Zápis z prednášky Erica Edmeadesa The Hindsight Window:
Perióda vhľadu (skôr by som to podľa vzoru”time to failure”, čas bezporuchovej prevádzky, nazvala “time to insight”, čas zadubenej 😉 prevádzky) je časové okno, ktoré uplynie medzi nejakou strašnou, nechutnou alebo nepríjemnou udalosťou vo vašom živote Čítať ďalej
Dnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo. Čítať ďalej
To, v akom svete sa pohybujeme a ako sa v ňom cítime, je výsledkom toho, na čo sa zameriava naše vnímanie. Ak na kritizovanie, skladáme si okolo seba svet plný chýb a príležitostí kritizovať, ako niekto alebo niečo nevyhovuje – a tým prekrývame náš pocit, že nevyhovujeme my sami. Že sa treba snažiť svet zlepšiť. Lebo bol vymyslený chybne, my vidíme možnosti zlepšenia a aj by sme to urobili, len nám v tom všetci ostatní a okolnosti zavadzajú… Čítať ďalej
Nehľadiac na to, aký dobrý alebo zlý tvoj život práve je, keď sa ráno zobudíš, buď vďačný, že nejaký ešte stále máš.
Už druhý deň si píšem Denník vďačnosti a zistila som, že je to poriadne ťažké cvičenie… Koľkokrát si za deň prichodím vďačná, ale keď sa na to mám rozpamätať na konci dňa, akosi nič neprichádza! Dobrú chvíľu potrvá, než sa dopracujem k tým želateľným 5 položkám denne. Ale dnes som sa aspoň dopracovala k pocitu radostného očakávania na zajtra. Síce sa ešte nič z mojej vďačnosti nespája s mojím cieľom, ale veď aj to sa dostaví… Čítať ďalej
Z rozhovoru s Natalie Ledwell k tomu, čo pomáha k úspechu:
Našla som si jedno cvičenie od Kristen Howe k šťastiu. Veľmi často chceme zhmotniť šťastie, ale sa nám nedarí, pretože ho spájame s našou predstavou, ako musí vyzerať stav “som šťastný” – a pritom “som šťastný” nemusí vyzerať, musí sa cítiť. 😉 Inými slovami: kým nezačneme cítiť šťastie, nebudeme šťastní. V tomto prípade úplne ukážkovo zaberá zákon rezonancie – dostaneš to, čo vyžaruješ. Ak chceš dostať pocit šťastia, musíš sa začať cítiť šťastný.
Ako? Cez vďačnosť. Praktizuj vďačnosť každý deň, pri každej prkotinke; opakuj si, aké je to fajn, že máš toto-a-toto a že sa ti vyhlo tamto-a-tamto… Odvykli sme si pociťovať vďačnosť, ale bez vďačnosti nikdy nezačneme rátať naše dary, len budeme vždy pozerať po tom, čo nám chýba – tak sme boli vychovaní. Čítať ďalej
Ako ľudia sme zvyknutí na to, že máme, čo máme. To znamená, že prežívame vždy aktuálny pocit, či už ho vnímame ako dostatok alebo ako nedostatok. Túžime po zdraví, najmä keď sme chorí, po šťastí, keď sa cítime nešťastní, po blízkosti, až keď sa cítime osamelí (po majetku poniektorí neustále, či ho majú viac alebo menej 🙂 ) a podobne. Je to v nás zrejme zakódované, že usmerňujeme pozornosť na to, čo nám chýba a snažíme sa to privolať. Na tom je všetko v poriadku, ale nedávno mi napadol taký obraz, keď som sa zamýšľala, či sa považujem za „vďačnú“. Čítať ďalej
Ďalší z článkov z webu, ktorý ku mne prehovára na hlbokej úrovni. Ja sama som veľmi dlho tému vďačnosti podceňovala – vždy som niečo chcela, niečo iné, než čo som mala, alebo som chcela viac. A stále to bolo o nespokojnosti, o upieraní očí niekam inam, pretože “toto tu” nevyhovuje… Energia nasleduje pozornosť – a ak ju upieram na nedostatok, zhmotňujem nedostatok. Ak ju upieram na nevyhovovanie, zhmotňujem nespokojnosť. A keď ju upriem na vďačnosť za to, čo mám… zhmotňujem to, že mám… 🙂 Čítať ďalej
