Hrabala som sa staršími citátmi, čo som si zverejnila na svojom fejsbúku (používam ich na usmerňovanie vlastného momentálneho fokusu 🙂 ), a narazila som na jeden, ktorým som sa pred nejakými štyrmi rokmi tak nadchla, že som ho hneď aj skomentovala Čítať ďalej
taoizmus
Jednota leží za hranicou špecifického
Dokážeš rozpustiť svoje ego?
Dokážeš opustiť predstavu seba a “tých druhých”?
Dokážeš sa zbaviť predstavy mužského a ženského, krátkeho a dlhého, života a smrti?
Dokážeš sa vzdať všetkej tejto duality a prijať Čítať ďalej
Neznáma časť známych vecí
Keď “všetko je jedno”
“Veľká Cesta nie je ťažká pre tých, čo neuprednostňujú nič pred niečím iným. Keď chýbajú tak láska, ako aj nenávisť, všetko sa stáva priezračné a zjavné. Praj si však čo len okrajovo niečo viac, a Nebo a Zem sa naveky rozpoja. Ak chceš poznať pravdu, nemaj názor proti ničomu a za nič. Postaviť to, čo sa ti páči, proti tomu, čo sa ti nepáči, je choroba mysle. Keď nerozumieš hlbokému zmyslu vecí, myseľ je zbytočne vytrhnutá zo svojej základnej vyrovnanosti.” — Hsin Hsin Ming v nejakej vysvetľovacej verzii
Keď sa snažíme kontrolovať
Na fejsbúku som si našla peknú taoistickú úvahu:
Keď sa niekto snaží získať kontrolu nad vecami, získajú tieto veci kontrolu nad ním. Ten, koho kontrolujú veci, stráca svoje vnútorné ja.
(When a person tries to gain power over objects, those objects gain control of him. He who is controlled by objects loses his inner self.)
Ešte nikdy som sa na to nepozrela z tohto zorného uhla, ale akosi mi to príde úplne výstižné… Len čo niečo začíname kontrolovať, stávame sa závislí od toho, že situácia je v nejakom stave. A len čo nie je, začíname ju úporne do toho stavu napchávať, lebo ju tak mať potrebujeme (teda, chceme). Čiže sa stávame vlastne otrokmi našej predstavy o tom, ako by veci mali vyzerať. Čítať ďalej
Svetlo plodí tmu
Dnes som narazila na nový preklad 2. verša Tao Te Ťingu od Stephena Mitchella. Pôvodný preklad, s ktorým som robila, nájdete tu, ale tento nový sa mi zdá “polopatistickejší”:
Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako krásne, | When people see some things as beautiful, |
iné veci sa stávajú škaredými. | other things become ugly. |
Keď ľudia vnímajú niektoré veci ako dobré, | When people see some things as good, |
iné veci sa stávajú zlými. | other things become bad. |
Byť a nebyť tvoria jedno druhé. | Being and non-being create each other. Čítať ďalej |
Súcit je poROZUMenie
Dnes som našla na stránke Taoist Philosophy:
“Skutočný súcit nie je len emocionálna reakcia, ale pevné presvedčenie, zakladajúce sa na pochopení.”
(True compassion is not just an emotional response, but a firm commitment founded on reason.)
Takto sa viem dostať do mieru aj s tým “súcitom”, ktorý som si ja už nejaký ten mesiac vnútorne prekladala ako “porozumenie”. Keď chápeme veci, prečo sa dejú, ako prebiehajú Čítať ďalej
Ten, kto hovorí…
Pred pár minútami som našla na fejsbúku tento citát Lao-Ce:
“Ten, kto vie, nehovorí.
Ten, kto hovorí, nevie.”
Je to tak nejako… Napríklad ja hovorím vtedy, keď si potrebujem ujasniť, čo si o danej veci myslím, keď nejaký podnet vnútorne spracovávam. Potom, keď to už viem, mám ešte krátku etapu, kedy som nadšená týmto poznaním a roztrubujem ho do sveta – vtedy si fixujem to, čo som zistila. A potom už len dve veci: buď mám nejakú záležitosť vnútorne nespracovanú a vtedy nastupuje moja “výkladná skriňa” a obracia všetkých na moju vieru, alebo v danej oblasti som v pohode a potom si môže každý bublať, čo len chce, je mi to jedno. Ja viem svoje a nepotrebujem zaujímať stanovisko k rečiam iných. Čítať ďalej
Ak nemôžeš vyhrať, nebojuj
Na fejsbúku som našla úryvok z knihy Bohdiho Sandersa Modern Bushido: Living a Life of Excellence, ktorý mi veľa dal:
Ak bitku nemôžeš vyhrať, tak do nej nelez. — Sun Cu
Ak si uvedomíš, že boj nemôžeš vyhrať, tak potom prečo bojovať? Boj má len jediný zmysel – zvíťaziť. Buď je tvojím cieľom zvíťaziť okamžite, alebo chceš načať nepriateľa do tej miery, aby si zvíťazil neskôr. Ale v tomto maj celkom jasno: ak bojuješ, tak preto, aby si vyhral. Ak vieš, že nemôžeš vyhrať, tak by si nemal ísť do boja. Čítať ďalej
Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú
Otec taoizmu, Lao-Ce, povedal:
“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”
(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)
🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek… Čítať ďalej