Nepotrebujeme “vzory”, potrebujeme porozumieť sami sebe

duality-patricia-ariel

“Pri stalkovaní sa obraciame dovnútra a sledujeme každú reakciu, ktorú máme.” — don Miguel Ruiz

V posledných dňoch ma znova dostávajú Ruizove citáty. Teraz mi Ruiz istú dobu nič nehovoril a aj Piatu dohodu som musela odložiť, pretože som sa na ňu nedokázala sústrediť. Ale v poslednom ani nie týždni som zistila, že zasa sa začínam chytať.

Odkladala som si zopár citátov, len som nemala čas ich spracovať. Tak sa mi myšlienky trochu neutriedene pomotali jedna cez druhú. Nejako vyštartovali s tým, že ľudia hľadajú lásku a spokojnosť vždy mimo seba – a že je to nezmysel. Týmto hľadaním “mimo” a upínaním sa na nejakého partnera, ktorý nás “určite zachráni” od všetkého, od čoho potrebujeme byť zachránení, si len posilňujeme svoj vlastný pocit nevyhovovania a núdze – a všetko to pramení v tom, že sme nehľadali na tom správnom mieste; nehľadali sme v nás. Čítať ďalej

Reklamy

Ako tieň zasahuje do nášho života

Zistila som jednu zaujímavú vec – loginové heslo pre WordPress funguje ako afirmácia. 🙂 (Dá sa to použiť s každým údajom, ktorý opakovane niekde zadávame, takže si dávajme pozor, čo si volíme ako heslo. Keď som dostala rakovinu, tak som si na vtedajšom poštovom chlieviku okamžite zmenila heslo z gameover na vychodslnka práve preto, aby som sa nehypnotizovala do istého nastavenia mysle.) Vždy, keď si zmením heslo, začnú sa diať veci, ktoré zalomia moju trajektóriu želaným smerom. Odvtedy používam login ako výchovný nástroj: stanovím si cieľ a patrične zmením heslo. 🙂 A do pár dní sa frčí “po novom”. Energia nasleduje pozornosť.

Naposledy, keď som si takto zmenila heslo, neprešli ani tri dni a strhla sa tu vysoko emotívna diskusia s DreamingRaven a DreamingWolfom. Najprv som to brala len ako “***” (=nebolo ani okrajovo spisovné 😕 ), ale ako zaprisahané dieťa kauzality som to nedokázala len tak hodiť cez plece. A dva dni po štarte diskusie som si otvorila Lujana Matusa a čítala si odsek, ktorý som čítala deň predtým a nehovoril mi nič. (No dobre, nie som z najchápavejších. 😕 ) A včera zaklikol v plnej šírke. Čítať ďalej

Stalkovanie: keď sa vzorce správania vracajú

Keď som čítala Bernadette Vigilovú prvýkrát, rozhodla som sa túto kapitolu pri spracovávaní preskočiť – taká samozrejmá sa mi zdala… Ale odvtedy zopár stalkujúcich (vrátane mňa :-P ) zažilo čosi, čo považovali sa “pád späť do pôvodného”, a tak som sa rozhodla netváriť sa premúdrelo, nevysvetľovať to každému jednému v extra komentári, ale to spracujem ako článok raz prevždy a pre všetkých.

Ide o vec, ktorej Vigilová hovorí “končená bitka”. Je to o tom, že ako prechádzame rôznymi stupňami stalkovania, môžeme sa stále potkýnať o jeden a ten istý problém v jeho rôznych odtienkoch. Sú to rôzne prejavy tej istej dohody. Emocionálny vzorec správania, pochádzajúci z nej, sa k nám stále znova vracia. Istý typ situácie nás zakaždým ešte rozžeraví do biela. Pod tlakom ešte stále začneme cúvať a spochybňovať sami seba. Už sme si ten vzorec správania premietali nespočetnekrát, čistili sme ho a zbavovali sme sa ho – a odrazu je tu znova! A tentokrát je emócia ešte silnejšia, ešte intenzívnejšia. Ako keby sa zväčšovala! Čítať ďalej

