Keď sa vnímame ako centrum Univerza

d5cfb312-f715-40e0-8e8a-53b027f8ae96Dnes som sa potkla o citát, pri ktorom som zastala a potrebovala sa zamyslieť.

Bosoráci sa už nepohybujú v svete svetských vecí, pretože už nie sú vydaní napospas svojej sebareflexii. — Carlos Castaneda

Bolo mi jasné, že ide o vec voľby tých správnych slov. Sebareflexia u nás znamená “sebaspytovanie”. Ale anglické self-reflection sa dá pochopiť aj ako obraz: Čítať ďalej

Reklamy

Aby si bol sám, musíš zomrieť pre svoju minulosť

13533008_538899366293518_6909966828391231025_nPráve som našla:

“Nikdy nie si sám, pretože si stále plný všetkých tých spomienok, programovania, vnútorného džavotu zo včerajška; tvoja myseľ sa nikdy nevyčistí od všetkého toho balastu, ktorý zozbierala.

Ak chceš byť sám, musíš zomrieť pre svoju minulosť. Keď si sám, úplne sám, nepatriaci k nijakej rodine, národu, kultúre, k nejakému určitému kontinentu, dostaví sa onen pocit Čítať ďalej

Ktorý svet je reálny?

1912432_292633037553642_777129785_nZasa od castanedovcov (nejaké mňamkové debatky sa tam rozbehli 🙂 ), teraz pri otázke, nakoľko naše vnímanie je reálne, teda nakoľko sa môžeme spoľahnúť, že svet, ktorý vnímame, je reálny. Postreh napísal Mark Cloudfoot:

Svety sú relatívne. Vnímanie je stále. Nech už si v hocijakom svete – nebol by si tam, keby si ho nevnímal. Vidiaci sa preto rozhodli skúmať nie svety, ale vedomie. Táto voľba im umožnila vnímať množstvo svetov, ako jednu po druhej odstraňovali vrstvy nalepené okolo vedomia. V konečnom dôsledku nie sme nič iné Čítať ďalej

Začarovaný kruh vnímania a ako ho prelomiť

zivot zacinaPred chvíľkou som na nástenke objavila nový článok na eldhwen blogu s názvom “Duchovno?!?” a zo zvedavosti som sa tam šla pozrieť, či náhodou nepíšu o Tine a jej blogu… 😉 Bol to zas jeden z tých prebraných českých článkov a nakopol moje myslenie istým smerom.

Prvé, čo ma dostalo, bol štýl autorky. Šla som sa pozrieť na jej webovú stránku a tento článok sa neodlišuje od ostatných jej článkov. Keďže štýl mi nesedel, už som nečítala podrobne, ale aj tak mám pocit, že veľa jej myšlienok by som bez zaváhania podpísala.

Naučila som sa však niečo iné. Naučila som sa, že to, ako píšeme o druhých (a ako vidíme tých druhých), vypovedá jedine o nás… To, čo v situácii chceme vidieť, to v nej nájdeme. Ak chceme vnímať, akí sú tí druhí nedokonalí, nájdeme pre to nejaký dôkaz. A to, čo vnímame, zas na druhej strane vytvára okolo nás určitý svet, v ktorom sa potom pohybujeme a pretože vnímame zosilnene nedokonalosť, v tejto začarovanej slučke do svojho sveta dostávame nedokonalosti stále viac a viac… No-go. Nielen voči autorke, ale aj voči mne. Okamžite som si spomenula na tých svojich “ksichtov”. A spomenula som si aj, ako sa to “necítilo dobre” a preto som začala s bobríkom mlčania. Čítať ďalej

Čo si hovoríte, keď mlčíte?

999887_260770004066070_528361038_nVčera sme telefonovali s Tinou. Rozprávala mi, že práve číta nejakú úžasnú knižku, ktorá začínala ako “to všetko už dávno poznám”, ale premenila sa na “aha, to som si vôbec neuvedomila!” 🙂 Popísala mi jedno cvičenie a to ma oslovilo natoľko, že si ho sem dneska dávam (už som ho totiž začala praktizovať 😉 ):

Všímajte si v priebehu dňa svoj vnútorný monológ. Ako znie? Ako pristupujete k veciam? Hľadáte na nich blchy – alebo v nich hľadáte to dobré?

