Veriť alebo vedieť?

Už dobehla aj štvrtá a posledná lekcia Crack Your Egg a doložila mi, že som sa zas raz nemýlila – je to prevažne propagácia materiálu, ktorý Henk Schram predáva. Ten materiál môže byť dobrý a užitočný (myslím, že je), ale je vysoko nad moje možnosti. S malou dušičkou som sa pýtala kyvadla, či bolo zámerom, aby som si ho kúpila, ale našťastie odpoveď bola “nie”, ale práve posledná lekcia že ma má na niečo upozorniť. Tak som ju šla dopozerať.

Nuž… bola to drina a nie je tam možnosť zastavovať, posúvať a  premiestňovať sa vo videoslučke (lebo veď potom by sme mohli preskočiť predajné kecy a počúvať len to podstatné 😉 ), takže neviem, či som niečo neprehliadla, ale bola tam pasáž, ktorá so mnou zarezonovala, pretože odráža moju skúsenosť.

Bolo to o tom, že je ešte jeden faktor, ktorý ovplyvňuje úspešnosť nášho zhmotňovania – a to viera vs. “vedenie” (believing vs knowing). Ľudia keď veria, tak ich to stojí námahu, pretože niekde v nich je zakorenená pochybnosť (inak by nebolo treba veriť, však?) a poznanie, že existujú aj iné možné vysvetlenia. To mi ozrejmuje aj tú neznášanlivosť medzi náboženstvami – každé z nich podvedome tuší, že sú aj iné interpretácie Boha, ale vedome dúfa, že tá jeho je správna – a tak má “spadené” na tie ostatné.

Pri zhmotňovaní nestačí veriť, pretože potom do zhmotňovania vkladáme aj vibráciu tej nedôvery (duality), ktorú verenie obsahuje. Treba vedieť. Tak, ako vieme, že žijeme (nevieme, ale aj tak je to predpoklad všetkého nášho vnímania), vieme, že dýchame, vieme, že bola minulá sekunda a bude budúca… tak isto potrebujeme vedieť, že sa naša predstava naplní. Nie je to len vizualizácia, že “tam už sme”. Kedysi mi Yovmiel povedal, že viem zhmotniť všetko, čo si viem predstaviť ako cieľ a súčasne aspoň hrubú cestu k nemu. To je vedenie. Viete, že keď urobíte rok A, posúvate sa k cieľu bližšie. Nemusí to byť najvhodnejší krok a nemusí byť najrýchlejší, ale rovnako dobre viete, že keď sa nepohnete, nemá sa realita prečo zmeniť. 🙂 A tak sa začnete hýbať a eventuálne začnete vnímať, ako sa váš cieľ približuje.

Opakujem sa (= moje zážitky sú len obmedzená množina), ale mne toto začalo byť jasné po prvom zasvätení reiki, kedy som sa vrátila domov, ľahla si do postele, nemohla som zaspať a civela som na plafón a v plafóne sa odrazu otvoril priehľad a ja som videl Otca a Gabriela. Ateista ako remeň, neverila som na Boha ani na anjelov, ale súčasne som celkom presne vedela, kto sú, a vedela som, že sú reálni… tak reálni ako hocičo, čo za reálne považujem – steny, stromy, kamene na ceste, to, že žijem…

Nemusela som veriť na to, aby som vedela.

Neskôr sa to vystupňovalo vďaka anjelskej výchove do tej miery, že som sa dostala do štádia “viem, že to bude, hoci neverím, že to nastane”. A v tomto stave som doteraz.

55 thoughts on “Veriť alebo vedieť?

