“Musíš prestať hovoriť sám so sebou. Každý z nás to robí. Vedieme neutíchajúci vnútorný dialóg. Hovoríme o našom svete. V skutočnosti naším vnútorným komentovaním udržiavame náš svet v existencii. Kedykoľvek prestaneme so sebou hovoriť, svet je vždy taký, aký má byť. Naším vnútorným komentovaním ho obnovujeme, dodávame mu životnú silu, udržiavame ho v existencii. A nielen to, ale ako hovoríme sami so sebou, volíme si aj svoju cestu. Preto opakujeme znova a znova až do smrti tie isté rozhodnutia, pretože znova a znova až do smrti opakujeme tie isté vnútorné komentáre.”

“Medicínman by nemal byť svätec. Mal by zažiť a pocítiť všetky výšky a pády, beznádej a radosť, mágiu a realitu, odvahu a strach… Mal by byť schopný klesnúť tak hlboko ako chrobák alebo vyletieť do výšin ako orol. Kým nezakúsil oboje, nie je dobrý medicínman… Nemôžeš byť taký povýšenecký, taký neľudský, že chceš byť po celú dobu čistý, tvoja duša zabalená v plastikovom vrecku. Musíš byť Boh a Diabol, oboje. Byť dobrým šamanom značí byť presne uprostred chaosu, nie vyhýbať sa chaosu. Značí to zažívať život vo všetkých jeho fázach. Značí to nebáť sa z času na čas niečo zbabrať a byť za somára. Aj to je posvätné.”