Presun do iných svetov a čierny svet

Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).

Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej

Reklamy

Snívanie je energiu tvoriaci akt

Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!

Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej

Reinkarnácia (aj podľa mňa)

Už som mnohokrát spomínala, že nie som prívržencom newageistickej predstavy reinkarnácie. Zakladá sa na 100%-nej sebadôležitosti… a mechanizmy Univerza sú úžitkovo orientované, nie sebadôležitostne orientované! V očiach Univerza je všetko šanca a nijaká šanca nie je dôležitejšia ako iná šanca, pretože na začiatku nikdy nie je jasné, čo z nej na konci vylezie… Môj postoj sa opieral Čítať ďalej

Piatok pre otázky: prechod z tretej dimenzie vyššie

Tak, máme prvý aprílový piatok a máme aj úplne prvú otázku do rubriky Piatok pre otázky (PPO). Táto otázka prišla od Jána a donútila ma začať tak trochu “od Adama”, ale aspoň som si zasa kadečo vyjasnila 🙂 . Nič vás nedonúti rozmýšľať lepšie než potreba naformulovať pocit do slov 🙂 … Takže Ján a jeho otázka:

Ako vnímaš prechod z 3Ddo 5D?

Čítať ďalej

Kde sme napojení na svet?

Včera v diskusii pri článku Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia Nik napísal čosi, čo ma zaskočilo:

… to, že vnímame telo ako kontajner je dané tým, že máme bod vnímania (spojenia) umiestnený dole v oblasti chodidiel, pretože máme veľmi nízky stav energie a bod spojenia sa vyššie nedostane.

Ja som to mala v hlavinke poskladané celkom inak – hlavne vďaka Villoldovi a inckým šamanom, ktorí kotviaci bod (=Nikov bod vnímania/spojenia) umiestňujú niekam 50 cm za ľavú lopatku. (Ale takto spätne tam vidím viacero nesúladov, pretože Villoldo učí, že si ho môžeme nahmatať a posúvať aj rukami – mne to síce išlo, ale povedzte mi: ako si môžeme nahmatať rukami niečo, čo máme 50 cm za ľavou lopatkou?!) Čítať ďalej

Bezchybnosť a úmysel – a ten zvyšok sa deje sám od seba

Toto je ďalší úryvok z Felixa Wolfa, v ktorom opisuje jeden zo seminárov s Castanedom, kde sa učili Tensegrity (Magical Passes). Nepreložím to celé, budem vyberať, ale je to celkom pekné zhrnutie toltéctva, takže do toho:

“Ako je možné,” spýtal sa [Castaneda], “že sme všetci takí posadnutí sebou samými? ‘Ja, ja, ja’ – na nič iné nemyslíme. Ideme do hrobu a myslíme si ‘ja, ja, ja’ a niet takého obdobia v živote, kedy by sme s tým prestali.”

Potom vysvetľoval, že všetka energia potrebná na to, aby sme videli ďalej než len po to “ja”, je požieraná “letcami“, kolektívnou inorganickou entitou, ktorá sa živí tou energiou, čo vyrábame, keď sme sústredení na seba, napríklad starosti, strach, hnev, zúfalstvo, závisť a podobne.

V tomto bode mi čosi dokliklo. Gabriel kedysi rozprával o Melike. Nemohli by tí “letci” byť Gabrielova Melike? Castaneda popisuje obrys, ja som nevnímala postavu, len tvár, takže to nemám ako porovnať. 😕 Čítať ďalej

Zvyky a rutiny

„Dráma bola užitočná zábavka pre moju myseľ. Život bol ako vzdelávací kreslený seriál z Disneyho štúdií.“ — Susan Greggová

ďalšia časť knihy Susan Greggovej sa zaoberá rutinami a zvykmi. Táto pasáž sa začína zasvätením Greggovej rituálom vody, ktoré otvorilo jej bod istoty a urobilo ju prístupnejšou novým skúsenostiam.

„Z energetického hľadiska som už nebola tým človekom, ktorý v ten večer prišiel do chrámu. Vlastne som už nezapadala do svojho predošlého života. Ten život patril môjmu starému ja. … Teraz, keď už som nebola tá stará Susan, kým si zvolím byť? Toto hľadanie svojej skutočnej podstaty bola jedna z výrazných výziev na tejto ceste. Potrebujeme sa rozpamätať, kto a čo skutočne sme.“ Čítať ďalej

Rekapituluj budúcnosť

Dnešný článok mi prišiel práve od Female Warrior (ona už tiež medzičasom zmenila meno, ale ja ju už mám “zachlievikovanú” takto) a len čo som čítala nadpis, vedela som, že to musí ísť aj sem:

“Predstava, že čas sa pohybuje po priamke z minulosti do budúcnosti, je totálne primitívna – niečo, čo sa prieči skúsenostiam bosorákov a dokonca i modernej vede. Následkom tejto obmedzenej interpretácie je väčšina ľudstva zajatá v tuneli času, kde sa ich osud stáva nekonečným opakovaním toho istého.” — Carlos Castaneda

(The idea that time moves in a straight line from past to future is completely primitive, something that goes against the experience of sorcerers and even of modern science. Due to that limited interpretation, most of humanity is kept prisoner in a tunnel of time, where their destiny becomes an infinite repetition of the same.) Čítať ďalej