Dnes som znova vzala do ruky po dlhom čase knižku. Už som sa pokúšala aj predtým (po pár rokoch nečítania, čo bol stav, aký som si nedokázala kedysi ani len predstaviť), ale vždy som ju odložila – dokonca aj moju milovanú Taishu Abelar, vďaka ktorej som si vôbec trúfla na Castanedu. No a dnes po zrelej zlomkosekundovej úvahe som vzala do rúk knižku, ktorú mi kedysi odporúčali ako štartovaciu – The Power of Silence (Sila ticha, alebo aj Moc ticha, podľa toho, ako ju čítate 😉 ).
A hneď začiatok ma dostal. Začína to tým, že Čítať ďalej
