Zotrvať alebo zdvihnúť kotvy?

Niekedy sa v živote dostaneme do situácií, ktoré nám nesedia – alebo nás doslova zráňajú. Ale už medzičasom vieme aj to, že práve takéto situácie majú vysoký potenciál pre náš osobný rast – ak ich vydržíme a ošetríme, už sa nebudú opakovať a úroveň našej osobnej energie skokovo narastie. Preto napríklad toltékovia majú svoj inštitút “tyrančeka” (aj keď české “tyran-prďola” sa mi páči viac 😉 ) – niekoho, koho musíte zniesť a na koho si potrebujete vymyslieť takú stratégiu, aby ste ho dostali pod kontrolu bez toho, že by vás vnútorne poničil. Vynikajúci nástroj na odosobnenie sa (Ruizovo “neber osobne”), ale niekedy jednoducho nevieme určiť, kedy nám zlá situácia dokáže niečo dať a kedy je to jednoducho len zlá situácia, z ktorej múdrejší odkráča a blbší v nej zotrvá a bude sa týrať. 🙂 Čítať ďalej

Sile možno čeliť len silou

Dnes ráno sa pri čítaní Castanedu dostavilo poznanie. 😉 Nejako sa mi pospájali moje reakcie posledných týždňov. Keď som dokončovala posledné kapitoly The Art of Dreaming, viackrát sa vo mne prebudila moja “holubičia” povaha; písala som o tom tu a tu. No a dnes ráno, už v inej knižke, ten moment nastal znova.

V knihe Castaneda popisuje, ako ho don Genaro pozval na stretnutie “hádankou” – mal sedieť doma a zistiť, kedy treba vyraziť, lebo potom ho to priviedlo presne k Genarovi. Čítať ďalej

Všetko je vec osobnej sily

Už som dočítala (ale ešte nedospracovávala) The Art od Dreaming, tak som nechala energiu, nech mi vyberie najbližšiu knižku na čítanie. Energia sa rozhodla pre Tales of Power. Zatiaľ ma to nechytá za srdce a to, čo som v minulosti pozaškrtávala, mi prichodí z dnešného pohľadu často ako absolútna pakáreň, ale to sa spraví… Už po prvých stranách vnímam istý posun. Ak ma Art of Dreaming upozorňovala na rozdiely medzi mnou a Castanedom (skončilo to poslednou kapitolou, kedy som dvakrát po sebe mala tú istú, od neho diametrálne odlišnú reakciu 😉 ), tak Tales of Power zasa akoby ukazovala na to, čo máme spoločné. Obaja sme také drobné “drama queens”, dramatické divy 😛 : všetko náramne prežívame a nechávame sa našou mysľou vmanévrovať do takých desivých situácií, aké v realite ani neexistujú. 🙂 Myslím, že od snívania sa teraz prechádza k stalkovaniu. Bude fuška. 😕 Čítať ďalej

Z projektu Rok pre seba: Oko za oko, zub za zub?

Aj napriek tomu, že projekt Rok pre seba už oficiálne skončil, pokračujeme. A z času na čas sa vynorí pekná téma, ktorá stojí za diskusiu. Tak napríklad táto o pomste, odplate, nastolení rovnováhy, nastavení druhého líca, akceptácii a stanovovaní si zdravých medzí…  Stojí za rozdiskutovanie, takže poďme na to:

Je jedno, aké dobré srdce máte – nakoniec budete musieť začať správať sa k ľuďom tak, ako sa správajú oni k vám… Čítať ďalej