Dnes nám mandala by Ambala hovorí o tom, že neexistuje “elegantná skratka”, ktorá by viedla k vyhojeniu. Potrebujeme v sebe nájsť silu čeliť našim vnútorným démonom, aby sme zistili, akí bezzubí vlastne sú, a mohli ich poslať späť do temnoty, z ktorej vyliezli:
Pokračujeme v čítaní… Kapitola 1 obsahuje veľmi pekné pasáže k ľudskému vnímaniu a poznaniu. Pokúsim sa ich tu zoradiť tak, aby dávali zmysel:
Tak Castaneda bol s donom Juanom v buši na “stretnutie s poznaním”. Mal zážitok, že v kroví na nich niekto striehol – nejaký človek, ale potom naňho skočil a premenil sa na vtáka. Don Juan vyhlásil, že to nebol ani človek, ani vták, ale “nočný motýľ poznania”.
Nato si Carlos vzdychol, ako tomu nedokáže uveriť; ako stále u dona Juana predpokladá, že ho manipuluje – že s ním hrá hry, aby uňho niečo dosiahol. Čítať ďalej
“Ak načúvaš krákoreniu vrany [v korune stromu, pod ktorým J. K. robil prednášku], nepočúvaj so svojimi vlastnými zvukmi, so svojimi vlastnými strachmi či myšlienkami, so svojimi vlastnými predstavami či názormi. Potom naozaj načúvaš a učíš sa.” — Jiddu Krishnamurti
Našou najväčšou bolesťou, ale súčasne aj najväčšou šancou, ktorú v živote máme, sú výbery. Voľby. Rozhodovanie sa. Podľa toho, ako rozhodneme, nastavujeme svoju budúcnosť (a “oberáme sa” 😉 o iné možnosti). A rozhodujeme podľa toho, s akou sadou presvedčení – s akou “optikou” – do rozhodovania vchádzame. Možno nemáme pod kontrolou body, v ktorých sme nútení rozhodovať, ale v každom prípade máme pod kontrolou našu optiku, cez ktorú na situáciu pozeráme. Čítať ďalej
Čo ak niekto spochybní tvoju predstavu o sebe a navŕta do nej dierku? Čo ak sa niekomu podarí otriasť jednou zo základných myšlienok, na ktorých je postavený dom tvojej psychiky? Čítať ďalej
N
iekde som zhrabla tento úryvok z Byron Katie: A Thousand Names for Joy, pretože sa mi zapáčil:
Ak máš problém s ľuďmi alebo so stavom, v akom sa svet nachádza, pokús sa hodiť svoje stresujúce myšlienky na papier a preskúmaj a spochybni ich – a urob to z lásky k pravde, nie z nutkania Čítať ďalej
Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
Minule sme rozoberali, ako nám naša myseľ neponúka realitu, ale len príbeh o nej… Pamätáte na bubáka pod posteľou?
Naše príbehy sa obvykle zakladajú na nejakej forme strachu a majú jedno spoločné – príbeh i ten strach sme vytvorili my sami. Čítať ďalej
Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.
Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”
A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej
