Osloboď sa od potreby súdiť seba i iných

Ako sme vyštartovali s Anielom projekt Anielov kameň týždňa, začali mi chodiť upozornenia, že “anjel sa píše s j”. Od ľudí, ktorí si zabudli všimnúť, že Aniel sa píše s veľkým A a teda asi to bude meno, nie slovo z bežného slovníka… Niektoré upozornenia boli vecné, iné nie až tak: napr. “odkedy sa anjel píše s i?” nie je ani tak otázka, ako výrok “pozri, o čo som lepšia, pretože som na tebe našla chybu!” Tak ma to dohrialo i dala som verejnosti malý kurz gramatiky. 😉 Čítať ďalej

Reklamy

Robíme to celé zle?

Už som asi v polovici ďalšej knihy od Castanedu. Tentokrát mi energia vybrala The Fire from Within, Oheň znútra. Ráno som sa dostala k pasáži o tom, ako narábame s naším vnímaním, a ako som to čítala, prepadol ma podivný pocit: nerobíme to my v ezoterike celé zle?

Carlos tam popisuje, akým spôsobom sa deje naše vnímanie. Že “tam vonku” existuje čosi ako “Orol” (ktorému ja hovorím Otec) a tento Orol vydáva zo seba “emanácie” (čomu ja hovorím energie a mám tým na mysli “operačný systém” a.k.a. anjelov). Z týchto emanácií sa vytvárajú zakapsľovaním individuálne vedomia Čítať ďalej

Nebojte sa priať iným, aby uspeli

Už sa blížim ku koncu knihy a včera (teda niekedy v minulosti) som narazila na pasáž, ktorá ma donútila zamyslieť sa.

Carlos sa v nej baví s Pablitom, podobným žiakom ako on sám, o treťom žiakovi, Nestorovi. Pablito hrdo vyhlasuje, že sa o Nestora stará a že don Genaro mu povedal, že starať sa o bojovníka je česť. Tomuto veľmi nerozumiem, lebo bojovníci v mojom vnímaní sú dosť osamelý živočíšny druh a neviem si predstaviť, ako sa “starajú” jeden o druhého, ale to ešte stále môže byť aj vyhlásenie o mojej obmedzenej predstavivosti 😛 , takže neriešim. Čítať ďalej

Indulging (“indaldžing”)

Koncept indulging je pre mňa možno najťažšie pochopiteľná vec, s ktorou som sa u Castanedu stretla. X-krát som ho vyhľadávala v slovníku, x-krát som si našla nejakú interpretáciu, ale stále som sa na ňom zahrčkávala, pretože som si ho musela prekladať situatívne – a teda rôznymi slovami. A čo nové slovo, to nový posun. Nakoniec som prestala prekladať a používala som len anglické slovo – ale presný význam som aj tak nechápala.

Nie že by som ho chápala dnes… ale už som zistila, kde “indaldžujem” ja. 🙂 Čítať ďalej

Zas viem viac o temnom lese

V noci som sa vybrala za Zí-ou. Nemala som pri sebe nikoho, kto by ma istil, tak som sa len rukami a nohami zakvačila napevno do stromov a kríkov na konci čistinky a vopchala som hlavu do temného lesa.  Okamžite som dostala pocit, ako keby som tvár ponorila do vody – chladivý, nesmierne rozpínavý a súčasne tlačiaci proti mne. Pretože nápad ísť za Zí-ou bol spontánny, nebola som ani poriadne sústredená a Čítať ďalej

Rozhodnúť sa, v čo budeme veriť

Teraz som na kapitole Nutnosť veriť. A ako inak, zasa som sa dozvedela niečo o sebe 😉 :

“Základný rozdiel medzi obyčajným človekom a bojovníkom je ten, že bojovník berie všetko ako výzvu na zdolávanie, kým obyčajný človek berie všetko buď ako požehnanie, alebo ako prekliatie.”

Už keď som to čítala, začala som sa vyškierať. Ja s mojimi ustavičnými príkoriami… Bojovník? Zabudni. Obyčajný človek.