  1. Ahoj Sun,
    mozem Ti napisat aj mailom? Myslim, ze to co by som rada poslala sa dotyka aj tohto, pretoze to co ma vedie k jednemu cielu je to ze som to tak vzdy prosto vedela, ale s vierou mam problem a s hmotnenim uz absolutne a k tomu este kriza tohto tyzdna mnou hadze dost..
    dakujem
    ps: ak ano, napis mi priamo na mail alebo prosim pastni tvoj kontakt tu, som na Vasej stranke nova, tak asi mesiac a este nemam vsetko vychytane ako co funguje…

    Like

  2. Zaujal ma clanok, kde sa pisalo, ze v case, ked sa meni vibracia, sa moze clovek citit vselijako len nie pozitivne, prechadza roznymi pocitmi beznadeje a tak a ze v tom case nema resp nevidi nablizku svojich suputnikov anjelov, sprievodcov a tak nejak.
    Ja ich nevidim tak ci tak, takze to moj problem nebude  tusim skor citim nez vidim. Pomaly sa prebudzam a hoc neviem presne pomenovat co som resp. kam vsade siahaju moje schopnosti teraz, mam tuzbu a volu putovat po ceste poznania. To mi pomaha pochopit stavy, ktore sa deju so mnou alebo v mojom okoli a som za to vdacna a tak teda aj za Vasu stranku. Mozno, to co je vyvinutejsie u mna je ze citim, nevidim, resp az na niekolko vynimiek, kedy bola ziara aury tak nadherne cista a plna lasky, bezne auru nevidim. Ale citim, citim ak je nieco nie na poriadku alebo naopak naplnene laskou alebo nieco medzitym.. Mam pomerne silnu volu, co je v nevyhode ak to posilnuje ego a sebalutost ale vo vyhode, ak som sa pustila na cestu poznania a vo vyhode, ze sa mi dari. som pekna mlada zena, uspesna, s vlastnym zivotom zariadenym po vlastnych snazeniach, uspechoch. Ja viem ze toto vsetko nie je podstatne, ale takto sa odvijal moj zivot do teraz, potrebovala som sa snazit, aby to pomohlo aj mojej rodine a moje a aj ich podmienky sa zlepsili a zlepsili sa aj vztahy a hlavne pozitivne myslenie, je tam velky pokrok za posledne dva roky, za to som velmi vdacna.
    Moja starost je, nedari sa mi v laske. Viem ju citit a myslim ze som ju aj nasla, mozno viac krat v zivote, ale nie som schopna to preniest do reality tak aby bol z toho vztah. Snazim sa z kazdej strany, nechat to tak, nerobit tlak, venovat sa sebe, divat sa do predu, nechat veciam volny priebeh, alebo potom si zelat, mysliet pozitivne a ked uz sa to neda a prevali sa vlna beznadeje, tak ju spracujem mozno za jeden, dva dni a znova sa snazim pracovat na sebe, nech sa to ostatne podda. A tu sa mi zda ze je tu nieco, co neviem prekonat, viem lasku citit, aj od konkretnej osoby, ale neviem ako sa preniest cez svoje bloky, ktore su mozno z detstva, mozno z ineho sudka, na ktorych pracujem, ale aj tak, akoby nieco ine z vonku vsetko stale brzdilo.
    A mozno nie som brzda ani ja, mozno su to ine okolnosti. Mlady muz, ktoremu som od prvej chvile videla iskierky a potencial mat nieco absolutne nadherne v sebe, tam sa zrodila laska, ktora mi sidli v srdci uz dhlsie. Nikdy sme neboli par (rozumej byvame spolu alebo okolie vie o nasom pravidelnom stretavani..), dvakrat sa zdalo ze sa to preklopi ale vyhralo nieco ine, mozno moje bloky, mozno jeho bloky ktorych ma tiez dost, a mozno ina konkretna slecna ktora po celu dobu sla na to tak, ako sa to v materialistickom svete robi, oslepenie povrchnym, vydupanie si, a mozno je vsetko tak ako ma byt. Len ak ma vsetko byt takto, tak potom by som sa rada oslobodila a bola oslobedena, nech sa tento mlady muz nesnazi ziskat moje srdce v snoch, ktore nie su obycajne sny, ale cestovanie, jeho cestovanie ku mne. Toto cestovanie malo uz roznu podobu, od prenasania myslienok, citenie jeho nehmotnej pritomnosti vedla mna, po vynutenie si z jeho strany sexuality na dialku. Rada by som sa pohla dalej. A rada by som svoje srdce bud naplnila realnou laskou a nie len tou, ktoru mozem citit okolo seba, ked sa mi snazi priblizit tou nerealnou formou, ale aj vztahom. A ak sa moje srdce alebo mozno je to len moja tvrdohlavost, ktovie, myli a vztah s nim nie je to co sa ma naplnit, tak potom by som rada slobodu, aj v srdci aj v snoch, v myslienkach a hlavne by som rada novu prilezitost. V poslednych dnoch sa mi dufanie v nieco laskooidne, nech je to ten konkretny alebo niekto novy, nedari a prepadam do stavu, ktory nechcem, do beznadeje.
    Mozno sa mi meni vibracia, ktovie, mozno len musim vydrzat. Ale nieco viem uz davno, ze ak sa tuzba nenaplni po niekolko rokov, zacne sa dusit a neviem ako dalej. Zvykla som byvat spolocenska a nadviazat rozhovor alebo zoznamenie nebolo problemom, teda vo vacsine pripadoch, teraz uz len vyhladavam samotu a nie som si ista, ci som este schopna vyjst si na drink do baru hoc aj sama v mojom oblubenom klube, proste, mam pocit, ze sa menim na zvieratko, ktore robi co sa od neho ocakava, potom sa napapa a ide spat, prosto nezije tak akoby sa dalo, vytraca sa radost (najradsem mam tu detsku, ked sa dieta vo mne smeje na hlupostiach…).
    Citala som vcera clanky o kuzlach a dostala som z toho pocit, ze mozno boli robene kuzla, mozno ta slecna tak naplnila to co chcela naplnit a mozno hoci jej to pomohlo a neskor sa jej obratilo naopak a nevedia byt viac spolu, spravilo to nieco, co zabranilo vyniest na povrch moju lasku – naplnenie a prepadla ma beznadej ze vsetko snazenie a praca na sebe a vobec vsetko je na nic, pretoze kuzla a zloba je silnejsia. Tak asi v takomto stave som. Okrem tohto vnutorneho stavu je vsetko v poriadku, teda v relativnom poriadku  no ale prave vnutorny stav je zaklad, takze nie je to v poriadku, len sa zotrvacnostou snazim este stale klamat ze ano… fakt je, to so mnou vcera na vecer poriadne zamietlo…a moje posledne uspechy v oblasti vlastneho vyvoja su akoby jednym tahom fuc a vytraca sa viera a moj negativizmus zacina utocit na to co sat u popisalo hore, na to co viem…
    Co vcul? Viete poradit?
    Hlavne realne, bez servitky a s vystvetlenim teda kludne mi to mozete nasolit…

