Znovunastoliť naveky stratené

‘Yeah I do my dirt, but that’s for the flowers to grow in.’ (Lil Wayne)

Nedávno mi kamoška napísala, že uvedomenie je prvý krok k zjednaniu nápravy. Plne s ňou súhlasím. Prvý a ten najdôležitejší, až na…krok druhý. Konanie. Začlenenie uvedomeného, takzvane žitie. Mrzuté, ale vedieť v hlave nestačí.

Keď som nazbierala dosť osobnej sily na to, aby som intelektuálne porozumela mojej materinskej rane, jej pôvodu a jej dopadom, bolo to ako odomknúť nový level Warcraftu. Cítila som sa na koni. Okrídlenom. A sprievodným efektom bol môj nadradený dojem, že mám všetko zmáknuté. No takhle se splést. 😉

Čítať ďalej

Naša reakcia na poranenia

Ak sme ako deti dostali správy (v tom aj správanie), ktoré nám ublížili alebo otriasli našou dôverou vo vlastnú láskyhodnosť, je pravdepodobné, že ich so sebou nosíme ešte dnes ako vnútorné programovanie – a nie vždy si to uvedomujeme! Niekedy sú tie pocity, čo v nás správa vyvolala,  také silné, že s nimi nevieme narábať a premaľujeme ich na niečo iné. O tom je aj tento úryvok z Čiernej mágie: Čítať ďalej

Strach a všelijaká práca na sebe

V poslednom týždni, ako plním databázu článkov na Belangelo, tak sme sa trochu motali okolo strachu. Prenášam to aj sem, aby nikto nezostal ochudobnený:

  • Strach: pathworkingové cvičenie k tomu, akú rolu hrá strach v našom živote
  • Ako čeliť svojim strachom: ako sa úpravou vnútorného monológu dá dosiahnuť znecitlivenie na “strašné” veci a čo robiť s fóbiami

Navyše pri plnení článkov do projektu Rok pre seba som niektoré z nich uvoľnila pre verejnosť Čítať ďalej

Hnev nás žerie znútra

Prišlo mi mailom:

Prečo je toľko ľudí večne nahnevaných?

Všimli ste si? Hnev plodí ďalší hnev. A všetok tento hnev má schopnosť premeniť sa nakoniec na nenávisť. Ak sú vaše vlastné emócie nevyvážené, stretnúť niekoho rozhnevaného vám dokáže dodať poslednú kvapku a preklopiť vás na tú negatívnu stranu vecí – a ponoriť vyše uší do stresu a nepohody.

Čítať ďalej