Keď rakovina lieči

bald ladyTento nadpis ma vyprovokoval k čítaniu článku od Misy Hopkinsovej. Tu z neho vyberám časť:

Metafyzický význam mojej rakoviny

Pri koreni problému som objavila základnú energiu, s ktorou žijeme všetci, každý po svojom. Keď sa táto energia stratila, stratila sa aj rakovina. Dostala som potvrdenie, že som sa rakoviny zbavila.

V mojom prvom článku o rakovine ju označujem ako chorobu zanedbávania. A tá základná energia, ktorú som objavila, sa na zanedbávanie veľmi podobala. Vlastne zanedbávanie akoby bolo jej odrazom.

Čítať ďalej

Meditácia Vychutnajte si vlastné Svetlo

Ďalšia z meditácií reverendky Misy Hopkinsovej sa dobre hodí na tieto sviatočné dni. Volá sa Vychutnajte si Svetlo, ktoré ste vy:

Nájdeme si tiché, nerušené miestočko. Pohodlne sa usadíme a zatvoríme oči. Pokojne dýchame, až kým sa naše telo a myseľ neuvoľnia. Sústredíme sa na svoje srdce a dýchame. Len dýchame, kým sa myseľ nezastaví a srdce neotvorí. Čítať ďalej

Sviatky, rodinná dynamika a vyhojenie starých sporov

Ďalší z článkov prenesených z niekdajšej Poradne. Tento bol prvýkrát publikovaný 23.12.2009:

Dnes som dostala článok od Misy Hopkinsovej, kde sa venuje sviatkom a tomu, čo znamenajú pre mnohých ľudí – problémom, pretože so svojou rodinou nevieme vyjsť a vytáča nás!

Misa hovorí, že to je výborná príležitosť na vyhojenie nejakých nevhodných presvedčení v našom živote:

Počas týchto vianočných sviatkov, ak strávite dlhší čas so svojou rodinou, môžete si prichodiť ako prskoletka – každú chvíľu zaregistrujete buď nejaký útok na seba, alebo niečo v správaní vašich blízkych vás rozžeraví do biela… Čítať ďalej

Zhmotnite si svoje priania cez vďačnosť

Na blogu Misy Hopkinsovej sa objavil článok k vďačnosti a v newsletteri k nemu pripojila aj malú meditáciu 🙂 . Takže najprv výťah z článku a potom tá meditácia:

Pamätáte sa, kedy ste boli naposledy hlboko vďační za niečo? Aký to bol pocit? Pamätáte, ako ste sa cítili náramne nažive a možno aj trochu pokorne?

Tento úžasný pocit necítime iba vtedy, keď dostávame, ale ako pocit dokáže vytvoriť v nás blaženosť. Keď prestaneme hľadať a umožníme si vďačne precítiť, ako naše túžby už boli naplnené, zažívame tvorivú silu vďačnosti. Ako?

Preneste sa späť do detských čias, kedy ste po niečom túžili – napríklad po vlastnom psíkovi alebo mačičke. Ale nemohli ste ich mať, pretože napríklad vaša matka bola alergická na psie a mačacie chlpy, takže váš sen sa nenaplnil. Až v dospelosti ste si zadovážili zvieratko a dnes ich už možno máte niekoľko. Čítať ďalej

Hovoriť alebo nehovoriť o negatívnych myšlienkach?

Na blogu Misy Hopkinsovej som našla článok na tému, ktorú sama v sebe nemám ešte celkom rozlúsknutú, a tak si aspoň hlavné myšlienky prenesiem aj sem, nech sa o tom môžeme pobaviť a ja si viem zastabilizovať aspoň aký-taký názor… 🙂 Ide o úvahu, či je škodlivé hovoriť o negatívnych myšlienkach – či ich hovorením o nich neposilňujeme.

Spôsob, akým hovoríme o negatívnych emóciách, im v podstate dokáže dodať na sile. Poďme si predstavovať:

Predstavme si negatívnu emóciu ako inú osobu, ktorá je s nami v jednej miestnosti. Môžme jej dať meno, osobnosť, nejakú podobu – hocičo, čo nám pomôže ju v danom okamihu vnímať ako niečo iné než sme my sami.

Misa svoju sadu negatívnych myšlienok napríklad nazvala Bossie (označenie komandovačného človeka). Moja vlastná by sa asi volala “Miss Perfect” 😕 . Čítať ďalej