    Like

    • Myslím, že tu pomôže len očistenie..

      “Keby som hovoril Ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvenžiaci kov a zuniaci bubon. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie, a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.” 1 Kor 13,1-3
      Láska je dobrotivá..

      Pamätaj, že každy z nás v živote vždy dve cesty má.. a podľa toho čo vyberá, aj taký osud má..

      tak.. Nestavajme z piesku ale z kameňa

      Like

      • dakujem za odpoved…

        pochopila som spravne?

        pokora pre to co sa dialo do teraz, ponechanie vsetkej lasky, ktoru to prinieslo ale s pokorou, ze cesta, ktoru mi to prinesie nemusi znamenat partnerstvo s danym mladym muzom. pretoze ak mam stava z kamena, nemozem stavat zo snov a mimohmotneho sveta. to znamena, ze sa potrebujem posunut do predu, prejst ocistou a posunut sa do predu.

        ale o to sa ja snazim. nieco ma brzdi. ani dopredu ani do zadu, ani v lavo ani v pravo.

        ja som si svoju cestu uz davno zvolila, je to cesta lasky, uprimnej, zo srdca. preto som presla viacerymi vztahmi, aferkami bez prislubu ze ano, pretoze sa to tak necitilo a preto som bojovnik ktory sa pretlka sam a nestraca nadej

        aj o to sa nadalej snazim. nieco ma vsak brzdi…….

