Tak po prvé, “koniec sveta” nevnímam ako nejaký časový bod, ale ako vrcholné pôsobenie čohosi, čo si hovorí Psí. To Psí na nás pôsobí už roky. Postupne sa jeho sila stupňovala. Dnes by mala vrcholiť – ale ja si myslím, že vyvrcholila už včera medzi 22:00-23:00. Viem to podľa mojich Mačičiek.

Už celý deň som bola nejaká “nesvoja” – ako keby vybuchovali na povrch všetky moje dlho potláčané a redukované negativizmy. Dostala som sa medzi ľudí v Tescu a skoro som skolabovala z nervozity, ako som ich neznášala. Ktosi mi čosi povedal a napriek tomu, že mi to bolo jedno, ozvala sa moja sebadôležitosť najdrobnejšia na celom svete (=galaktická). Stále som vnímala rozdiely medzi “malo by byť” a “je”. Večer sa potom dostavili silné bolesti, že som myslela, že si zavolám pohotovosť. A potom nastúpili Mačičky.

Z obeda mi zostali zvyšky mäska a tak som si ich odložila a po večeri dala najprv Cice. Tá najradšej papá častejšie a v menších porciách a tak jej ostatní všetko zožerkajú. A aby sa do jej misky nedostala mládež, ktorá má hypoalergénnu diétu, zavrela som oboje dverí do kuchyne. Čítať ďalej →