Keď rakovina lieči

bald ladyTento nadpis ma vyprovokoval k čítaniu článku od Misy Hopkinsovej. Tu z neho vyberám časť:

Metafyzický význam mojej rakoviny

Pri koreni problému som objavila základnú energiu, s ktorou žijeme všetci, každý po svojom. Keď sa táto energia stratila, stratila sa aj rakovina. Dostala som potvrdenie, že som sa rakoviny zbavila.

V mojom prvom článku o rakovine ju označujem ako chorobu zanedbávania. A tá základná energia, ktorú som objavila, sa na zanedbávanie veľmi podobala. Vlastne zanedbávanie akoby bolo jej odrazom.

Čítať ďalej

Meditácia Vychutnajte si vlastné Svetlo

Ďalšia z meditácií reverendky Misy Hopkinsovej sa dobre hodí na tieto sviatočné dni. Volá sa Vychutnajte si Svetlo, ktoré ste vy:

Nájdeme si tiché, nerušené miestočko. Pohodlne sa usadíme a zatvoríme oči. Pokojne dýchame, až kým sa naše telo a myseľ neuvoľnia. Sústredíme sa na svoje srdce a dýchame. Len dýchame, kým sa myseľ nezastaví a srdce neotvorí. Čítať ďalej

Sviatky, rodinná dynamika a vyhojenie starých sporov

Ďalší z článkov prenesených z niekdajšej Poradne. Tento bol prvýkrát publikovaný 23.12.2009:

Dnes som dostala článok od Misy Hopkinsovej, kde sa venuje sviatkom a tomu, čo znamenajú pre mnohých ľudí – problémom, pretože so svojou rodinou nevieme vyjsť a vytáča nás!

Misa hovorí, že to je výborná príležitosť na vyhojenie nejakých nevhodných presvedčení v našom živote:

Počas týchto vianočných sviatkov, ak strávite dlhší čas so svojou rodinou, môžete si prichodiť ako prskoletka – každú chvíľu zaregistrujete buď nejaký útok na seba, alebo niečo v správaní vašich blízkych vás rozžeraví do biela… Čítať ďalej

Zhmotnite si svoje priania cez vďačnosť

Na blogu Misy Hopkinsovej sa objavil článok k vďačnosti a v newsletteri k nemu pripojila aj malú meditáciu 🙂 . Takže najprv výťah z článku a potom tá meditácia:

Pamätáte sa, kedy ste boli naposledy hlboko vďační za niečo? Aký to bol pocit? Pamätáte, ako ste sa cítili náramne nažive a možno aj trochu pokorne?

Tento úžasný pocit necítime iba vtedy, keď dostávame, ale ako pocit dokáže vytvoriť v nás blaženosť. Keď prestaneme hľadať a umožníme si vďačne precítiť, ako naše túžby už boli naplnené, zažívame tvorivú silu vďačnosti. Ako?

Preneste sa späť do detských čias, kedy ste po niečom túžili – napríklad po vlastnom psíkovi alebo mačičke. Ale nemohli ste ich mať, pretože napríklad vaša matka bola alergická na psie a mačacie chlpy, takže váš sen sa nenaplnil. Až v dospelosti ste si zadovážili zvieratko a dnes ich už možno máte niekoľko. Čítať ďalej

Hovoriť alebo nehovoriť o negatívnych myšlienkach?

Na blogu Misy Hopkinsovej som našla článok na tému, ktorú sama v sebe nemám ešte celkom rozlúsknutú, a tak si aspoň hlavné myšlienky prenesiem aj sem, nech sa o tom môžeme pobaviť a ja si viem zastabilizovať aspoň aký-taký názor… 🙂 Ide o úvahu, či je škodlivé hovoriť o negatívnych myšlienkach – či ich hovorením o nich neposilňujeme.

Spôsob, akým hovoríme o negatívnych emóciách, im v podstate dokáže dodať na sile. Poďme si predstavovať:

Predstavme si negatívnu emóciu ako inú osobu, ktorá je s nami v jednej miestnosti. Môžme jej dať meno, osobnosť, nejakú podobu – hocičo, čo nám pomôže ju v danom okamihu vnímať ako niečo iné než sme my sami.

Misa svoju sadu negatívnych myšlienok napríklad nazvala Bossie (označenie komandovačného človeka). Moja vlastná by sa asi volala “Miss Perfect” 😕 . Čítať ďalej

Ako sa zbaviť interného reklamačného oddelenia: stopujeme a neutralizujeme negatívne emócie

U Misy Hopkinsovej na blogu som našla pekný článok, v ktorom si spomína, ako bola s manželom na seminári, kde sa učili viesť si evidenciu toho, koľkokrát sa za daný deň sťažovali. Misa vraví, že sa dovtedy sama považovala za veľmi optimistickú osobu a cvičenie považovala za hračku, až kým nezistila, koľkokrát denne sa sťažuje – síce len v duchu, ale predsa.