        Like

    • Partnerská láska a jej hľadania mi svojho času poriadne lámala hlavu a ako keby si to celé žilo vlastným životom. Mohol som sa snažiť koľko som chcel a čím viac som sa “snažil” tým menej to šlo 🙂 Jedného dňa som to celé vzdal a povedal som si, že ja si už polovičku hľadať nebudem. To bolo v čase, keď vyvrcholili vo mne všetky príčiny, prečo tomu bolo tak 😛
      Samozrejme vtedy som viac – menej ani 1 z nich nevnímal a mal som pocit, že celý svet mi krivdí.
      Ty si pravdepodobne momentálne omnoho ďalej, keďže na sebe a svojom sebarozvoji už pracuješ, ale o inom som chcel 🙂
      Až keď som sa prestal snažiť, zrazu ako z jasného neba prišla za mnou moja polovička. Úmyselne nepoužívam pojem láska, lebo Lásku máme so sebou vždy a podľa mňa je najpodstatnejšia Sebaláska.
      Ak je tu niečo naštrbené a nedoriešené, bude sa to prejavovať, aj vo vzťahu/och smerom mimo nás.
      Môj názor je taký, že ak sa ti nedarí nájsť Lásku smerom von, tak bude problém hlavne smerom dnu a tu by som niekde začal pátrať, po príčinách.
      Veľa zdaru a hlavne nachádzania 😀

      Like

      • Sny sú základ. Keby sme nesnívali asi by sme ani nič nemali…
        Niekedy ale možno potrebujeme prejsť najprv tým zlým aby sme si potom to dobré viac vážili.
        Aby sme dorástli a dozreli pre to veľké, čo sme od Boha dostali… vážili si to a náležite chránili..aby sme si to potom možno i viac užili.. 🙂
        Ja verím na Sny a mimohmotný svet..a aj vďaka tomu, že niekto iný veril tak ako ja, som dnes tým, kým som a za to mu veľmi ďakujem 😛
        Ja verím v sny a verím aj v Boha. Verím na Lásku..tú Pravú a nefalšovanú Lásku. Aj v lásky naplnenie.
        Verím a možno aj viem 🙂

        Like

    • Ak budeš naozaj chcieť nájsť a vyriešiť príčinu brzdenia nájdeš a vyriešiš ju.
      Nieje tam ale veľa priestoru pre netrpezlivosť 😛
      Čítala si už od M.Ruiza 5 dohôd?

      Like

  3. Všetko znáša a všetko odpúšťa…všetko dúfa a všetko prekoná..neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy;
    Láska nikdy nezanikne;…lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme.
    Ale keď príde plnosť, to, čo je čiastočné sa pominie. Potom uvidíme z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný… Prvý list Korinťanom 😉 😛

    Like

  4. Sorry amarylis, list korintanom mi nepomohol, suhlasim s nim ale nenachadzam tam pre seba nic z toho co potrebujem, nezatracujem lasku, prave naopak… asi nemam uhol pohladu tak ako ho mas ty a neviem si tam najst co tam urcite je ale dakujem za reakciu…som teda fakt rada ze sa aj odpoveda