Dopracovali sme sa k nemu tak, že som jej spomenula, že na fejsbúk som v ten deň ráno dala článok o tom, že už nejdem nikoho komentovať, už sa nejdem nad ničím rozčuľovať a že veľkoryso umožním ľuďom byť blbými aj bez toho, aby som k tomu zaujímala nejaké stanovisko 😉 … No a Tina mi odpovedala, že ona to na sebe vníma tiež tak od času, kedy si toto cvičenie prečítala – že si začína uvedomovať, koľkokrát k nejakému komentáru pristupuje negativisticky, s očakávaním zlého. (Okamžite som sa v tom našla, čo si budeme bublať… Osobná história funguje na 100%.) Čítať ďalej

Uchovávaj lásku, nie spomienky

Toto poslala Taliarail:

Proč se zbavovat minulosti, Babádží? Copak v ní neuchováváme vzpomínky na své blízké?!

“Nač uchovávat vzpomínku na své blízké? Uchovávej lásku, ne vzpomínky. Udržuj ji při životě v přítomnosti.  Minulost Ti brání, abys byl tady a teď.

A kde začít?

“Od této chvíle žádné myšlenky na minulost, na minulý život. Napiš to. Ať nese papír vzpomínku a tvá duše ať je čistým plátnem.“ Čítať ďalej

Svetlo nenájdeme analyzovaním tmy: ako ľudia sabotujú sami seba

Tu je výťah z rozhovoru s Wayneom W. Dyerom. Moderátor si robil prieskum medzi poslucháčmi, čo je ich najväčší problém, a nejakých 60% uviedlo, že to, že sami sebe kladú polienka do cesty. Takže otázka na Waynea Dyera – ako zabrániť tomu, aby ľudia sabotovali seba samých?

Dyera najprv potešil obraz “zdržiavať sám seba”, prichodil mu taký… jogínsky, s chrbtom prehnutým dozadu. Hovorí, že to je pre človeka neprirodzené. Tak ako “chytiť býka za rohy” je parádna blbosť – to sa nerobí, pokiaľ zrovna nepáchate samovraždu 😉 . A tak isto zadržiavať seba (po anglicky “držať sa vzadu”) je nezmysel, pokiaľ “vzadu” nie je presne to miesto, kde chcete byť… a sme pri presvedčeniach a zvykoch. Čo je presvedčenie? Je to myšlienka, ktorú sme mysleli znova a znova a znova a znova. A čo je zvyk? Je to správanie, ktoré sme opakovali znova a znova a znova a znova. Čítať ďalej

Samostatná skutočnosť a stalkovanie

Podľa dona Juana existuje “tam vonku” samostatná realita, ktorá existuje paralelne s naším bežne vnímaným svetom. A jednou zo základných úloh toltéckeho bojovníka je preniknúť do tejto samostatnej reality, pretože len takto dokáže vnímať svet v celej jeho komplexnosti.

Samostatnú realitu vieme dosiahnuť jediným spôsobom – posunutím nášho kotviaceho bodu. Kotviaci bod mávame obvykle zafixovaný na jednom mieste počas celého nášho života. Ak ním nepohneme, zostávame trvalo zakotvení v našej bežnej realite, ktorej don Juan hovorí “tonal”.

Samostatná realita (Separate Reality) ponúka nové svety plné tajomstiev, v ktorých bojovník môže sám seba skúmať a zažívať úplne novým spôsobom. Čítať ďalej

O osobnej sile každého jedného z nás

“Úroveň energie všetkých bytostí je daná troma základnými faktormi: množstvom energie pri ich splodení, spôsobom používania energie od narodenia a spôsobom používania energie v súčasnosti.” — Victor Sánchez

Don Juan hovoril, že všetko, čo človek robí alebo nerobí, dokáže alebo nedokáže, čo sa mu deje alebo nedeje – toto všetko záleží len od toho, akú veľkú osobnú silu má.

Väčšinu času si ľudia myslia, že udalosti ich života sú riadené externými faktormi, ktoré nedokážu ovládať. To preto, že udalosti vnímajú ako fyzicky od nich oddelené, alebo ich považujú za charakteristický prejav seba samého, svojho vlastného ega. Napríklad ľudia hovoria o “šťastí” alebo “smole”, akoby to bolo niečo nezávislé od nich. Cítia, že svet sa proti nim spriahol, že niekto im niečo robí. Alebo o sebe hovoria “nemám silnú vôľu” a “ja som už raz taký” bez toho, aby za svoj stav prebrali zodpovednosť.

Toto nastavenie ich vedie k tomu, že investujú šialene veľa energie do nerealistických očakávaní, do rozhodnutí založených na vlastných predpokladoch a prianiach a keď narazia na hranicu svojich možností, tak vymíňajú masy energie tým, že prepadnú zúfalstvu alebo pocitu menejcennosti. Čítať ďalej