Pre čo máte oči?

Prenášam sem z Boslaalu:

“Kým od iných niečo požaduješ alebo očakávaš a odsudzuješ ich za to, že ti to nedávajú, vytváraš v sebe vedomie nedostatku a staráš sa o to, aby sa v tvojom živote udržiaval stav nedostatku (finančného, nedostatku radosti, priateľov, lásky, času a podobne).”– Robert Betz

Čítať ďalej

Reklamy

Naša energetická obálka

Z kapitoly The Nagual Woman (Nagualka):

Aj keď vidiaci vníma ľudské bytosti na prvý pohľad ako svetelné vajíčka, vajcovitý tvar je externý kokón (=obálka po mojom), škrupina svietivosti, ktorá v sebe obsahuje absolútne fascinujúce, mátožné, hypnotické jadro, pozostávajúce zo sústredných kruhov žltkastej svetelnosti farby plameňa sviečky. Čítať ďalej

Presun do iných svetov a čierny svet

Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).

Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej

Robíme to celé zle?

Už som asi v polovici ďalšej knihy od Castanedu. Tentokrát mi energia vybrala The Fire from Within, Oheň znútra. Ráno som sa dostala k pasáži o tom, ako narábame s naším vnímaním, a ako som to čítala, prepadol ma podivný pocit: nerobíme to my v ezoterike celé zle?

Carlos tam popisuje, akým spôsobom sa deje naše vnímanie. Že “tam vonku” existuje čosi ako “Orol” (ktorému ja hovorím Otec) a tento Orol vydáva zo seba “emanácie” (čomu ja hovorím energie a mám tým na mysli “operačný systém” a.k.a. anjelov). Z týchto emanácií sa vytvárajú zakapsľovaním individuálne vedomia Čítať ďalej

Menenie obrazov

Ani neviem, ako k tomu došlo… Tým, že si teraz znova čítam Castanedu a snažím sa urobiť si paralely medzi jeho opisom sveta a tým mojím, narážam na veľké nedostatky v svojom vlastnom vnímaní. V niektorých veciach jednoducho nemám jasno – a tak neviem odhadnúť, nakoľko sú skreslené účelovo a nakoľko je to len ľudské vnímanie, snažiace sa postihnúť niečo tesne za hranicou jeho schopností.

Napríklad to moje pripojenie sa k anjelom. V jednej knihe mi vychádzali ako “inorganické bytosti”, v tej, čo čítam teraz, mi prídu skôr ako “emanácie Orla”. No a keď už neviem, čo si mám myslieť, urobím vždy to isté – idem a spýtam sa. Čítať ďalej

Ruža a ľudské oko

Včera bolo MDŽ a ja som celkom nečakane dostala ružičku. Nádhernú, veľkú, bohatú, so stopkou rovnou ako vojak. Doniesla som si ju domov, dala som ju do vodičky a ovoňala som ju.

Ruža nevoňala.

Tak odvčera chodím po dome a špekulujem, že aký nápad to je, dávať ruže, čo nevoňajú… Nie som alergik, takže neviem, či taká ruža nie je určená pre alergikov, ale myšlienky sa mi rozbehli, až dnes ráno som si čosi uvedomila… Čítať ďalej

Jediný okamih nepozornosti

Dnes (keď to píšem) začali na Nemcoch dávať seriál o morských pannách Mysterious Mermaids (v origináli Siren). Najprv som ho nechcela vôbec pozerať, tie romantické kravinky o nahatých krasotinkách z mora ma nikdy extra nezaujímali, ale potom som videla trailer a boli tam nejaké špeciálne efekty, takže som si povedala, že aspoň prvému dielu dám šancu… Neoľutovala som. Čítať ďalej

Prvý a druhý kruh sily

V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:

“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”

“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.

My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.

Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.

Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný  kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”

Čítať ďalej

Prečo nikdy neuvidím jednorožca :-)

Pokračujeme v čítaní… Kapitola 1 obsahuje veľmi pekné pasáže k ľudskému vnímaniu a poznaniu. Pokúsim sa ich tu zoradiť tak, aby dávali zmysel:

Tak Castaneda bol s donom Juanom v buši na “stretnutie s poznaním”. Mal zážitok, že v kroví na nich niekto striehol – nejaký človek, ale potom naňho skočil a premenil sa na vtáka. Don Juan vyhlásil, že to nebol ani človek, ani vták, ale “nočný motýľ poznania”.

Nato si Carlos vzdychol, ako tomu nedokáže uveriť; ako stále u dona Juana predpokladá, že ho manipuluje – že s ním hrá hry, aby uňho niečo dosiahol. Čítať ďalej