    Like

  5. Iskra, dakujem za reakciu, myslim ze mi prehovorila do duse a nachadzam tam co hladam..
    moja Sebalaska by mi povedala, chod za nim a nasol mu poriadne na zadok aj ked tam mozno su pramene niecoho skutocne pekneho, nie je uctihodne, co robi, nema to dobry vplyv na mna a necitim sa slobodna ked mi do toho vstupuje, takze tak mi hovori moja Sebalaska, poriadne sa nastvat, povedat plnu pravdu na vsetky strany a odist, nechat tak, pustit prec a pustit tak aby mozno nemal pristup do snov, nech nesliedi, alebo ak sa toto neda ovplyvnit tak pustit tak, ze bude moja uprimna reakcia na jeho sliedenie ze uz nechcem, moment, to sme tu uz mali, pred rokom, to som sa s nim v pokore v sne rozlucila a povedala ze som stastna ze som sa rozhodla ist svojou novou cestou (rozumej v sne, ktory je miesto mimoteloveho stretnutia, co chlapec ovlada, ovlada cestovanie aj do inych svetov a tak sa tula ku mne do snov ked nieco chce, je to mozno na obraz rozpravanie ale su to vsetko myslienky, pocity nieco z vnutra co v skutocnosti v tom sne rozprava…teda ani to nie je skutocny sen…). A potom som zacala na sebe naozaj pracovat a posunula sa o hodny kus dalej a ked som sa posunula dalej, zacalo to znova. Takze opat kdesi na zaciatku. Ok, nebudem stracat rozum, skusim to nateraz vypustit a pojdem do toho baru, mozno pomoze drink, rozprudi krv, zatancujem oblubene latino a necham sa tocit vo vire tanca….dakujem za reakciu, este tam nieco je ocividne nastrbene, ze sa to tak krivi…

    Like

      • Zažijeme to, čo sa rozhodneme zažiť. Nič viac k tomu už neviem povedať. Keď sme všetko zlé už prežili, niekedy naozaj stačí už len prísť.
        Navzájom jeden k druhému prísť.

        Like

    • Neviem, čo sa dnes stalo. Neviem, aké je postavenie hviezd. Nemám sa prečo naštvať. S nikým som sa pred rokom nerozlúčila (možno len pred časom s dievčinou, čo viac ako 20 rokov spala) a nikoho nechcem poslať preč.
      On ma vrátil späť medzi živých ľudí..A Jemu vďačím za to, čo som dnes…vrátil ma späť.

      Like

      • Možno by sa jednoduchšie chápalo, čo myslíš, keby si ten príbeh napísala celý. Takto keď to dávkuješ po kúskoch, je to veľmi chaotické. Často cituješ kresťanské texty. Tie sú samé o sebe veľmi mätúce, lebo sú veľa krát prepisované a preinterpretované. Už nedávajú veľmi zmysel, aj keď sa tam čo-to dá vyčítať. Ja som osobne voči náboženstvám a ich textom veľmi skeptický a ako len cítim, že vietor fúka tým smerom, alebo odtiaľ, tak len prechádzam a nezastavujem. Neoslovuje ma to. Skôr mám rád keď sa rozprávame so srdca, na základe vlastných skúseností, alebo poznatkov. Ako to naozaj cítime a vnímame. Z toho sa dá ďaleko viac vyčítať a dá sa o tom aj o mnoho lepšie diskutovať. Iste veľa diskusií vedie k intenzívnejšej výmene názorov.
        Ak si s niekým nerozumiem a záleží mi na pochopení, tak mám potrebu si ujasniť, ako to vysielač vlastne myslí a často krát to beriem aj osobne. Niekdy je to nepríjemné, lebo mám pocit, že sa vlastne “musím hájiť”, že na mňa útočia (obeť – ja chudáčik / on-a-i ten hajzlík neprajnícky, záškodnícky,ironický, atď)… a toto je ten moment, kedy u mňa začnú všetky alarmy hučať na plné pecky.
        Prečo mi to vadí? Prečo si myslím, že som obeť? Čo je to za program/blok/problém, ktorý si u mňa takýmto spôsobom pri takomto zážitku/traume, začne pýtať svoju pozornosť?
        OK, ešte ma to zvykne strhnúť so sebou a niekedy aj pri tom vybuchnem ako sopka, ale uvedomenie si samého seba, je už veľmi rýchlo v hre a začína riešiť ten konkrétny problém samého seba a prestáva sa zameriavať na symptóm-dôsledok-reakciu, s ktorými sa 99% sveta tak rado piplá a hovie si vo “vlastnom utrpení”.
        Niekedy sa podarí problém/blok vyriešiť rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale mám nástroj/e, ako to viem riešiť a ak nemám, tak viem, že potrebujem nájsť-spomenúť si 😛
        V tomto sa mi páči jedno porekadlo Toltékov, čo opakujem ako verklík stále dokola:

