Dostala som newsletter od Chrisa Cadea, ktorý bol značne provokatívny: Prečo neverím v Boha. Prišlo mi divné, že nejaký Američan o sebe vyhlási niečo podobné a nezlynčujú ho 🙂 , tak som sa na to pozrela. A čo som videla, to sa mi zapáčilo:
Neprejde jediný deň, čo by som sa nepotkol o slovo “viera” v nejakej jeho podobe. Často sú to ľudia, čo hovoria o tom, ako prekonať nejaké obmedzujúce presvedčenia, ako ich odstrániť, inými slovami… ako zmeniť to, v čo veríme.
Začínam špekulovať nad celou tou štruktúrou “viery” a či nám vôbec pomáha. Zaujímalo by ma, ako sa môžeme vymaniť z potreby veriť v niečo. Ale aby som sa do toho mohol zahryznúť, potrebujem si najprv zadefinovať, do čoho idem hrýzť…
Osobne považujem za iróniu, že budem používať chlievikovanie (definície, delenie) na to, aby mi pomohlo myslieť bez chlievikovania – a napriek tomu je to výborná analógia na to, kam sa chcem dostať… Čítať ďalej
Vo veciach, čo majú do činenia s poznaním, nám sústavne oplieskavajú o hlavu majstrov a žiakov. Ale niet majstrov. Niet žiakov. Sú len ľudia, ktorí zomrú, a jediný rozdiel medzi nimi je, že niektorí si to uvedomujú a iní nie. Skutočné poznanie, ktoré zmení spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; dá sa získať len osobnou skúsenosťou. Knihy, majstri, školy a guruovia sú dobré pomôcky, len ak sme ochotní urobiť konkrétne kroky na nevyčerpateľnej ceste poznávania. 
Je to veľa vecí odrazu: myslenie, vyjadrovanie a poznanie súčasne… Ale ak si na ne nedáme pozor, budeme mať ako bosoráci dosť povážlivé problémy!
Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
