“Spracovanie Castanedových kníh nebola intelektuálna záležitosť. Preniklo do všetkých aspektov môjho života.” — Felix Wolf
Kým máme nejaké veci len na úrovni “chápeme ich”, nie sme ďalej ako žiačik v škole, ktorý sa naučil domácu úlohu. To, že sme lekciu skutočne zvládli, že sme ju premenili z informácie na poznatok, zistíme až vtedy, keď podľa nového poznania začneme žiť. Čítať ďalej
“Jedna z Nagualových požiadaviek bola nebrať náš vzťah k nemu osobne. Pretože nikto z nás nebol v tom čase pripravený prelomiť rámec svojho individuálneho ega, skončili sme tým, že sme ho potláčali alebo premietali na iných. Najvýraznejším prejavom tejto dynamiky bola istá forma kolektívnej egománie, ktorá v našom malom svetíku nadobudla kolosálne rozmery. Jeden pred druhým sme sa tvárili, že sme nesebeckí bojovníci uprostred evolučného boja za slobodu, ale ako skupina sme sa cítili nehanebne výnimoční.” — Felix Wolf Čítať ďalej
Naše duševné/mentálne konštrukty obsahujú, prirodzene, aj náš pocit identity. Na to, aby Nagual napomohol tomu ťažkému procesu nevnárania sa a získania odstupu od našich myšlienkových procesov, podporoval nás v tom, aby sme pre seba snívali a vytýčili nové, iné identity, ktoré by viac vyhovovali nášmu srdcu a Univerzu ako celku. A keď mal pocit, že sme pripravení, dal nám nové meno – nie na to, aby sme sa stratili v novej identite, ale aby sme žili v pochopení, že hocijaká identita je mentálny konštrukt, ktorý si možno vybrať. Miesto toho, aby sme žili zo zorného uhla nejakej faktickej identity, viedol nád Nagual k tomu, aby sme si prehlbovali svoje spojenie s Duchom a žili pod vedením tohto spojenia. — Felix Wolf Čítať ďalej
Mám tu ďalší citát z Felixa Wolfa, ktorý trochu zametá s “bojovníctvom” a “bojovaním” (a mne to robí strašne dobre, pretože už som toho “bojovania” mala plné zuby a netúžim po Univerze, kde je všetko proti niekomu alebo proti niečomu a nič nie je len pre radosť):
Bojovanie je doména mysle. Ak zistíme, že bojujeme za vnútorné ticho a pokoj, možno nás práve prekabátila naša myseľ tým, že predstiera, ako bojuje sama proti sebe, čím vytvára nikdy nekončiaci problém. A pretože myseľ je v svojej podstate mašinéria na riešenie problémov, problémy sú jej životodarnou tekutinou a slúžia len na to, aby predlžovali zabehaný stav.
Miesto toho, aby sme bojovali proti tomu, čo nás brzdí, musíme sa vyladiť na univerzálny úmysel, ktorý nás vedie. Aby sme zvíťazili, musíme sa vzdať – nie niekomu alebo niečomu špeciálnemu, ale len tomu, čo je. A ako to robíme, zisťujeme, že vzdanie sa je ultimatívna odvaha. — Felix Wolf Čítať ďalej
Včera som tu mala úryvok z Felixa Wolfa k vnútornému tichu. Zasa som listovala v knihe, čo spracujem najbližšie, a potkla som sa o doplnkový citát:
“Naša pozornosť je takmer sústavne pohltená našimi myšlienkami, ako tieto spracovávajú realitu. Následkom toho je naše zažívanie úplne internalizované (vnútorné) a odsudzuje nás žiť vo virtuálnej realite, naveky hladujúc po skutočnom živote.
Myslenie treba držať čo najviac v režime “standby” a umožniť mu pozorovať všetko so zvedavosťou a istým úžasom, pritom ale byť pripravení spustiť jeho plnú silu, kedykoľvek to bude treba, len na to, aby sme sa potom zasa stiahli do úžasu, keď myslenie dokončí svoju robotu.” Čítať ďalej
“Nekonečno je absolútna absencia priestoru, tak ako večnosť je absencia času.” — Felix Wolf
Keď ľudia rozmýšľajú o večnosti, obvykle si predstavujú “veľmi dlhý čas”, ale nie neexistenciu času. Večnosť sú okamihy, keď čas pre nás prestáva existovať. Je to extrémne tu-a-teraz. Večnosť teda nie je niečo, čo “bude”, ale niečo, čo už je… v každom jednom okamihu.
