovnaní veľmi slávne… a nadobúdame komplexy, menej si trúfame, znižujeme svoju hodnotu a dostavia sa depresie. Čítať ďalej

Podaj pomocnú ruku!

Najvýraznejším prejavom duše je milovať ostatných a pomáhať/slúžiť im. Naša duša práve dostala takúto výzvu. Ale pozor: nie každé “slúžiť” znamená skutočne aj “slúžiť”!

Často sa stretávame s problémami, utrpením a neschopnosťou iných ľudí. V takýchto prípadoch nám obvykle zovrie srdce, urobíme nejakú drobnosť a ideme ďalej plní spokojnosti, že sme “dobrí” ľudia. Čítať ďalej

Nemáš strach

Človek je tvor žijúci zo zvyklostí. Čo pozná, to považuje za bezpečné. Všetko nové a neznáme je preňho potenciálne ohrozenie – a na ohrozenie sa reaguje obvykle strachom. Náš mozog začína vymyšľať hororové scenáre typu “čo ak…” (a ak sa ukážu nepravdepodobné, plynule prechádza na scenáre typu  “a čo ak predsa len…” 🙂 ), vopred si vykresľuje možné hrozby a snaží sa na ne nájsť protilátky, aby sa im vyhol. Nie je to pekný svet, pretože si v ňom prichodíme slabší, znevýhodnení, bezmocní. A tak niekedy, keď sme si už zvykli na nejakú – aj zlú – situáciu, radšej v nej zotrvávame a bránime sa ju zmeniť, pretože sa bojíme, že s tým novým by sme možno nedokázali žiť… A ajhľa, tu máme vysvetlenie pre týrané ženy, duševnú krutosť a kodependenciu! Čítať ďalej