Prečo neverím v Boha :-)

Dostala som newsletter od Chrisa Cadea, ktorý bol značne provokatívny: Prečo neverím v Boha. Prišlo mi divné, že nejaký Američan o sebe vyhlási niečo podobné a nezlynčujú ho 🙂 , tak som sa na to pozrela. A čo som videla, to sa mi zapáčilo:

Neprejde jediný deň, čo by som sa nepotkol o slovo “viera” v nejakej jeho podobe. Často sú to ľudia, čo hovoria o tom, ako prekonať nejaké obmedzujúce presvedčenia, ako ich odstrániť, inými slovami… ako zmeniť to, v čo veríme.

Začínam špekulovať nad celou tou štruktúrou “viery” a či nám vôbec pomáha. Zaujímalo by ma, ako sa môžeme vymaniť z potreby veriť v niečo. Ale aby som sa do toho mohol zahryznúť, potrebujem si najprv zadefinovať, do čoho idem hrýzť…

Osobne považujem za iróniu, že budem používať chlievikovanie (definície, delenie) na to, aby mi pomohlo myslieť bez chlievikovania – a napriek tomu je to výborná analógia na to, kam sa chcem dostať… Čítať ďalej

Poznanie sa nadobúda až praxou

V knihe The Power of Silence vysvetľuje Castanedovi don Juan, že sa cestou poznania môžeme pustiť aj sami, svojpomocne len tým, že začneme robiť drobné aktivity, ktoré nám pomôžu ušetriť dostatok energie na to, aby sme mohli pohybovať kotviacim bodom. Toto je naša cesta späť k našej pôvodnej forme.

Vo Victorovi Sánchezovi (The Teachings of Don Carlos) je pekná pasáž o tom, ako sa dopracovávame k poznaniu:

Vo veciach, čo majú do činenia s poznaním, nám sústavne oplieskavajú o hlavu majstrov a žiakov. Ale niet majstrov. Niet žiakov. Sú len ľudia, ktorí zomrú, a jediný rozdiel medzi nimi je, že niektorí si to uvedomujú a iní nie. Skutočné poznanie, ktoré zmení spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; dá sa získať len osobnou skúsenosťou. Knihy, majstri, školy a guruovia sú dobré pomôcky, len ak sme ochotní urobiť konkrétne kroky na nevyčerpateľnej ceste poznávania. Čítať ďalej

Bosorák, myslenie, vyjadrovanie a poznanie

Je to veľa vecí odrazu: myslenie, vyjadrovanie a poznanie súčasne… Ale ak si na ne nedáme pozor, budeme mať ako bosoráci dosť povážlivé problémy!

Prečo? Pretože cesta, ktorou ideme, len do istej miery kopíruje našu fyzickú realitu. A s tým, čo vieme z nášho sveta, sa dokážeme bezpečne pohybovať akurát tak v astrále. Vyššie dimenzie môžu obsahovať (a obsahujú) prvky a väzby, ktoré sú pre nás nepochopiteľné a s ktorými nebudeme vedieť narábať. Čítať ďalej

Vo vašom vnútre sa skrýva nekonečno



Gaia, ideme mať Vianoce. To sú ľudia vždy roznežnení a prístupní argumentom. Nechceš im niečo povedať?
🙂 Nie. Nepáči sa mi, keď jeden deň počúvate a inokedy nie. Ja by som chcela, aby ste počúvali stále.
Počúvali teba?
🙂 Nie. Počúvali svoju dušu. Ten tichý hlások vovnútri, ktorý vám ukazuje rozdiel medzi tým, čo dokážete, a tým, čo práve robíte.
No hej… Len je skutočne tichý.
🙂 Poznanie sa nerodí v hluku. Poznanie sa rodí v tichu. Kým ste zaplavení vonkajšími podnetmi, nemáte čas na skľudnenie mysle a počúvanie svojej duše. A pritom duša má väčšinu odpovedí na vaše otázky. Na tie podstatné otázky.
😀 Ktoré sú podstatné? Už síce tuším, ale… Čítať ďalej

Vzostup nikdy nekončí

Autor obrázka: Dzung Viet Le

Ahoj, Veliký! Počujeme sa?
🙂
😀 Tak áno alebo nie? Povedz niečo….
Musíš sa naučiť počúvať pocity.
No to ja viem, ale pocit cítiš, hovoriť s ním nemôžeš…
V posledných dňoch si veľmi nemala záujem hovoriť.
Vadí? Veď som sa vždy pýtala a nikdy ti to nevadilo!
😀 A rýpať už nesmiem, či čo? 😀
😀 Smieš… Veliký, môžeme nakamuflovať znova ten náš rozhovor spred chvíľky?
🙂 Kamuflujme.
Ako sa ti páči moja nová frizúra? Čítať ďalej

O radosti z otvárania dverí

Channeling z 9.11.2010:

Gabriel, volal si ma?
🙂 Už dlho ťa volám.
No, sorry, bola som taká zabratá do obrázkov… Chceš niečo konkrétne?
Nie, chcem s tebou len tak hovoriť.
To som bola ja alebo ty?
Ty. 🙂 Ja chcem konkrétne.
Ale na to si asi musím doniesť kyvadlo, nie? … O čom chceš?
O RADOSTI Z OTVARANIA DVERI
🙂 Myslíš hocijaké dvere alebo dvere určité? Čítať ďalej

Žiť v reálnom čase

Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂

To prvé som vyriešila tým, že som ten preklad nevzala až tak doslovne a niekedy som išla na úroveň prenosu myšlienky pri výmene slov a celých slovných spojení. Tí, kto neviete, čo hovorím, nie ste prekladatelia. Tí, čo tušíte, čo hovorím, viete, že riziko posunu je veľké – ale ako sa poznám, som lepšie napojená na myšlienky Lujana Matusa ako na jeho slová… 🙂 Čítať ďalej