“Nepotrebujeme hovoriť nič o iných. Nepotrebujeme špekulovať o konaní iných nikdy a nijako. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je nútiť ľudí, aby prevzali náš uhol pohľadu. Tým nemyslím, že by sme sa nemali snažiť presadiť našu vôľu, ak sa ľudia nesprávajú spôsobom, aký od nich potrebujeme. To najhoršie, čo môžeme urobiť, je správať sa k inému bez ohľadov. Bojovník postupuje strategicky. Ak chceš dosiahnuť, aby iní ľudia prestali niečo robiť, musíš sám stáť mimo kruhu [predsudkov a interpretácií], ktorý ich k tomu vedie. Takto môžeš na nich tlačiť priamo.” (Journey to Ixtlán)

“Musíš prestať hovoriť sám so sebou. Každý z nás to robí. Vedieme neutíchajúci vnútorný dialóg. Hovoríme o našom svete. V skutočnosti naším vnútorným komentovaním udržiavame náš svet v existencii. Kedykoľvek prestaneme so sebou hovoriť, svet je vždy taký, aký má byť. Naším vnútorným komentovaním ho obnovujeme, dodávame mu životnú silu, udržiavame ho v existencii. A nielen to, ale ako hovoríme sami so sebou, volíme si aj svoju cestu. Preto opakujeme znova a znova až do smrti tie isté rozhodnutia, pretože znova a znova až do smrti opakujeme tie isté vnútorné komentáre.”