Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej
Čo ak niekto spochybní tvoju predstavu o sebe a navŕta do nej dierku? Čo ak sa niekomu podarí otriasť jednou zo základných myšlienok, na ktorých je postavený dom tvojej psychiky? Čítať ďalej
N
iekde som zhrabla tento úryvok z Byron Katie: A Thousand Names for Joy, pretože sa mi zapáčil:
Ak máš problém s ľuďmi alebo so stavom, v akom sa svet nachádza, pokús sa hodiť svoje stresujúce myšlienky na papier a preskúmaj a spochybni ich – a urob to z lásky k pravde, nie z nutkania Čítať ďalej
Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
Minule sme rozoberali, ako nám naša myseľ neponúka realitu, ale len príbeh o nej… Pamätáte na bubáka pod posteľou?
Naše príbehy sa obvykle zakladajú na nejakej forme strachu a majú jedno spoločné – príbeh i ten strach sme vytvorili my sami. Čítať ďalej
Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.
Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”
A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Niekedy je desivé pozerať na svoje vlastné postupy a mentálne/emocionálne poryvy z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. S náhlym šokom si uvedomíte, ako ste kráčali po hrane a len šťastnou náhodou ste to zvládli…
Včera som na fejsbúku vyhrabala jeden z článkov, čo som zdieľala pred rokom-dvomi. A dnes už preň mám kontext: Čítať ďalej
Aj keď to vyzerá ako súvislý text, je to len zoskupenie niekoľkých viet z knihy:
“Úmysel je sila, ktorá udržiava vesmír v chode. Je to sila, ktorá všetkému dodáva fokus. Vďaka nemu sa deje svet.”
Pošúchala podošvou topánky po zemi a odhrnula nabok vyschnuté lístie. “Pod suchým lístím je pôda, obrovská zem. Úmysel je princíp pod všetkým.”
Ráno som dostala podnet na rozmýšľanie. Vlastne to začalo už včera tým, ako som napísala článok Rozbitý hrnček; na fejsbúku jedna kočka zareagovala slovami:
Ten “pravy” breh za vela nestoji a co tak ist stredom ……..
Nakrklo ma to, pretože “ísť stredom” som vzala z uhlu pohľadu alibizmu: Som čierna, ale kedy-tedy, keď sa mi to zrovna hodí, budem aj biela. Neverím v Boha, ale kedy-tedy, keď sa mi to hodí, budem v Boha veriť.
Tak som jej to patrične vysvetlila. 😉 Čítať ďalej
