Koreň našich problémov: “je pre vás prípustné…?”

Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými. Čítať ďalej

Postreh dňa: Bezmocnosť

16996370_402527953445901_461510717512605984_nDnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo. Čítať ďalej

Nikto nie je lepší ako niekto iný

jainToto bude asi celkom mimo obvyklého záberu stránky, ale včera som pozerala dokument, kde som už len triasla hlavou… V Indii je mesto Palitana, kde je chrám náboženstva jain. A asi 80% obyvateľov toho mesta sú jain. No a štát rozhodol, že v tomto meste sa nesmie konzumovať mäso (jain nekonzumujú nič “násilné”, teda ani veci, ktoré vnímajú ako zabíjanie rastlín – koreňovú zeleninu, zemiaky, reďkvičku a pod. a ovocie len také, čo samé spadlo zo stromu). Čítať ďalej

Keď sa vnímame ako centrum Univerza

d5cfb312-f715-40e0-8e8a-53b027f8ae96Dnes som sa potkla o citát, pri ktorom som zastala a potrebovala sa zamyslieť.

Bosoráci sa už nepohybujú v svete svetských vecí, pretože už nie sú vydaní napospas svojej sebareflexii. — Carlos Castaneda

Bolo mi jasné, že ide o vec voľby tých správnych slov. Sebareflexia u nás znamená “sebaspytovanie”. Ale anglické self-reflection sa dá pochopiť aj ako obraz: Čítať ďalej

Príkoria sú dozvuky sebadôležitosti

15747418_649964355187018_7255535402993954492_nV poslednej Vďačnosti som písala o príkoriach, s ktorými zápasím už dobrého pol roka. Nič svetoborné, ale vždy niečo, čo vám pokazí pokoj duše. Pokazí sa jeden robotický vysávač. Do týždňa sa pokazí druhý. Vráti sa prvý vysávač z opravy. Do mesiaca sa vráti druhý. Už by ste si vydýchli, ale čo sa stane? Ten prvý sa do troch dní pokazí znova a ide do opravy. A čo urobí ten druhý? Pokazí sa znova tiež. Čítať ďalej

“Svet nie je v poriadku” alebo: akému pocitu sa práve vyhýbam?

helpless8trackscover-86Adyashanti (guru z Kalifornie, ale inak 😉 človek s múdrymi postrehmi), rozprával raz o období, kedy priveľa pracoval a ochorel z toho. Tak sa stiahol a oddychoval a pozeral televíziu. A odrazu ho to, čo videl, celkom rozhodilo – pristihol sa, ako si hovorí, že svet sa azda zbláznil. Rýchlo telku vypol, šiel k oknu a keď pozrel von, videl nádhernú záhradu. Vtedy mu došlo, že to nie svet sa zbláznil, ale že to len my, ľudia, sme akosi stratili z očí podstatné; príroda ešte stále je rovnako vyvážená a zdravá. Čítať ďalej

“Až kamsi pod suterén našej pamäti…”

14657328_587788881404566_1413209360908528715_nNašla som citát typu, ktorý ja naozaj nemôžem… ale podelím sa oň s vami:

Každý máme svoje starostlivo ukryté tajomstvá. Ležia v nás a svojím jedom zaplavujú čistotu našej duše. Trápia nás. Bolia. Oberajú o energiu. Snažíme sa ich ukryť až kamsi pod suterén našej pamäti, ale sotva za nimi zatvoríme dvere trinástej komnaty, prestúpia múrom a týrajú nás ďalej. Niet miesta, kde Čítať ďalej