Don Juan pokračuje: Čítať ďalej

Prvý a druhý kruh sily

V kapitole Tajomstvá svietivých bytostí sa nachádza pekná pasáž o našom vnímaní. Nadväzuje na úryvok, ktorý som už kedysi spracovala. Pre Castanedu mohla byť nová, pre “ostrieľaného ezoterika” našej doby sú to “povinné cviky”, ale napriek tomu pekne napísané… Takže sem s nimi:

“Sme svietivé bytosti. Sme vnímajúci. Sme vedomie; nie sme objekty; nemáme pevnú podobu. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti len spríjemňuje náš pobyt na Zemi. Je to len opis, vytvorený na to, aby nám pomohol. My, alebo lepšie náš ROZUM, zabúdame, že ten opis je len opis, a takto uväzňujeme kompletných seba v začarovanom kruhu, z ktorého sa za života len zriedkakedy vymaníme.”

“Sme vnímajúci,” pokračoval. “Svet, ktorý vnímame, je však len ilúzia. Bol vytvorený opisom, ktorým sme boli kŕmení od okamihu nášho narodenia.

My, svietivé bytosti, sa rodíme s dvoma kruhmi sily, ale len jeden z nich používame na vytváranie sveta. Ten kruh, na ktorý sa napojíme veľmi skoro po narodení, je ROZUM, a jeho spoločníkom a sprievodcom je HOVORENIE (v starom texte: “rozprávanie”). Tieto dva medzi sebou zostavujú a udržiavajú svet.

Takže v podstate ten svet, ktorý náš ROZUM chce udržiavať, je svet vytvorený opisom a jeho dogmatickými, neporušiteľnými pravidlami, ktoré sa ROZUM naučí akceptovať a brániť.

Tajomstvo svietivých bytostí je, že majú ešte jeden, nevyužívaný  kruh sily, VôĽU. Tajný ťah bosoráka je ten istý, čo používajú aj bežní ľudia. Obaja majú opis; obyčajný človek ho udržiava ROZUMOM, bosorák svoj opis udržiava VôĽOU. Oba opisy majú svoje pravidlá a tieto pravidlá sú vnímateľné, ale výhodou bosoráka je, že VôĽA je obsiahlejšia ako ROZUM.”

Čítať ďalej

Sile možno čeliť len silou

Dnes ráno sa pri čítaní Castanedu dostavilo poznanie. 😉 Nejako sa mi pospájali moje reakcie posledných týždňov. Keď som dokončovala posledné kapitoly The Art of Dreaming, viackrát sa vo mne prebudila moja “holubičia” povaha; písala som o tom tu a tu. No a dnes ráno, už v inej knižke, ten moment nastal znova.

V knihe Castaneda popisuje, ako ho don Genaro pozval na stretnutie “hádankou” – mal sedieť doma a zistiť, kedy treba vyraziť, lebo potom ho to priviedlo presne k Genarovi. Čítať ďalej

Prečo nikdy neuvidím jednorožca :-)

Pokračujeme v čítaní… Kapitola 1 obsahuje veľmi pekné pasáže k ľudskému vnímaniu a poznaniu. Pokúsim sa ich tu zoradiť tak, aby dávali zmysel:

Tak Castaneda bol s donom Juanom v buši na “stretnutie s poznaním”. Mal zážitok, že v kroví na nich niekto striehol – nejaký človek, ale potom naňho skočil a premenil sa na vtáka. Don Juan vyhlásil, že to nebol ani človek, ani vták, ale “nočný motýľ poznania”.

Nato si Carlos vzdychol, ako tomu nedokáže uveriť; ako stále u dona Juana predpokladá, že ho manipuluje – že s ním hrá hry, aby uňho niečo dosiahol. Čítať ďalej

Všetko je vec osobnej sily

Už som dočítala (ale ešte nedospracovávala) The Art od Dreaming, tak som nechala energiu, nech mi vyberie najbližšiu knižku na čítanie. Energia sa rozhodla pre Tales of Power. Zatiaľ ma to nechytá za srdce a to, čo som v minulosti pozaškrtávala, mi prichodí z dnešného pohľadu často ako absolútna pakáreň, ale to sa spraví… Už po prvých stranách vnímam istý posun. Ak ma Art of Dreaming upozorňovala na rozdiely medzi mnou a Castanedom (skončilo to poslednou kapitolou, kedy som dvakrát po sebe mala tú istú, od neho diametrálne odlišnú reakciu 😉 ), tak Tales of Power zasa akoby ukazovala na to, čo máme spoločné. Obaja sme také drobné “drama queens”, dramatické divy 😛 : všetko náramne prežívame a nechávame sa našou mysľou vmanévrovať do takých desivých situácií, aké v realite ani neexistujú. 🙂 Myslím, že od snívania sa teraz prechádza k stalkovaniu. Bude fuška. 😕 Čítať ďalej