Scott Kiloby: Reflections of the One Life
V osvieteneckých učeniach sa používa fráza “buď prítomný” (alebo častejšie, “buď v prítomnom okamihu”). Ale keď sa poobzeráš, tak “ty” si prítomný okamih. “Ty” nie si od neho oddelený. “Ty” si život sám. Jediné, čo zahmlieva tento fakt, je mentálna a emocionálna aktivita, ktorá sa snaží Čítať ďalej
Dnes som našla obrázok, ktorý mi dokonale vysvetľuje fungovanie Univerza – a to po včerajšom rozhovore s Gabrielom… Ale najprv ten rozhovor, kým si ho ešte ako-tak pamätám.
(No, medzičasom telefonát a maily, takže už nepamätám. 😦 )
Keď som v noci vykráčala za Gabrielom, Čítať ďalej
“V tom okamihu, kedy svoju pozornosť obrátiš na tu-a-teraz, pocítiš život a pokoj, pocítiš mier.” — Eckhart Tolle
“Pokiaľ práve nie si úplne vypenený.” — Sun Belangelo 😉
Tolleho citát dnes beriem ako odrazový môstik pre zamyslenie sa nad “prítomným okamihom”. Nehovorím, že tie orácie okolo prítomného okamihu nemajú svoje opodstatnenie. Čítať ďalej
Na fejsbúku som si práve našla jeden z citátov Jeffa Fostera:
“Ľútosť je túžba zmeniť minulosť.
Strach je túžba ovládnuť budúcnosť.
Mier je vzdanie sa do tu-a-teraz.”
Ako vždy, keď si nájdem citát, moja prvá otázka je “ako k tomu stojím ja?”
Dnešné sebaspytovanie bolo vcelku zaujímavé: Čítať ďalej
Dopoludnia som sa zasa potkla o jeden citát, ktorý vo mne vyvolal úsmev:
“Uvedom si do hĺbky, že prítomný okamih je všetko, čo kedy budeš mať.” —Eckhart Tolle
Tieto citáty sú nádherný príklad toho, čo vznikne, keď sa nasadí dualitné označovanie na nedualitnú realitu… Ak neexistuje “minulý okamih” a “budúci okamih”, čo je potom “prítomný okamih”? Čítať ďalej
Na fejsbúku som našla video Jeffa Fostera, ktoré so mnou hlboko zarezonovalo (som zvedavá, či práve na tej správe, ktorú chce posunúť ďalej 😉 ). Je o tom, že hlboká akceptácia nie je nič, čo by sme “robili” alebo “dosahovali”, ale je to to, čo sme práve teraz… 🙂 No, ide sa na prepis tých myšlienok, čo ma zaujali: Čítať ďalej
“Okamih nie je drobnučký časový úsek… Okamih je miesto, kde čas neexistuje – miesto mimo času.
Keď si zavrznutý v minulosti a budúcnosti, fascinovaný všetkým tým, čo “musíš urobiť”, sústredený na vzdialené ciele, zdá sa ti, ako keby času nikdy nebolo dosť. Čítať ďalej
Asi som už predávkovaná newageovskými “prítomnými okamihmi”:
“Ľudia sa obvykle viac zaoberajú negatívnymi vecami ako tými dobrými. Myseľ si takto vypestuje nutkanie venovať sa negatívnym veciam, posudzovaniu, vine a strachu z predstáv o budúcnosti a podobne… Len čo si začneš všímať prítomný okamih, všetko nešťastie a vnútorné boje sa rozpustia a život začína plynúť v radosti a bez problémov.” — Eckhart Tolle
Kto ma poznáte, viete, že aj tie mentálne koncepty, ktoré milujem a podporujem, sama na sebe skúmam. No a viete, že som obrovský kamarát teórie “prítomného okamihu” (po mojom tu-a-teraz). Páči sa mi Tolleho a budhistické vyhlasovanie, že v tu-a-teraz neexistuje nešťastie, smútok, nespokojnosť… A odvčera viem, že to nie je pravda.
Včera som dostala prudkú depresiu. V poslednom čase ich dostávam takmer denne. Už som sa pýtala aj, čo je príčinou, a vraj sa niečo derie na povrch a chce byť spracované. Ale pretože to trvá už niekoľko týždňov, rátam, že sa to derie na povrch z parádnych hĺbok môjho podvedomia. Snažím sa to po budhisticky “vysedieť” – uvoľním sa a sledujem sa, čo sa bude diať. Nebránim sa tomu, pretože sa toho chcem zbaviť a to dosiahnem jedine tak, keď tomu dovolím prejaviť sa. Čítať ďalej
