
Milujem jazdu v aute. Milujem Rýchlu jazdu v aute. ( akou rýchlosťou jazdím radšej neuvediem …. nestojím o pokutu 😛 😀 ) Rýchlosť a jazda v aute ma dokáže zastaviť. Zastaviť prísun myšlienok, ktoré ma melú. Preháňanie sa autom po cestách, vo mne vyvoláva emócie a pocity, ktoré si zvyčajne spájam s pojmami ako je Sloboda, Láska, Mier, Dôvera ( tuto najmä v Otca, pretože je to pre mňa krásna ukážka toho, že treba vedieť riadiť svoj Život, ale treba pamätať na to, že ak sa odovzdáme úplne do jeho rúk nie je sa čoho báť a my naplno precítime tento stav Slobody, Lásky, Mieru ) V niektorých ľuďoch tento môj postoj vyvoláva dojem, že som príliš hrrrrr. Je to možné. Hlavne pri komunikácii s inými ľuďmi. Dosť rýchlo mi to myslí a na počuté ma v momente napadne niekoľko riešení ( je otázne, či o ne vôbec niekto stojí, však? 😉 ) Jazyk jednoducho nestíha interpretovať tú zmes myšlienok. 😀 Ak si k tomu pridáte ešte úsmev, jednoducho uznávam, že môžem pôsobiť na iných ako “poplach” pre ktorého je svet jednoducho gombička :-). Aj keď sa ja považujem za citlivého a empatického človeka, v tomto kontexte to nie je až tak podstatné. Na tomto príbehu uvádzam, že je viera a dôvera veľmi nutná. Ale tak poďme sa spolu pozrieť na to, ako ja vnímam tieto dve slová. Poďme sa spolu pozrieť na moju achilovú pätu. Vieru! 😀 Čítať ďalej →