Gabrielov prechod 8. – 14. 10. 2018: čas napísať si svoj vlastný príbeh

Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej

Reklamy

Myseľ nám neponúka realitu, ale príbehy o realite

boogeyman12343116133Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.

Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”

A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej

Postreh dňa: snaha veci kategorizovať je vlastne potreba bezpečia

16427738_10206350280635187_820967956234583291_nRáno som dostala podnet na rozmýšľanie. Vlastne to začalo už včera tým, ako som napísala článok Rozbitý hrnček; na fejsbúku jedna kočka zareagovala slovami:

Ten “pravy” breh za vela nestoji a co tak ist stredom ……..

Nakrklo ma to, pretože “ísť stredom” som vzala z uhlu pohľadu alibizmu: Som čierna, ale kedy-tedy, keď sa mi to zrovna hodí, budem aj biela. Neverím v Boha, ale kedy-tedy, keď sa mi to hodí, budem v Boha veriť.

Tak som jej to patrične vysvetlila. 😉 Čítať ďalej