Postoj alebo pravda?

Dnešný  úryvok z Elvíry: Smrť bosorky je z kapitolky 18  Na dvoch stoličkách a hovorí o tom, ako neposudzovačnou  komunikáciou dokážeme otvoriť vzťah aj k človeku, ktorý  je voči nám nepriateľský (je to z oblasti práce so vzťahmi):

Elvíra nechala Hermínu rozprávať, len z času na čas si nenásilnými otázkami overila, či presne chápe jej myšlienkové pochody. Keď sa pýtala, tak hlavne na to, čo ležalo za Hermíninými jedovatými poznámkami. Ako sa cítila? Čo to s ňou vnútorne robilo? Prečo si zvolila pozerať sa na vec práve tak a nijako inak? Čítať ďalej

So-a a Hini

Pred časom mi Gabriel v dobrom rozmare  vyhlásil, že už ma nepotrebujú a nebudú sa so mnou ďalej kontaktovať. Ak čakal, že budem protestovať a pýtať sa,  prečo tak asi, nuž… bol na omyle.   Urobili mi to v  minulosti už párkrát a potom mi slávnostne sľúbili, že už nikdy  viac  – a o rok to urobili znova… Jediná otázka, čo mi napadla, bolo “a  dokedy ešte?”  a hneď mi napadla aj odpoveď: “stačilo”. Čítať ďalej

Potrebujem myslieť pozitívne?

Predvčerom som bola na webinári Guya Finleyho, kde sa okrem iného zapodieval aj otázkou koronavírusu a krízy, do ktorej sa vďaka nemu celý svet dostal… Nečakaná izolácia, pocit ohrozenia, obdobie, kedy staré, zabehané štruktúry (a naše obľúbené rutiny) prestávajú fungovať, a hlavne neistota, že čo príde potom, ako sa dostane život do starých koľají  a či nás to existenčne neohrozí… Čítať ďalej

Zlaté pravidlo

“Najprv si my utvárame postoje. Potom naše postoje utvárajú nás.” — Dennis Waitley

(First we make our attitudes. Then our attitudes make us.)

Prišlo mi newsletterom zo Simple Truths. Je to jedna z kapitol z knižky Maca Andersona The Power of Attitude. Volá sa Spomeň si na pravidlo #1… je zlaté:

Vyrastal som v Trentone, päťtisícovom mestečku na západe štátu Tennessee. Na tých 18 rokov života mám nádherné spomienky a mnoho ľudí v Trentone ma ovplyvnilo rôznymi pozitívnymi spôsobmi. Môj futbalový kouč Walter Kilzer ma naučil dôležitosť poctivej prípravy, disciplíny a sebadôvery. Môj učiteľ dejepisu, Fred Culp, je ešte stále tá najzábavnejšia osoba, ktorú som kedy stretol. Naučil ma, že zmysel pre humor a hlavne schopnosť smiať sa sám na sebe dokáže byť jedným z najväčších požehnaní v živote. Čítať ďalej