Postreh dňa: Univerzum sa stará. (Aj vtedy, keď si myslím, že sa nestará.)

Mám pozorovanie z posledných pár dní… Blbne mi počítač. Idem na fejsbúk, prečítam tam niečo, čo ma vytočí (dnes to bolo o slovenskej veštkyni, ktorá sa vyjadrovala ku karme a láske k mačkám) a mám chuť vyjadriť svetu svoje pohŕdanie 😛 . Začnem písať komentár – a fejsbúk stuhne. Zamrzne. Musím reštartovať Explorer, aby som mohla ďalej pozerať. A keď si ten článok nájdem znova a znova začnem písať kritiku, tak znova program stuhne. Presne toľkokrát, koľkokrát sa mienim zavzdušniť. 🙂 Čítať ďalej

Reklamy

Nesnaž sa meniť svet

Niekde som zhrabla tento úryvok z Byron Katie: A Thousand Names for Joy, pretože sa mi zapáčil:

Ak máš problém s ľuďmi alebo so stavom, v akom sa svet nachádza, pokús sa hodiť svoje stresujúce myšlienky na papier a preskúmaj a spochybni ich – a urob to z lásky k pravde, nie z nutkania Čítať ďalej

Postreh dňa: emocionálna reakcia na faktický podnet

Pôvodne som si myslela, že napíšem názov “Slovák má tendenciu vyjadrovať sa nie k myšlienke, ale k jej autorovi”. Potom mi napadlo, že ale to by som sa zachovala presne ako “Slovák” 😀 a tak idem radšej písať situáciu, než to nejako nazvem…

Moja stará bolesť. Zverejníte svoj názor. Niekto s ním nesúhlasí. A napíše ako odpoveď, že to ste ale pekný blb.

🙂 Stretli ste sa s tým? Čítať ďalej

Koreň našich problémov: “je pre vás prípustné…?”

Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými. Čítať ďalej

Postreh dňa: Bezmocnosť

16996370_402527953445901_461510717512605984_nDnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo. Čítať ďalej