Dnešný článok bude voľný preklad celej jednej pasáže z knihy Felixa Wolfa. Hovorí v nej o návšteve u kamaráta Davida v svojom niekdajšom byte nejaký čas po Castanedovej smrti. Počas tejto návštevy sa podozvedal všelijaké techtle-mechtle medzi jednotlivými bezchybnými bojovníkmi i samotným Castanedom a jeho bosorkami, ktoré z nich robili trochu menej ako vysnívané vzory. Keďže mám kdesi pocit, že som podobnú situáciu už niekedy zažila, ale neviem si ju vybaviť, celá pasáž a Wolfova reakcia na mňa dosť silne zapôsobili. Takže tu je:
Moje stretnutie s Davidom bolo kolosálnym zážitkom. Veci sa navzájom podopĺňali tak perfektne, že vytvorili najväčšiu kognitívnu disonanciu v mojom živote. Jej následkom stratila moja myseľ pôdu pod nohami a už nikdy nebude to, čo predtým. Žiadne z Davidových odhalení nebolo v skutočnosti naozaj prekvapujúce. Čítať ďalej
V knihe The Art of Navigation popisuje Felix Wolf svoj spôsob pohybovania sa životom/žitia na základe udičiek, kedy človek už takmer nerobí rozhodnutia a necháva sa viesť Univerzom. Pretože v poslednom roku-dvoch frčím na podobnej, aj keď nie natoľko “premakanej” vlne, bola mi knižka veľmi blízka. Zas raz sa potvrdilo, že čokoľvek, čo by som ja mohla povedať niekomu, už predo mnou niekto iný povedal (alebo napísal). Takže sa vytešujem tým, že tá cesta nie je celkom strelená a nemusím slohovať, stačí mi len prekladať 😛 :
Navigácia je alternatívny spôsob života, kedy sme vedení na každom jeho kroku a stále nasledujeme znamenia, udičky, náznaky, signály, pocity. Udičkami môže byť čokoľvek; veľmi často sú to synchronicity (nepravdepodobné, ale zmysluplné náhody) alebo čokoľvek, čo nejakým spôsobom upúta našu pozornosť.
Navigácia je tancovanie s realitou, načúvanie a pohybovanie sa v súlade s hudbou univerza. Čítať ďalej
Toto je celá jedna pasáž z Felixa Wolfa, pretože k tomu, čo hovorí, už nemám čo dodať. Možno okrem jediného – že by som kľudne bola mohla to anglické “intent” nazývať aj “vôľa” miesto “úmysel”. No ale už sa úmyslujem nejaký ten rôčik, takže meniť to nebudem, ale v tomto článku intent značí aj “vôľa”.
Keď to prirovnáme k počítačom, tak potom vnímam individuálny úmysel ako zbierku programov a procesov, ktoré bežia na pozadí: náš špecifický internetový prehliadač, antivírová ochrana, blokátory reklamných okienok, Čítať ďalej
Ako chodím teraz po čakárňach rôznych lekárov, vždy ma sprevádza Felix Wolf – a ono to fakt stojí za to! 😛 Dnešný úryvok je o poznaní, vzdelaní a tom, ako nám naša vlastná myseľ stojí v ceste. Napísal to, keď niekedy v štyridsiatke ukončil psychologické vzdelanie na univerzite:
Nie že by bolo niečo zlé na akademickom vzdelaní, ale zistil som, že je absolútne nebezpečné veriť, že zistenia a konštrukcie našej mysle sú skutočné fakty a pravdy. Čím sofistikovanejšia akrobatické kúsky naša myseľ urobí, o to presvedčivejšie a príťažlivejšie sa nám zdajú. Ale spätne som si uvedomil, že pokus porozumieť ľudskej mysli a vedomiu dáva zmysel len v rámci pragmatického skúmania, napríklad pri vyvíjaní umelej inteligencie a robotiky, alebo z čistej radosti z vedomostí. Zistil som, že študovať ju s cieľom odhaliť existenčné pravdy a pochopiť život a univerzum je úplné bláznovstvo. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 