Štyri zákony spirituálneho života

Našla som prezdieľané u niekoho na fejsbúku, takže skutočný zdroj nepoznám (a ani netreba; múdre je múdre 😉 ). Volá sa to ČTYŘI ZÁKONY ŠAMANA.

První zákon říká:
“Člověk, který vstoupí do našeho života, je ten správný.”
Jinými slovy, nikdo do našeho života nepřichází náhodou, všichni lidé kolem nás, kteří s námi komunikují, jsou tu z nějakého důvodu, aby nás přiměli učit se a posouvat se v každé situaci. Čítať ďalej

Čo o sebe veríte?

“Veriť si je mocné.

Neveriť svojmu príbehu o sebe je rovnako mocné.” — Jeffrey Allen

Náš príbeh o nás vznikal postupne a jeho základy ležia niekde v detstve, do nejakých 7 rokov života. Vtedy sme do seba ponahrávali všetky naše dnešné predstavy o tom, akí sme, aký je svet, ako funguje a kto v ňom sme my.

Tieto predstavy sú veľmi často podvedomé a na nich sme si Čítať ďalej

Moja skúsenosť s vnútorným ohňom

Ešte pred tromi týždňami (odo dňa, kedy to píšem) by som nedokázala urobiť názov tohto článku – jednoducho preto, že som si neuvedomovala kontext. Až včera,  po siahodlhom telefonáte s kámoškou, ktorá si práve dáva do poriadku svoj život, mi ten kontext začal doklikávať… a dnes (čo je pre vás niekedy úplne inokedy) mi došlo, čo som zažívala.  🙂 Čítať ďalej

Aká je vaša erotická inteligencia? (by Santiguada)


Esther Perel je známa psychoterapeutka, autorka a spíkerka. Jej oblasť záujmu sú ľudské vzťahy a sexualita. Skúma rozpor medzi potrebou istoty a potrebou slobody.

Jej rodičia prežili koncentračný tábor. Vyrastala v uzavretej komunite belgických povojnových židovských prisťahovalcov. Za formujúcu životnú skúsenosť z tejto komunity považuje to, ako mohla pozorovať dve skupiny ľudí – tých, čo nezomreli; a tých, čo zostali nažive. Cítite ten rozdiel? Fyzicky prežili všetci, vnútorne už len niektorí. Radosť a chuť do života neprežila u všetkých. Kde je tá hranica, kedy už nežijete, ale len prežívate? Navonok funkční, no vo vnútri keď nie mŕtvi, tak hlboko hibernujúci?

Čítať ďalej

Znovunastoliť naveky stratené (by Santiguada)

‘Yeah I do my dirt, but that’s for the flowers to grow in.’ (Lil Wayne)

Nedávno mi kamoška napísala, že uvedomenie je prvý krok k zjednaniu nápravy. Plne s ňou súhlasím. Prvý a ten najdôležitejší, až na…krok druhý. Konanie. Začlenenie uvedomeného, takzvane žitie. Mrzuté, ale vedieť v hlave nestačí.

Keď som nazbierala dosť osobnej sily na to, aby som intelektuálne porozumela mojej materinskej rane, jej pôvodu a jej dopadom, bolo to ako odomknúť nový level Warcraftu. Cítila som sa na koni. Okrídlenom. A sprievodným efektom bol môj nadradený dojem, že mám všetko zmáknuté. No takhle se splést. 😉

Čítať ďalej

Nezaopatrená (by Santiguada)

Nedávno som zistila, že existuje výraz pre to, ako som sa väčšinu svojho života cítila. Bola som unmothered. Nezaopatrená.

Dospelé dieťa, ktorého srdcom sa tiahne materinská rana. Hlboká, pracujúca a zdanlivo nemenná. Písala môj život. Tŕň, ktorý neradno chytať. Čierna diera bez dna. Miluj ma, prosím, miluj ma… a aj tak to nebude stačiť.

Myslím, že je čas na rozpravu o plastových bandaskách. Ide to nejak takto: máte päťlitrovú bandasku. To je jej momentálna kapacita. Jej maximum. Viac vám nedá – nemôže. (V mojom svete síce bandasky vedia expandovať, a tak svoju kapacitu zvýšiť, ale veľa bandasiek o tom nevie, a tak neexpandujú.)

Čítať ďalej