Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
náš príbeh
O našom príbehu
Minule sme rozoberali, ako nám naša myseľ neponúka realitu, ale len príbeh o nej… Pamätáte na bubáka pod posteľou?
Naše príbehy sa obvykle zakladajú na nejakej forme strachu a majú jedno spoločné – príbeh i ten strach sme vytvorili my sami. Čítať ďalej
Myseľ nám neponúka realitu, ale príbehy o realite
Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.
Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”
A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej
Prečo mávame skreslenú predstavu o realite
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Postreh dňa: ako som to takmer nedala
Niekedy je desivé pozerať na svoje vlastné postupy a mentálne/emocionálne poryvy z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. S náhlym šokom si uvedomíte, ako ste kráčali po hrane a len šťastnou náhodou ste to zvládli…
Včera som na fejsbúku vyhrabala jeden z článkov, čo som zdieľala pred rokom-dvomi. A dnes už preň mám kontext: Čítať ďalej
Úmysel udržiava vesmír v chode
Aj keď to vyzerá ako súvislý text, je to len zoskupenie niekoľkých viet z knihy:
“Úmysel je sila, ktorá udržiava vesmír v chode. Je to sila, ktorá všetkému dodáva fokus. Vďaka nemu sa deje svet.”
Pošúchala podošvou topánky po zemi a odhrnula nabok vyschnuté lístie. “Pod suchým lístím je pôda, obrovská zem. Úmysel je princíp pod všetkým.”
Postreh dňa: snaha veci kategorizovať je vlastne potreba bezpečia
Ráno som dostala podnet na rozmýšľanie. Vlastne to začalo už včera tým, ako som napísala článok Rozbitý hrnček; na fejsbúku jedna kočka zareagovala slovami:
Ten “pravy” breh za vela nestoji a co tak ist stredom ……..
Nakrklo ma to, pretože “ísť stredom” som vzala z uhlu pohľadu alibizmu: Som čierna, ale kedy-tedy, keď sa mi to zrovna hodí, budem aj biela. Neverím v Boha, ale kedy-tedy, keď sa mi to hodí, budem v Boha veriť.
Tak som jej to patrične vysvetlila. 😉 Čítať ďalej
Osamelosť alebo bezmocnosť?
Premeň svoj svet na svoje lovisko
Dnes som vykutrala dosť zásadný úryvok z Castanedu:
“Toto je tvoj svet,” povedal a ukázal na rušnú ulicu za sklom. “Si človek toho sveta. A tam vonku, v tom svete, je tvoje lovisko. Nemožno uniknúť veciam nášho sveta, takže bojovník urobí jedno – premení svoj svet na svoje lovisko. Ako lovec vie, že ten svet Čítať ďalej
Keď sa vnímame ako centrum Univerza
Dnes som sa potkla o citát, pri ktorom som zastala a potrebovala sa zamyslieť.
Bosoráci sa už nepohybujú v svete svetských vecí, pretože už nie sú vydaní napospas svojej sebareflexii. — Carlos Castaneda
Bolo mi jasné, že ide o vec voľby tých správnych slov. Sebareflexia u nás znamená “sebaspytovanie”. Ale anglické self-reflection sa dá pochopiť aj ako obraz: Čítať ďalej
