osobná sila

Znovunastoliť naveky stratené

Santiguada Jeden komentár

‘Yeah I do my dirt, but that’s for the flowers to grow in.’ (Lil Wayne)

Nedávno mi kamoška napísala, že uvedomenie je prvý krok k zjednaniu nápravy. Plne s ňou súhlasím. Prvý a ten najdôležitejší, až na…krok druhý. Konanie. Začlenenie uvedomeného, takzvane žitie. Mrzuté, ale vedieť v hlave nestačí.

Keď som nazbierala dosť osobnej sily na to, aby som intelektuálne porozumela mojej materinskej rane, jej pôvodu a jej dopadom, bolo to ako odomknúť nový level Warcraftu. Cítila som sa na koni. Okrídlenom. A sprievodným efektom bol môj nadradený dojem, že mám všetko zmáknuté. No takhle se splést. 😉

Čítať ďalej →

Nezaopatrená

Santiguada Pridaj komentár

Nedávno som zistila, že existuje výraz pre to, ako som sa väčšinu svojho života cítila. Bola som unmothered. Nezaopatrená.

Dospelé dieťa, ktorého srdcom sa tiahne materinská rana. Hlboká, pracujúca a zdanlivo nemenná. Písala môj život. Tŕň, ktorý neradno chytať. Čierna diera bez dna. Miluj ma, prosím, miluj ma… a aj tak to nebude stačiť.

Myslím, že je čas na rozpravu o plastových bandaskách. Ide to nejak takto: máte päťlitrovú bandasku. To je jej momentálna kapacita. Jej maximum. Viac vám nedá – nemôže. (V mojom svete síce bandasky vedia expandovať, a tak svoju kapacitu zvýšiť, ale veľa bandasiek o tom nevie, a tak neexpandujú.)

Čítať ďalej →

Mrzutosť, trocha velikášstva a čo z toho vzniklo

Santiguada 5 komentárov

Holly, kočka u ktorej som bola na kurze, raz rozprávala príbeh o tom, prečo daný kurz a svoj blog vytvorila. Mala situáciu, z ktorej sa potrebovala vyhrabať von, a tak skúšala dostupné možnosti…a ani jedna jej úplne nesadla. A ona, aj keď bez jasných kontúr, mala predstavu, čo potrebuje.

Začala skúmať rôzne zdroje a seba. Písala o skúsenostiach, čo na svojej ceste naberala, a delila sa o ‘nástroje’. Až jedného dňa zistila, že keď nenachádzaš čo potrebuješ, vytvoríš si vlastné. A tak aj spravila – vytvorila vlastnú verziu ‘dostupnej možnosti’ vo forme blogu, online kurzov a komunity.

Čítať ďalej →

Mentalita Obete

Helar Sun Belangelo Pridaj komentár

Mentalitu Obete si tu oklebecujeme už hodnú chvíľu. Na prvý pohľad sa k nej nikto veľmi nehlásime… O to desivejšie bolo pre mňa zistiť,  že ja, čo som si celý život postavila na tom,  že “nie som žiadna obeť”, presne do rutín Obete znova a znova spadám… To preto, že sú také nenápadné. Že ich nevnímame ako “obeťovanie”.

Dnes (čo je pre vás včera) som u Robina Sharmu počula veľmi pekné zhrnutie toho, čo mentalita Obete je – a tak ho sem pridávam. Čítať ďalej →

Zotrvať alebo zdvihnúť kotvy?

Helar Sun Belangelo Pridaj komentár

Niekedy sa v živote dostaneme do situácií, ktoré nám nesedia – alebo nás doslova zráňajú. Ale už medzičasom vieme aj to, že práve takéto situácie majú vysoký potenciál pre náš osobný rast – ak ich vydržíme a ošetríme, už sa nebudú opakovať a úroveň našej osobnej energie skokovo narastie. Preto napríklad toltékovia majú svoj inštitút “tyrančeka” (aj keď české “tyran-prďola” sa mi páči viac 😉 ) – niekoho, koho musíte zniesť a na koho si potrebujete vymyslieť takú stratégiu, aby ste ho dostali pod kontrolu bez toho, že by vás vnútorne poničil. Vynikajúci nástroj na odosobnenie sa (Ruizovo “neber osobne”), ale niekedy jednoducho nevieme určiť, kedy nám zlá situácia dokáže niečo dať a kedy je to jednoducho len zlá situácia, z ktorej múdrejší odkráča a blbší v nej zotrvá a bude sa týrať. 🙂 Čítať ďalej →

Sile možno čeliť len silou

Helar Sun Belangelo Pridaj komentár

Dnes ráno sa pri čítaní Castanedu dostavilo poznanie. 😉 Nejako sa mi pospájali moje reakcie posledných týždňov. Keď som dokončovala posledné kapitoly The Art of Dreaming, viackrát sa vo mne prebudila moja “holubičia” povaha; písala som o tom tu a tu. No a dnes ráno, už v inej knižke, ten moment nastal znova.

V knihe Castaneda popisuje, ako ho don Genaro pozval na stretnutie “hádankou” – mal sedieť doma a zistiť, kedy treba vyraziť, lebo potom ho to priviedlo presne k Genarovi. Čítať ďalej →