        Nikto nikomu nič nerobí a už vôbec nie bojovníkovi 🙂

        Like

  6. Iskra, ok, takze trpezlivost…dufam ze aj moje biologicke hodiny budu este trpezlive, rada by som stastnu rodinu kde mozem vychovavat stastne dieta… ok, zacinam byt cynicka co je z pravidla dobre, bude sa lahsie smiat z vlastnych hluposti… ok, pozriem tych 5 dohod, niekde som to zachytila aj tu, mozno je to to comyslis, este som necitala.. dakujem za tip…

    Like

    • Tu je toho o dohodách popísaného veľa, takže ak máš chuť a jasný zámer, nájdeš tu veľa nástrojov a rád, ako na to. Všetko je otázka priorít. Napíš si kľudne zoznam, aby si mala jasno, čo sa v tebe na vedomej úrovni všetko odohráva, aby si to mohla usporiadať. Ak naraz živíš priveľa zámerov (prianí), stojí to kopec energie a preto sa môže odďalovať aj ich zhmotnenie, lebo vlastne nič nemáš pred očami dostatočne intenzívne.
      Ak máš naraz veľa podvedomých podprogramov (dohôd sama so sebou), môžu ťa tieto slušne brzdiť, pretože zvyknú byť kontraproduktívne a navyše veľa z nich môže byť len prevzatých, čiže vôbec nemusia byť tvoje, len si nevedome súhlasila s ich prevzatím v rámci výchovy a vzdelávania v minulosti.
      Ja doporučujem skôr sa zamerať do seba a hľadať odpovede a príčiny tam. Všetky odpovede máme vo vnútri seba (v srdci) a už ich vieme, len si potrebujeme spomenúť. Samozrejme spraviť čistý stôl a povedať z očí do očí, čo si myslíš, môže byť celkom fajn začiatok, alebo aj nie 😛
      Či, čo a nakoľko to pomôže, vieš zistiť len ty sama 🙂 Každá cesta je jedinečná a tak vlastne neexistuje univerzálny recept. Každý si ho varí sám Tu a Teraz, tým že si skladá svoju mozaiku a tomu ja vravím sebaspoznávanie 🙂

      Like

  7. no a ked ta teda chodi smirovat do snov, tak co keby si to vyuzila a vramci toho sna ho nejak navigovala aby sa aspon v tom sne spraval tak ako by si si zelala ty, tak aby si bola z toho stastna. Ak teda ten vztah zatim neni v realite a ty ten vztah chces, ale v snoch Pan Bozsky obsmrda, tak ja nechapem preco by si ho mala vyhanat a preco by si si vlastne nemohla uzit tu lasku podla tvojich predstav v sne?

    Like

    • Lebo ten pán si nepamätá čo v snoch robí. Z časti áno, z časti vôbec nie. Keby že si Ama uvedomí, že tam je tam a tu je tu. že je rozdiel, v tom, v ktorom svete sa práve nachádza. Nepamätám čo som spravil, ako som ti pomohol. 😦

      Like

      • Ale keď už ťa tu mám. 🙂 Ten môj komentár patril Amarilis, pretože som si myslel, že ten tvoj patril tiež Amarilis. Už viem že nepatril ale. Pred nedávnom mi Ama napísala, že ma miluje a ja neviem čo s tým. Nechce mi nič vysvetliť. Ako sa k tomu dopracovala. Hovorí v samých hádankách, vykrúca sa. Tu na eprakone len vypisuje o nejakom chlapcovi, ktorý ju zmenil a ďakuje mu za to aká je. Ja absolútne neviem koľká bije. Nepoznám ju, neviem o koho ide. Furt keď mi napíše hovorím si len What Dafuq? 😯

