Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
posudzovanie
Koreň našich problémov: “je pre vás prípustné…?”
Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými. Čítať ďalej
Postreh dňa: Je rozoberanie iných známka vlastnej nehodnoty?
V jednej z mačičkárskych skupín som narazila na diskusiu, ktorá sa vyvíjala presne tak, ako x diskusií pred ňou a v rôznych mačičkárskych skupinách: niekto prišiel s nejakým problémom a miesto riešenia problému sa dozvedel o sebe. A hlavne nelichotivé veci. Od ľudí, ktorí o ňom nič nevedia a mnohí z nich neskôr v diskusii museli povedať “aha… prepáč”. Čítať ďalej
Ak niekoho nemôžeš vystáť…
Dnešná noticka od Univerza (posledný mesiac som ich mala zaradené ako spam, ale už som ich znova začala čítať):
Keď niekomu rozumieš, ale skutočne mu rozumieš, je jedno, o koho ide – nemôžeš si pomôcť a máš ich rád, aj keď sa ti nemusí vždy páčiť to, čo robia.
Vedel si to. Čítať ďalej
Rovnováha s okolím sa podpisuje na našej energii
Taisha Abelar:
Znova som sa čudovala, že jej pleť nemá vrásky.
“To, ako vyzerám, je dôsledok udržiavania mojej vnútornej bytosti v rovnováhe s okolím. Všetko, čo robíme, hýbe touto rovnováhou. Môžeme byť mladí a prýštiaci energiou ako bystrina alebo starí a zlovestní ako lávové kopce v Arizone. Je to na nás.”
Kliatba neviditeľnosti: vnútorné dieťa, ktoré nemali radi a zavrhli ho
Ďalšie zaujímavé myšlienky o vnútornom dieťati od Gabriele Rudolphovej, ktoré sa však dajú veľmi ľahko premietnuť aj do vzťahu rodič – dieťa (a moje vnútorné dieťa sa rehotalo ako kôň, keď si spomínalo na minulé udalosti tuto na blogu a na vnútorné deti tých druhých 😛 ):
Vnútorné dieťa, ktoré má pocit, že ho vnútorný dospelý nemiluje, samo seba vníma ako oddelené od neho,zanedbávané, kontrolované a kritizované. Cíti sa osamelé a z toho usudzuje, že samo je nevyhovujúce, zlé, nehodné lásky. Čítať ďalej
“Pamätáš, aké dobré to bolo?”
Pred chvíľkou som na fejsbúku našla citát, ktorý ma prinútil zamyslieť sa…
Čo mi napadlo ako prvé, bolo, že nie všetky fejsbúkové priateľstvá sú “hlúpe”… Ono je to dosť aj na vás, akými ľuďmi sa obklopíte. Ak sa obklopíte plytkými ľuďmi, ktorých máte len na to, aby vám niekto večne tlieskal a rozprával, ako ho nadchýnate, no tak potom sa nečudujte, že máte “hlúpe” priateľstvá… Bez vášho súhlasu Čítať ďalej
Každá minca má viac ako jednu stranu
“Schopnosť pozorovať bez posudzovania je najvyššia forma inteligencie.”— Jiddu Krishnamurti
Tak neviem, či sa sem niekedy dopracujem… ale na sebe som objavila schopnosť, ktorá je niečo ako medzistupienok a mala som ju odjakživa: schopnosť vnímať viac ako len jednu stranu mince. Čítať ďalej
Ako vystúpiť z duality?
“Ľudská myseľ je dualistická. “Ja” poznám len vtedy, ak je aj nejaké “ty” – a “my”, ak je aj “oni”. Seba poznám len vo vzťahu k iným. Urobím toho druhého pomýleným, aby som mohol mať ja pravdu. Posudzujem iných, aby som vedel, kto som “ja”. Keď poviem “ona je hlúpa”, nejakým spôsobom porovnávam seba s ňou – buď ako chytrejšieho, alebo ako hlúpejšieho. Čítať ďalej
Nerobte zo seba výnimku: povzdychnutie nad dvojakým metrom
“Som profesor filozofie.”
“Ak by ste mohli dať veľkej skupine ľudí jednu radu, ktorá by to bola?”
“Nikdy zo seba nerobte výnimku.”
“Čo to znamená?” Čítať ďalej
