Gabrielov prechod 8. – 14. 10. 2018: čas napísať si svoj vlastný príbeh

Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej

Reklamy

Z projektu Rok pre seba: Ako sa prestať cítiť “nie som dosť dobrý”

Ak mávate pocit, že nevyhovujete, že nie ste “dosť dobrí” na čokoľvek, prichádza obvykle v štyroch podobách:

  1. Kompetencia. Pocit, že nie ste dosť dobrí, pretože vám chýbajú nejaké zručnosti, schopnosti či talenty – napríklad talent premieňať nápady na peniaze, byť “dokonalý” alebo čokoľvek iné, v čom máte pocit, že by ste mali byť “lepší”.
  2. Telo. Veľmi často býva zdrojom našej nespokojnosti naše vlastné telo: mám pocit, že nie som dosť štíhly, dosť silný, dostatočne vysoký, dostatočne pekný.
  3. Identita. Ide o pocit, že sme akosi “neprávna osoba” – môže ísť o pohlavie, rasu, sexuálnu orientáciu či dokonca samotnú osobnosť.
  4. Vzťah. Tu ide zas o pocit, že “budem milovaný, len ak …”. A to “len ak” sa môže opierať o robenie kariéry a úspech v povolaní (kompetencia), o výzor (telo), o ochotu meniť to, kto sme (identita) alebo čokoľvek iné. Podstatou je pocit, že potrebnú lásku a obdiv dostanem, len ak sa naplní nejaká dodatočná podmienka.

Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Nutkanie znovuinscenovať a prekonávať staré detské “rany”

Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame “poranenia” detstva. Pierrakosová je tancmajsterka a kanál, ale jej muž je psychológ, a tak za jej channelingami je hodne veľa zdravej psychológie, čo aspoň mne robí dobre, hoci práve túto kapitolu som prvýkrát musela preskočiť, pretože som penila nad tým, ako niekto delí lásku na “nevyzretú” a “vyzretú” bez toho, aby zadefinovala, čo je čo… Ale pospala som ešte jenu nôcku, znova otvorila knižku a už to išlo 😛 . Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Ako váš vzťah k iným ukazuje, čo sa potrebujete naučiť o sebe

Pozorujete na sebe, že často skryto posudzujete iných? Napríklad vám sestra povie o novom aute, čo si kúpila, a vy si pomyslíte “ako si to môže dovoliť, také auto s jej platom… to hodne vyhadzuje peniaze!”

Alebo váš partner nechá špinavý riad v dreze a vybehne za kamarátmi. “Je taký lenivý a nedbalý, že ma z toho ide rozdrapiť!” Čítať ďalej

Týždeň pre vlastné negatívne programy

Dnes začína v projekte Rok pre seba týždeň práce s vlastnou negativitou. Keďže je to také… všeľudské 😛 …, budem väčšinu článkov uverejňovať paralelne aj tu. Využite to a popracujte na sebe – ak sú tam návody alebo úlohy, neodkladajte ich na zajtra, ale si ich urobte hneď. A ak chcete, napíšte svoje postrehy.

Začíname článkom Sila spočíva v jasnosti, ktorý je úvodom do celého týždňa (mimochodom, už štrnásteho! 🙂 ): Čítať ďalej

Prečo máme problémy s negatívnymi emóciami?

K pocitom máme dosť nervózny vzťah. Milujeme dobré, príjemné pocity, ale keď ide o tie nepríjemné, začína sa naše vnútro sťahovať v kŕči a nechce ich pripustiť.

Jedným zo základných, „koreňových“ nepríjemných pocitov je strach, od ktorého sa potom odvíjajú iné nepríjemné pocity: zlosť, smútok, hnev, bezmocnosť, hanba, menejcennosť, vina, Čítať ďalej

Zóna komfortu je naša klietka

Predstavte si, že ste šli na výlet do zoo. Vychutnávate si to – až do okamihu, kedy vidíte tigra vo veľmi malej klietke. To vo vás vybudí myšlienky o tom, aké by to bolo, po celý zvyšok života žiť takto stiesnene… Už samotné pomyslenie na to vás desí. Ale, popravde, hranice vašej zóny komfortu vytvárajú presne takúto tesnú klietku. Neobmedzuje vaše telo, ale obmedzuje vaše vedomie. Čítať ďalej

Nechaj to odtiecť, alebo sa v tom máchaj!

Nejakou podivuhodnou náhodou som otvorila knižku, ktorú mám už 8 rokov. Kedysi som sa ju pokúšala čítať, ale neuspela som; nič mi nehovorila. Teraz, ako pripravujem obsah pre Rok pre seba, hľadala som alternatívne pohľady na strach a bolesť. Vzala som knižku do ruky, otvorila som ju, začala som čítať… a odrazu sa rozbučali všetky fanfáry nebeské. 🙂 Kniha ku mne hovorila a to, čo hovorila, sa ma veľmi hlboko dotýkalo…

Knižka sa volá Čítať ďalej