Na seminári ich takisto žiadali, aby si začali všímať myšlienkové vzorce. Čo obvykle reklamujú svetu? Na koho sa obvykle sťažujú? Na priateľov? Spolupracovníkov? Politikov? Vlastné telo? Vlastnú bezmocnosť? Nespravodlivosť? A keď potom celá skupina rozoberala svoje vzorce pindania, ukázalo sa, že máme tendenciu opakovane sa sťažovať na jeden a ten istý typ vecí/udalostí/ľudí. Misa Hopkins:

“Len čo som objavila svoj “nárekový vzorec”, čo bolo nariekanie nad ľuďmi, čo nenapĺňali moje očakávania, dokázala som ho vynulovať v mojom internom reklamačnom oddelení a znížila som tým počet škodlivých myšlienok, čo som mala.” Čítať ďalej

Ako sa vyliečiť z pocitov previnenia?

Tento článok prišiel od Misy Hopkinsovej zrovna vtedy, kedy som dokončila spracovávanie vystúpenia Waynea Dyera, v ktorom spomínal aj pocit previnenia a povedal, že má z pocitov najnižšiu vibráciu. Pri pokuse preložiť ho sa mi pred posledným odstavcom celý nejako záhadne a neobnoviteľne premazal, takže toto je už druhý pokus – a začínam byť “dobre informovaná” 🙂 :

Pocit viny/previnenia je koreňom mnohých nemocí. Jeho stálym sprievodcom je ľútosť. Pokiaľ stále žijeme v emocionálnych útrapách spôsobených minulosťou, nemáme veľkú šancu vyliečiť sa v súčasnosti.

Vina je hnev na seba samého za rozhodnutia, ktoré sme urobili. Bunky tela dokážu v sebe uchovávať energiu viny a ak to urobia, v tele vznikajú zápaly alebo zápchy a stuhnutia. Vlastne sa nám môže stať, že sa zdanlivo vyliečime len na to, aby sme sa za chvíľu museli potýkať s tými istými príznakmi. Vina nám nedá dlhý čas na vydýchnutie; fyzické príznaky to odrážajú. Čítať ďalej

Ak máš bolesti, ako na tom môžeš vidieť čokoľvek dobré?

Prišiel mi nový článok od Misy Hopkinsovej:

Je ťažké vidieť čokoľvek dobré, keď sa cítime pod psa. A, pravdu povediac, nie som si istá, že potrebujeme vidieť niečo dobré.

Vyzerá to drsné v svetle všetkého toho, čo učíme o pozitívnom myslení? Tu je podstata: niekedy nevidíme pozitívne dopady ťažkej situácie, až kým situácia dávno nepominie. Preto snaha vidieť ich ešte počas problému môže byť značne márna.

Je to aj problém logického vyhodnotenia, pretože v časoch, keď sa cítime naozaj pod psa by sa naša myseľ mala sústreďovať na to, ako sa liečime, a srdce by malo byť naplnené porozumením. Inými slovami: snažiť sa odhaliť prínos nie je také dôležité ako byť v tu a teraz fyzicky i emocionálne a udržiavať si láskavú, hojivú vibráciu. Čítať ďalej

Ako vyhojiť minulosť: iná forma rekapitulácie

Toto je výcuc z včerajšieho článku Misy Hopkinsovej:

Emocionálna bolesť z minulosti sa dokáže usadiť v tele a premeniť na súčasnú fyzickú bolesť. Ak ignorujeme emocionálny bolesť, tak vlastne ignorujeme základnú príčinu fyzickej bolesti a uvrhávame sa tak do stavu pretrvávajúcej fyzickej nepohody. Pre mnohých ľudí je táto predstava však ťažko prístupná – že medzi emocionálnym stresom a fyzickými chorobami existuje prepojenie. Ale skúsme sa na to pozrieť inak: ľutovanie, pocit viny, hanby, odporu, žiarlivosti a strachu sú všetko emócie, ktoré sústavne prikrmujú náš pocit nevyhovovania a je veľmi ťažké kompletne sa uzdraviť, ak máte pocit, že ste menejcenní. Čítať ďalej

Vyššia pravda mieru na svete

Tento článok som našla u reverendky Misy asi pred mesiacom a dotkol sa ma na hlbokej úrovni. Ona ho písala z príležitosti 21.septembra – Svetového dňa mieru. Misa Hopkinsová sa zamýšľa, či je mier len predstava, o ktorej spolu hovoríme, alebo či je to uchopiteľná realita:

Sama sa čudujem, koľkokrát som v živote hovorila o svetovom mieri a potom som bola hrubá k niekomu v mojom okolí… Niečo vo mne mi vraví, že to bolo možno častejšie, než by som bola ochotná pripustiť. Je svetový mier vôbec možný, kým som uviaznutá v svojich vlastných príbehoch a nevnáram sa do mieru, ktorý sa nachádza v spoznaní vyššej pravdy? Čítať ďalej