Láska, moc a pokoj v duši – alebo aj nie

Pokračujem ďalšou kapitolou z Evy Pierrakosovej, ktorá popisuje, ako sa tri základné (“božské”) črty lásky, moci a vnútorného pokoja skreslene predvádzajú v našom živote. U “zdravého” človeka medzi nimi panuje vyváženosť, čo znamená, že žiadna z týchto čŕt u “zdravého” človeka nekonkuruje ani neprotirečí tým zvyšným dvom; fungujú ako vyvážený tím.

Iné je to u osobnosti s pokriveným sebavnímaním, u ktorej sa navzájom vylučujú, takže vytvárajú vnútorný konflikt. K tomu dochádza preto, že človek podvedome zvolí jednu z čŕt ako tú, ktorou ide riešiť svoje životné problémy. Tomu hovoríme “pseudoriešenie”. Čítať ďalej

Reklamy

Naša maska: idealizovaná predstava o sebe

Bolesť je súčasťou ľudskej existencie. Nech robíme, čo robíme, vo všetkom je prítomná aj myšlienka na bolesť a strach z bolesti. Snažíme sa jej za každú cenu vyhýbať. A najčastejšie opatrenie v tomto ohľade je vytvorenie idealizovaného sebaobrazu, masky, ktorá nám vyzerá ako bariéra pred realitou, nešťastím, bolesťou a dokonca aj smrťou. Čítať ďalej

Naše dnešné problémy sú produktom zážitkov z detstva

Už sme hovorili o tom, že dieťa si praje byť milované exkluzívne a bez obmedzení. Inými slovami, túžba dieťaťa po takejto láske je nerealistická. A pretože deti len zriedkavo dostávajú “zrelú” lásku a teplo, túžia po nej po celý zvyšok života. Ako dospeláci pôjdu životom a podvedome sa budú dožadovať toho, čo im chýbalo v detstve. Tým sa sami stávajú neschopnými zrelej lásky.

Liekom na to nie je priať si, aby boli veci inak; až keď sa stanete vnímavými voči tejto svojej skresľujúcej túžbe a svoje doterajšie podvedomé priania a predstavy zladíte s možnosťami reality, až vtedy “vyzrejete” a budete schopní užívať si to, čo dostať dokážete, miesto toho, aby ste nástojili na napĺňaní nereálnych predstáv. Čítať ďalej

Za všetkým stojí nedospelá detská láska…

Pierrakosovej prednášky sa čiastočne prekrývajú a istý exkurz do tejto oblasti sme tu už mali, lenže toto bude asi oveľa dokonalejšia “pitvačka” 😛 … Tentokrát ideme na skreslené vnímanie v prvých rokoch života a čo to na nás napácha. Aspoň pre mňa to bola kapitola, kde som musela hodne spracovávať.

Každý človek má do istej miery nelogické prejavy, myšlienky, pocity, ktoré zdanlivo nemajú príčinu. Vedome môžeme pôsobiť logicky a vyrovnane, ale potom nastane nejaká situácia a správame sa ako osol ušatý. Vtedy sa v nás ozýva naše podvedomie. Čítať ďalej

Ako vzniká naše skreslené vnímanie: predstavy

Každý si v priebehu života – a obvykle najčastejšie v ranom detstve – vytvára isté predstavy. Podpisuje sa na nich prostredie, v ktorom vyrastá, ale aj náhle, nečakané zážitky (napr. traumy). Tieto zážitky sa najčastejšie opierajú o závery našej osobnosti – a väčšinou sú tieto závery dosť nesprávne. Človek navníma niečo nešťastné, nejaký zlý zážitok v živote, a potom tento zážitok generalizuje a urobí z neho svoje presvedčenie. Závery, ktoré takto Čítať ďalej

Odhaľujeme svoje chyby

“Len málokedy počujeme vnútornú hudbu, ale aj tak všetci podľa nej tancujeme.” — Rumi

Náš prospech a pohodu brzdia črty, ktoré nazývame “chyby”, rovnako ako obavy, ktoré sa obvykle za chyby nepovažujú. Normálne si neuvedomujeme, že naše obavy pôsobia obrovskú škodu v živote našom, rovnako ako v živote iných. Napríklad tým, že sa sústavne nechávame riadiť našimi strachmi (napr. z opustenia), obmedzujeme ľudí okolo seba (napr. žiarlivosťou) a robíme si tým sami zle (napr. tým, že naša žiarlivosť ich od nás odpudí). Čítať ďalej

Ako sa dopracovať k svojmu Vyššiemu Ja?

Len tí, ktorí sa rozvíjajú, nájdu mier v duši. — Eva Pierrakosová

Každý vie, že je dôležité byť slušným, správne konajúcim človekom. Nedopúšťať sa takzvaných “hriechov”, dávať lásku, dôverovať a byť láskavý k iným. To však nestačí. Vedieť toto a dokázať skutočne podľa toho aj žiť sú dve rôzne šálky kávy. Človek sa dokáže Čítať ďalej

Vyššie Ja, Nižšie Ja a Maska

Pokračujeme prednáškami Evy Pierrakosovej – dnes na tému, čo všetko nás tvorí.

Na začiatok hneď citát, ktorý ma zaujal, pretože tvorí niečo ako premostenie medzi tým, čo vie Pierrakosová, a tým, ako to poznám ja:

Tvoje myšlienky majú určitú presnú spirituálnu formu a takéto formy nevytvárajú len myšlienky, ale aj pocity, pretože pocit je v podstate len “nepomyslená myšlienka”, ktorú sme zatiaľ nenaformulovali (doslova: “neurobili vedomou”).

Čítať ďalej

Nakoľko ste na správnej ceste?

Skúste sa niekoho spýtať: “Čo je šťastie?” Spirituálne nevyspelý človek popremýšľa a nakoniec príde s niečím ako že keď sa naplní toto-a-hento alebo zmizne taká-a-onaká prekážka, vtedy bude šťastný. Inými slovami, šťastie preňho znamená, že sa mu naplnia isté priania. Ale keby sa hneď aj naplnili, títo ľudia nebudú šťastní. Prečo?  Pretože budú vnútri cítiť hlboko zakorenený nepokoj. Obavu. To preto, lebo spirituálne nedospelý jedinec si myslí, že šťastie sa musí vytvoriť najprv “tam vonku”, vonkajšími Čítať ďalej

O zle a hriechu

Vytiahla som ďalšiu z nečítaných starých kníh – znova od Evy Pierrakos a Donovana Thesengu. Táto sa volá Fear No Evil (čiže Neboj sa zla).

Začínam úryvkami z úvodu, ktorý napísal Donovan Thesenga.

Keď na zlo nazeráme ako na v podstate božský tok energie, momentálne skreslený špecifickými pokrivenými predstavami, myšlienkami a nedokonalosťami, potom nebudeme odmietať jeho podstatu. — Eva Pierrakos

Čítať ďalej