Ako si ustriehnuť vnútorný mier

Zodpovedáme za seba, nie za svoje okolie – a už vonkoncom nie za svoju rodinu… Pritom práve tá dokáže byť zdrojom obdivuhodných drzostí. V jednom z článkov spomína Marc Chernoff príbeh chlapca Codyho, ku ktorému došla na návštevu jeho matka a po nejakých 20 minútach odrazu spustila: “Vidím tvoj hnev a len si prajem, aby som sa mohla vrátiť v čase a vychovať ťa znova, zmeniť to, kto si a dať ti lepšiu výchovu.” Čítať ďalej

Pamätáš na malého chlapca a oceán?

Nádherná správa z našej channelovacej skupiny, od chlapíka menom Tad:

Otázka: A čo priatelia, čo skromnosť, čo súkromie, čo o tom, čo si iní myslia o mojich spirituálnych praktikách?

“No čo o nich? Dovoľ, aby sme ťa vzali v spomienkach do minulosti. Kedy bol, vtedy bol, existoval malý chlapec. Volal sa Tad a jeho rodina ho volala TadPole (“žubrienka”), pretože ho nebolo možné udržať preč od oceánu ani nijakej inej vody (smiech). Len čo ho postavili do piesku pláže, Čítať ďalej

Len v tvojej hlave

Minule som z nedostatku lepšieho oddychu pozerala seriál Škorpión, ktorý začali dávať znova od začiatku. Ale ako to už býva – keď je študent pripravený, učiteľ sa nájde. 🙂

Nevydržala som pri tom obsedieť, tak som šla polievať kvety, popracovať na počítači, poumývať riad… Ako som sa vracala do izby, práve končil ktorýsi diel. A prišla som presne načas na to, aby som počula, čo som počuť potrebovala: Čítať ďalej

Zraniteľnosť nie je náš nepriateľ

Zraniteľnosť nie je náš nepriateľ – ale strach z nej áno:

“Priznať si autorstvo svojho príbehu môže byť ťažké, ale ani zďaleka nie natoľko ťažké ako stráviť svoj život tým, že sa mu budeš snažiť uniknúť. Prijatie svojich zraniteľností je riskantné, ale ani zďaleka nie také nebezpečné ako vzdať sa lásky a pocitu spolupatričnosti a radosti – skúseností, ktoré nás robia najzraniteľnejšími. Čítať ďalej

Ako sa cítia hranice?

  • Nie je mojou úlohou “naprávať” iných.
  • Je v poriadku, ak sa niekto iný naštve.
  • Je v poriadku povedať “nie”.
  • Nie som povinný preberať zodpovednosť za iných.
  • Nie som povinný predvídať potreby/očakávania iných.
  • Je len na mne postarať sa o svoje šťastie.
  • Nikto nie je povinný súhlasiť so mnou.
  • Mám právo na svoje pocity.
  • To, čo som, je dostačujúce.

Univerzálny jazyk duše je strach

Ďalší z článkov v projekte Rok pre seba:

Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si vzťahy založené na láske, snažíme sa uspieť a vyjadrovať Čítať ďalej