Nová noticka od Univerza:
Spomeň si na niekoho, kto ti je skutočne, ale skutočne blízky.
Teraz cíť, ako pretekáš láskou k nemu.
Teraz ich v svojej predstavivosti zalej tou láskou, zaplav a úplne ich v nej vymáčaj.
Teraz v svojej predstavivosti zalej, zaplav a úplne vymáčaj seba v mojej láske.
Kaskáduj nadol,
Tvoje Univerzum
Niekedy sa nám zdá naša situácia bezvýchodisková. Nevieme si predstaviť, ako by sa mohla bez zázraku zmeniť – a súčasne si nevieme predstaviť zázrak, ktorý by ju dokázal zmeniť. Najčastejšie k tomu dochádza vtedy, keď sme sa o niečo dlho snažili, viac-menej se vyčerpali všetky naše možnosti, emocionálne sme sa vyčerpali tiež a tak si myslíme, že takto to zostane naveky. Stratili sme dôveru. Čítať ďalej
Cesta, ktorá je v poriadku pre niekoho iného, nemusí byť vhodná pre teba. A to je dobre. Tvoja cesta nie je správna alebo nesprávna, dobrá alebo zlá – je len iná.
“Prestaň porovnávať, kde si vzhľadom na hocikoho iného. Neposunie ťa to ani trochu vpred, nezlepší to tvoju situáciu, ani ti to nepomôže nájsť vnútorný mier. Iba čo to prikŕmi tvoju hanbu, pocity nepatričnosti a nevyhovovania, a v konečnom dôsledku ťa to uzamkne v tom, kde práve si. Skutočnosť je, že v živote niet
View original post 62 ďalších slov
“To, čo ťa vytáča, ťa vytáča preto, že si presne také správanie sám nedovoľuješ nasadiť.”
“Čím viac ťa niečo vytáča, rozčuľuje, desí alebo odpudzuje, tým viac je to pre teba určené. Keď ťa to prestane vytáčať, prestáva to byť potrebné, pretože svoju lekciu si práve absolvoval.”
Bryant McGill
View original post 282 ďalších slov
Jedna z vlastností ľudského vnímania je, že sa zahlbuje do situácií. Ponorí sa do nich a stráca perspektívu. Ak je situácia dobrá, je to príjemné: bahníme si v nej, vaľkáme sa v dobrom pocite a dobíjame si baterky. V tomto stave sme schopní úžasných vecí ako odpustenie starých krívd, akceptovanie nejakého príkoria bez toho, aby na nás zanechalo jazvu, či neutralizovanie starých tráum. Prebytok pozitivity, ktorý vnorením sa do situácie získavame, dokáže napraviť diery v našej energetickej obálke. Čítať ďalej
🙂 Dnes som si uvedomila jedno – je presne 8 rokov odo dňa, kedy som definitívne zlúčila svoje verejné blogy do Eprakone. Aj som zabudla; ale pred chvíľkou som pozerala inú stránku, kde práve oslavovali svoje výročie, tak som sa šla pozrieť na štatistiku Eprakone a klesla mi sánka. 🙂 To sa nestáva často. 😛
19. 3. 2011 som po období delenia a špecializovania dala všetky informácie dohromady a spustila som ich pod názvom “eprakone” – ktorý som dostala od anjelov a ktorý si vysvetľujem ako “porozumenie”, hoci oni mi ho predávali ako “zmúdrenie” – no ale kto už rád o sebe priznáva, že potrebuje “zmúdrieť”? 😉 Aspoň ja veru nie.
Za čas môjho blogovania (od mája 2006) sme “nahrali” návštevnosť 15,733.836 pozretí. 15 miliónov. Jezusmankote. O_O Za jeden deň mi sánka klesla druhýkrát. 😉
Ďakujem, že ste to so mnou vydržali tak dlho a tak usilovne ste čítali a komentovali. Ste borci. Sme borci.
Ako hovoria Nemci: Yippie-ya-yeh, Schweinebacke!
Už sa blížim ku koncu knihy a včera (teda niekedy v minulosti) som narazila na pasáž, ktorá ma donútila zamyslieť sa.
Carlos sa v nej baví s Pablitom, podobným žiakom ako on sám, o treťom žiakovi, Nestorovi. Pablito hrdo vyhlasuje, že sa o Nestora stará a že don Genaro mu povedal, že starať sa o bojovníka je česť. Tomuto veľmi nerozumiem, lebo bojovníci v mojom vnímaní sú dosť osamelý živočíšny druh a neviem si predstaviť, ako sa “starajú” jeden o druhého, ale to ešte stále môže byť aj vyhlásenie o mojej obmedzenej predstavivosti 😛 , takže neriešim. Čítať ďalej