        Like

      • Proste ja,

        nechaj to tak. Niekedy stačí, keď si niekto vyrozpráva, čo má na duši – bez toho, aby sme k tomu zaujímali stanovisko, aj keby to hneď bolo o nás. Si proste “udalosť”, ktorá spustila očistný proces u niekoho iného. Tak ako niekto iný možno bude “udalosťou”, čo spustí očistný proces u teba. (Očistný = veci sa začínajú formulovať, vyjasňovať a tým vzniká možnosť ich riešiť. 🙂 )

        Like

      • Nebudem písať príbeh celý.. ja poznám ho a on tiež.. “Ama” už dobre vie, kde sa nachádza. Dlho síce spala a naozaj si nepamätala..bola zavretá, zavrela sa..zavrela samu seba..lebo bolesť zo straty milovanej osoby bola neznesiteľná, mučivá..len plakala a plakala..nevedela žiť.. musela s tým žiť.. zvolila cestu.. a musela ňou ísť..hrať hru zvanú Život..

        Like

      • Pozerala som IP a nie je zhodné. Asi ide o dve osoby (alebo jednu osobu z dvoch rôznych počítačov alebo dvesamostatné, ale vzájomne koordinované osoby; viac možností mi nenapadá 😛 ).

        Like

    • A propo, na mna to je cele nejak velmi komplikovane. Ja mam taku zasadu, co sa vztahov tyka, pokial mozno “keep it simple” . Chces nejakeho konkretneho chlapa. No tak ho zbal. To ze je tohoto casu zbaleny nejakou inou neni telesna vada, naopak, poukazuje to na fakt, ze ho zbalit lze, co je pozitivna sprava. Deti, ak si domyslam spravne nema, tak jakypakcopak?

      Like

  8. FYI: som samostatna osoba, ktora riesila svoj problem uz v clanku o snoch: POZOROVATEL; POZOROVANY a tu hore na uvode to cele vybuchlo…..

    Like

  9. Matrioshka…. dakujem za comment, neviem ovplyvnit seba do takej miery aby som vedela menit situaciu v sne, viem v poslednej dobe troska kontrolovat alebo „nahlas rozmyslat“ co chcem a co nie, teda moje uvedomenie si seba v takom sne je coraz lepsie… ono to nie je obycajny sen, povedzme, ze je to ina dimenzia, vktorej sme sa stretli pretoze ma tam zobral alebo on vstupil do mojej… chlapec ma trocha vytrenovanejsie schopnosti… dokonca ho cvicili aj v armade resp. vyuzili jeho ziskany talent na prenos myslienok atd, sranda, take scifi ze? no a spat k tomu, chlapec nemal doposial skusenost s niekym, kto by vedel rozpozpoznat co kona resp. to je moj pohlad nemam info o vsetkych jeho zivotnych skusenosti ….a to ho matie, pretoze mu nastavujem tak zrkadlo….. a tu je jeden z problemov, nechce sa k svojim schopnostiam vedome priznat, nechce vylozit karty na stol, nechce zacat rozpravat o tom co dokaze, mozno ma tak hlboko v sebe zakorenene, ze mat dary (rozumej schopnosti) je zle…alebo ich vyuziva ale nechce sa im venovat, pretoze by to zmenilo zivot, zu by to nebol ten super materialisticky v ktorom sa moze hrat na sefa so vsetkou pozlatkou… alebo nieco ine, aj to by som vedela ale nebudem zachadzat do dalsich sukromnych veci, ktore nie su moje.
    No prosto, nadalej neviem, co s takymito snami robit, ale napad, ze by sa to dalo uzit, je celkom fajn a paci sa mi…

    Like

  10. Ja som sa dostala k tomu, že nepotrebujem vedieť nič, lebo po ceste príde všetko, ani neriešim akú mám vieru, mam takú, ktoru viem najviac pochopiť a nezaujíma ma co to je presne. Hlavne ze funguje 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.