Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
sebadôležitosť
Postreh dňa: emocionálna reakcia na faktický podnet
Pôvodne som si myslela, že napíšem názov “Slovák má tendenciu vyjadrovať sa nie k myšlienke, ale k jej autorovi”. Potom mi napadlo, že ale to by som sa zachovala presne ako “Slovák” 😀 a tak idem radšej písať situáciu, než to nejako nazvem…
Moja stará bolesť. Zverejníte svoj názor. Niekto s ním nesúhlasí. A napíše ako odpoveď, že to ste ale pekný blb.
🙂 Stretli ste sa s tým? Čítať ďalej
Koreň našich problémov: “je pre vás prípustné…?”
Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými. Čítať ďalej
Postreh dňa: fejsbúk diskutuje o sebadôležitosti
V jednej z castanedovských skupín na fejsbúku sa rozprúdila nádherná diskusia. Vyštartovala ju Jane:
Ako je možné, že zakaždým, keď niekto nesúhlasí s niečím, čo hovorí niekto iný, tak hneď prvá vec, čo sa dopočujete, sú výkriky o sebadôležitosti… Mám pre vás novinu: každý jeden z vás… každý, koho ste kedy Čítať ďalej
Najhorší strach si vytvárame sami
Toto som našla včera na fejsbúku a je to postreh taký silný, že si ho dávam sem:
Strach zo smrti je druhý najrozšírenejší strach u ľudí.
Prvý je strach zo zlyhania.
Postreh dňa: Bezmocnosť
Dnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo. Čítať ďalej
Ako si sami stojíme v ceste
“Stavať sa k veciam negatívne robí ťažkú cestu ešte ťažšou. Možno si dostal kaktus, ale zato ešte nemusíš na ňom sedieť.”
Znie to smiešne, ale všimnite si, ako Čítať ďalej
Nikto nie je lepší ako niekto iný
Toto bude asi celkom mimo obvyklého záberu stránky, ale včera som pozerala dokument, kde som už len triasla hlavou… V Indii je mesto Palitana, kde je chrám náboženstva jain. A asi 80% obyvateľov toho mesta sú jain. No a štát rozhodol, že v tomto meste sa nesmie konzumovať mäso (jain nekonzumujú nič “násilné”, teda ani veci, ktoré vnímajú ako zabíjanie rastlín – koreňovú zeleninu, zemiaky, reďkvičku a pod. a ovocie len také, čo samé spadlo zo stromu). Čítať ďalej
Keď sa vnímame ako centrum Univerza
Dnes som sa potkla o citát, pri ktorom som zastala a potrebovala sa zamyslieť.
Bosoráci sa už nepohybujú v svete svetských vecí, pretože už nie sú vydaní napospas svojej sebareflexii. — Carlos Castaneda
Bolo mi jasné, že ide o vec voľby tých správnych slov. Sebareflexia u nás znamená “sebaspytovanie”. Ale anglické self-reflection sa dá pochopiť aj ako obraz: Čítať ďalej
Príkoria sú dozvuky sebadôležitosti
V poslednej Vďačnosti som písala o príkoriach, s ktorými zápasím už dobrého pol roka. Nič svetoborné, ale vždy niečo, čo vám pokazí pokoj duše. Pokazí sa jeden robotický vysávač. Do týždňa sa pokazí druhý. Vráti sa prvý vysávač z opravy. Do mesiaca sa vráti druhý. Už by ste si vydýchli, ale čo sa stane? Ten prvý sa do troch dní pokazí znova a ide do opravy. A čo urobí ten druhý? Pokazí sa znova tiež. Čítať ďalej
