Na dnešný piatok neprišla žiadna otázka, takže sľúbený motivačný citát:
“Niekedy ťa bolesť robí silnejším, takže som vďačný mnohým ľuďom Čítať ďalej
sebaobraz
Čo je na dreve zlé?
Prišlo ako noticka od Univerza:
Takže… raz som sa tak rozprávalo s tým stromom.
“Univerzum…” povedal mi.
“Čo, môj?”
“Keď prídem späť, nechcem byť len drevo.” Čítať ďalej
Postreh dňa: emocionálna reakcia na faktický podnet
Pôvodne som si myslela, že napíšem názov “Slovák má tendenciu vyjadrovať sa nie k myšlienke, ale k jej autorovi”. Potom mi napadlo, že ale to by som sa zachovala presne ako “Slovák” 😀 a tak idem radšej písať situáciu, než to nejako nazvem…
Moja stará bolesť. Zverejníte svoj názor. Niekto s ním nesúhlasí. A napíše ako odpoveď, že to ste ale pekný blb.
🙂 Stretli ste sa s tým? Čítať ďalej
Koreň našich problémov: “je pre vás prípustné…?”
Niekedy nás minulosť drží pevne v hrsti – nedovoľuje nám uzavrieť nejakú situáciu, čo sme kedysi zažili, a núti nás vláčiť ju so sebou ako traumu alebo predsudok a konať z nej aj dnes. Naše problémy bývajú väčšinou zapríčiňované tým, ako sme sa v detstve naučili reagovať na utrpenie, zmätok, zmenu alebo stratu, alebo ako vnímame seba v porovnaní s inými. Čítať ďalej
Vnútorný dospelý, ktorý v sebe nemá lásku
Niekedy má naše vnútorné dieťa smolu a vyrastie v tandeme s vnútorným dospelým, ktorý preň nemá ani najmenšie pochopenie alebo toleranciu. Táto časť z Gabriele Rudolphovej z Das innere Kind und die Stille rozoberá, prečo k tomu dochádza a aké dopady to potom na nás a naše prejavy má.
Keď som spracovávala túto časť, náhle mi prišlo ľúto Čítať ďalej
Najhorší strach si vytvárame sami
Toto som našla včera na fejsbúku a je to postreh taký silný, že si ho dávam sem:
Strach zo smrti je druhý najrozšírenejší strach u ľudí.
Prvý je strach zo zlyhania.
Prečo mávame skreslenú predstavu o realite
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Na kopci pod stromom, ďaleko od ľudí?
“Nie je pre pochopenie nespočetných problémov, ktoré má každý jeden z nás, podstatné sebapoznanie? A to je jedna z najťažších vecí, toto sebauvedomenie si – ktoré neznamená izoláciu, stiahnutie sa zo života. Zjavne je podstatné poznať sám seba, ale poznať sám seba neznamená stiahnuť sa z vzťahu. A bolo by neodškriepiteľnou chybou myslieť si, že sa človek dokáže poriadne, plne a významne spoznať tým, že sa izoluje, odstriháva sa od ostatných ľudí, chodí k psychológovi či farárovi, alebo že sa spozná Čítať ďalej
Kliatba neviditeľnosti: vnútorné dieťa, ktoré nemali radi a zavrhli ho
Ďalšie zaujímavé myšlienky o vnútornom dieťati od Gabriele Rudolphovej, ktoré sa však dajú veľmi ľahko premietnuť aj do vzťahu rodič – dieťa (a moje vnútorné dieťa sa rehotalo ako kôň, keď si spomínalo na minulé udalosti tuto na blogu a na vnútorné deti tých druhých 😛 ):
Vnútorné dieťa, ktoré má pocit, že ho vnútorný dospelý nemiluje, samo seba vníma ako oddelené od neho,zanedbávané, kontrolované a kritizované. Cíti sa osamelé a z toho usudzuje, že samo je nevyhovujúce, zlé, nehodné lásky. Čítať ďalej
Čomu sme verní?
Dnes som našla článok od Gabriele Rudolphovej, ktorý začínal provokatívne: Komu alebo čomu sme verní? A keďže som nevedela hneď dať odpoveď, začala som si čítať a orientovať sa.
Rudolphová sa zamýšľa nad tým, že vernosť ako keby už dnes nebola populárna, ale napriek tomu väčšina ľudí zostáva po celý život verná svojim vzťahovým vzorom, najčastejšie rodičom, miesto toho, aby boli verní sami sebe – a to aj vtedy, keď ich tie vzťahové vzory dosť nepekne poničili. Čítať ďalej
