Z projektu Rok pre seba: Nutkanie znovuinscenovať a prekonávať staré detské “rany”

Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame “poranenia” detstva. Pierrakosová je tancmajsterka a kanál, ale jej muž je psychológ, a tak za jej channelingami je hodne veľa zdravej psychológie, čo aspoň mne robí dobre, hoci práve túto kapitolu som prvýkrát musela preskočiť, pretože som penila nad tým, ako niekto delí lásku na “nevyzretú” a “vyzretú” bez toho, aby zadefinovala, čo je čo… Ale pospala som ešte jenu nôcku, znova otvorila knižku a už to išlo 😛 . Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Ošetrujeme svoje vzťahy

Mnohokrát sa nachádzame vo vzťahoch, kedy už na tom druhom nevieme nájsť takmer nič dobré. Je to zapríčinené mnohými smiešnymi prkotinami, ktoré sa nahromadili za dlhé obdobie. Najprv nás len prekvapovali. Potom nám šli na nervy. Potom nás začali vytáčať. Nakoniec sme ich tomu druhému začali zosobňovať. Stal sa pre nás stelesnením Pekla na zemi. 🙂 Čítať ďalej

Myseľ tancuje ča-ča-ča okolo našich strachov, neistôt a drám (s cvičením)

Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si Čítať ďalej

Perióda vhľadu: Dokážeme vyčistiť našu minulosť skôr, než sa stane

Zápis z prednášky Erica Edmeadesa The Hindsight Window:

Perióda vhľadu (skôr by som to podľa vzoru”time to failure”, čas bezporuchovej prevádzky, nazvala “time to insight”, čas zadubenej 😉 prevádzky) je časové okno, ktoré uplynie medzi nejakou strašnou, nechutnou alebo nepríjemnou udalosťou vo vašom živote Čítať ďalej

Univerzálny jazyk duše je strach

Ďalší z článkov v projekte Rok pre seba:

Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si vzťahy založené na láske, snažíme sa uspieť a vyjadrovať Čítať ďalej

Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj!

Nejakou podivuhodnou náhodou som otvorila knižku, ktorú mám už 8 rokov. Kedysi som sa ju pokúšala čítať, ale neuspela som; nič mi nehovorila. Teraz, ako pripravujem obsah pre Rok pre seba, hľadala som alternatívne pohľady na strach a bolesť. Vzala som knižku do ruky, otvorila som ju, začala som čítať… a odrazu sa rozbučali všetky fanfáry nebeské. 🙂 Kniha ku mne hovorila a to, čo hovorila, sa ma veľmi hlboko dotýkalo…

Knižka sa volá Čítať ďalej

Myseľ nám neponúka realitu, ale príbehy o realite

boogeyman12343116133Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.

Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”

A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej

“Až kamsi pod suterén našej pamäti…”

14657328_587788881404566_1413209360908528715_nNašla som citát typu, ktorý ja naozaj nemôžem… ale podelím sa oň s vami:

Každý máme svoje starostlivo ukryté tajomstvá. Ležia v nás a svojím jedom zaplavujú čistotu našej duše. Trápia nás. Bolia. Oberajú o energiu. Snažíme sa ich ukryť až kamsi pod suterén našej pamäti, ale sotva za nimi zatvoríme dvere trinástej komnaty, prestúpia múrom a týrajú nás ďalej. Niet miesta, kde Čítať ďalej