Gabrielov prechod 15. – 21. 10. 2018: venujme pozornosť svojim snom

Niekedy nás osud zaskočí – a niekedy zaskočíme sami seba tým, že vidíme bubákov aj tam, kde žiadni nie sú. Väčšinou za tým stojí naša vnútorná neistota, ktorú si ale často neuvedomujeme, alebo ju dokonca mylne považujeme za silnú stránku… V živote je všetko lepšie než mať pocit Čítať ďalej

Reklamy

Gabrielov prechod 8. – 14. 10. 2018: čas napísať si svoj vlastný príbeh

Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: A potom sa to stane…

Včera sme skončili Rok pre seba. Ďakujem všetkým mojim spolupútnikom, ktorí to so mnou a každodennou makačkou vydržali. (No dobre, nie každodennou. 😉 V máji sme mali asi mesiac pauzu, lebo blondínečka mala prerušený telefónny kábel a ňul internét.) Neviem, ako pre ostatných, ale pre mňa to bolo veľmi “turbo” obdobie – toľko som na sebe nezamakala už roky! A tým, že sa poskladala výborná skupinka so širokým spektrom názorov a uhlov pohľadu, museli sme sa hýbať vpred, aj keby sme neboli chceli! Čítať ďalej

Gabrielov prechod 24. – 30. 9. 2018: nechajme sa unášať

Nie vždy sú okolnosti priaznivé tomu, čo by sme si priali. A ako všetci, často to vyvažujeme tým, že viac “tlačíme na pílu” – niekedy až tak dlho, že sa to stane našou druhou samozrejmosťou a máme problém prestať a nechať veci plynúť svojím vlastným tempom. Ak však energia začala byť pre nás priaznivá, dokáže nás silno uchytiť a niesť a pokiaľ ešte aj tlačíme na pílu, tak sa zbytočne vyšťavujeme miesto toho, aby sme si začali vychutnávať zmenu, ktorá práve prebieha… Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: koniec s posudzovaním

Kritické myšlienky vyvolávajú negatívne emócie a znižujú našu celkovú pozitivitu, teda ak v rodinnom živote sme optimisti a v pohode, len čo si začneme hovoriť negatívne komentáre v práci, naša pohoda a optimizmus sa vytratia aj z rodinného života. Tak to funguje: ak v niektorej oblasti spadneme do negativity, stiahne nadol aj našu pozitivu v iných oblastiach. Nemôžete milovať jedného a nenávidieť zvyšok. 🙂 Čítať ďalej

Gabrielov prechod 17. – 23. 9. 2018: energia nasleduje pozornosť

Niekedy nové začiatky predstavujú problém, pretože pred nami leží plno možností a nevieme, ktorá z nich je tá správna. Pritom zabúdame, že podstatné je ani nie to, aby sme sa okamžite pustili správnou cestou, ale skôr aby sme konečne pohli zadkom a dali sa do pohybu. Niekam, hocikam, len nezostať nerozhodne stáť a cítiť sa zneistene. Ak do nových začiatkov ideme s pochybnosťou, čo zhmotníme? Ešte väčší zmätok a pochybnosť. Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Emócie sú len ďalší bzučiaci oblak

Emócie nie sú vôbec reálne… sú ilúzia.

Iste, emócie sa cítia reálne, presne ako stolička, na ktorej sedíte, sa cíti reálne. Svet hmoty sa zdá byť veľmi reálny a my veríme tomu, čo nám o ňom rozprávajú naše zmysly.

Ale stolička, na ktorej sedíte, nie je v skutočnosti “pevná hmota”; skôr je to vibrujúca masa energie (doslova “buzzing mass of energy”, teda “bzučiaca” 😉 ). Takže vlastne sedíte na bzučiacom oblaku. Všetko hmotné naokolo je rovnako bzučiaci oblak – dokonca Čítať ďalej

Gabrielov prechod 10. – 16. 9. 2018: nastal čas vyraziť na cestu

Naše ľudské vnímanie je silne riadené pozornosťou. Na čo ju zameriame, to vnímame zosilnene a ten zvyšok akoby vybledol – miestami sa dokonca celkom stratil. Kým sa sústreďujeme na blízke, vidíme ho s obrovskou hĺbkou detailu a môžeme ho poznávať – ale chýba nám preň kontext, súvislosti so všetkým ostatným. Keď sa sústredíme na veľký obraz, Čítať ďalej