Trpiace vnímanie: o odvahe byť sám sebou

Môj obľúbený autor :-) Lujan Matus zaviedol termín “trpiace vnímanie” (alebo aj utrápené, utýrané, ťažko životom skúšané – proste haunted awareness 🙂 ). Keď som sa dostala k tejto kapitole jeho knihy, ešte som na ňu nebola zjavne pripravená, pretože som ju prečítala, preskočila a knihu som na dva mesiace odložila ako “nonsens”. Dnes ráno (čo je zas raz “temná minulosť” vo vašich očiach) som ju predsa len otvorila a niečo mi našepkalo, že sa mám vrátiť a prečítať to znova…

🙂 Stálo to za to. Čítať ďalej

Plač ľudskej duše

Lujan Matus v svojej knihe hovorí o tieni. Tieňom nazýva to, čo od ruizovcov poznáme ako Parazita. Jedna z jeho spirituálnych učiteliek mu o tieni hovorí:

“Bytosť, ktorú ti San Pedro (=peyote) umožní vidieť, nepôsobí z úrovne rozumu, ale skryto rozohráva práve túto rovinu.”

To značí, že tieň do nášho života zasahuje nie cez našu čistú racionalitu, ale cez naše emócie. Tieto emócie sa viažu na zdanlivo “racionálne” vysvetlenia vecí okolo nás, pričom však hľadajú nie skutočné vysvetlenie, ale len prípustné vysvetlenie, teda zdôvodnenie. V psychológii sa tomu hovorí racionalizácia. Niečo chcem a tak si nájdem dôvod, prečo je to jediné rozumné a možné… Čítať ďalej

Horizont pozostáva z vnútorného ticha

V Lujanovi Matusovi som našla návod, ako sa zachovať, keď na nás “lezie” Parazit. Zaujalo ma to však z celkom iného dôvodu… keď na mňa lezie Parazit, s gustom ho nakopnem. (To je jediný prípad, kedy svoju násilnícku, zlomyseľno-pomstychtivú povahu nemusím obmedzovať, ba práve naopak 😛 .) Ale ten citát mi zarezonoval ako niečo, čo nám môže pomôcť utíšiť náš vnútorný monológ:

“Pozri na horizont. Horizont pozostáva z vnútorného ticha. Prenes sa na horizont a nechaj sa ním absorbovať.” Čítať ďalej

Žiť v reálnom čase

Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂

To prvé som vyriešila tým, že som ten preklad nevzala až tak doslovne a niekedy som išla na úroveň prenosu myšlienky pri výmene slov a celých slovných spojení. Tí, kto neviete, čo hovorím, nie ste prekladatelia. Tí, čo tušíte, čo hovorím, viete, že riziko posunu je veľké – ale ako sa poznám, som lepšie napojená na myšlienky Lujana Matusa ako na jeho slová… 🙂 Čítať ďalej

Úmysel je hmotný a cestuje na chrbte našich slov

Táto realita nevyzerala už až taká reálna, ale úmysly, ktoré ma obklopovali, ma ešte stále držali na mieste.

Prekročila som tú neblahú stranu 11 Lujana Matusa 🙂 a dostávam sa k druhej kapitole. Toto bude skôr prerozprávanie, pretože sa nejdem týrať presnými prekladmi, takže aj citáty budú hodne nedoslovné. V každom prípade, Matus pokračuje tým, čo už poznáme od Bernadette Vigilovej: domestifikáciou duše.

Matus popisuje ďalší z jeho snov, ktorým ho sprevádza Lucien, jeden z jeho sprievodcov. Ten ho učí dostať sa do roly Architekta pozorovania – odhaľovať skryté veci za medziľudskými transakciami (=spoluprácou, komunikáciou, spolunažívaním). Čítať ďalej

Vnútorný monológ a rovnica boja

Castaneda: The Second Ring of PowerDon Juan stále opakoval, že podstatnou súčasťou jeho bosoráctva bolo zrušenie vnútorného monológu. Týmto sa totiž vypína pozornosť tonalu. Don Juan zastaveniu vnútorného monológu vravel zastaviť svet. Vysvetľoval, že istá časť z nás je vždy držaná pod zámkom, pretože sa jej bojíme, pretože pre náš rozum vyzerá ako „šialený príbuzný“, ktorého držíme ukrytého v pivnici, len aby sme sa ním nemuseli zapodievať. Táto časť je naša druhá pozornosť a keď sa táto konečne môže uprieť na niečo, svet sa zastaví (svet vo vnímaní “každodenná fyzická realita”). Čítať ďalej

Štvorité rozštiepenie vnímania

Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…

Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej