Keď sa nedohodneme, tak sa nedohodneme 😊

358c57c204a2fec21fa50b917a0728aaNa fejsbúku som našla citát Karen Salmansohnovej, ktorý ma donútil k zamysleniu:

“Nezávisle od toho, nakoľko otvorený, mierny a láskavý si, ľudia sa k tebe dostanú len do tej hĺbky, do ktorej sami seba spracovali.”

Je to presne ako s mojím poznaním o channelingu, len tentokrát na medziľudskej úrovni. Nie sme schopní vidieť to, čo: Čítať ďalej

Reklamy

Prestať sa cítiť v nepohode

10580099_848953671806258_4769272633572737103_nV sobotu v noci som mala s Gabrielom taký zvláštny rozhovor. Niečo sa mu nepáčilo na mojom správaní. Už to kritizuje chvíľku, ale ja si s tým neviem pomôcť. Minule som čítala nejaký citát k zhmotňovaniu, ktorý hovorí, že na to, aby sme zhmotnili, musíme veriť, že to je možné, musíme veriť, že si to zaslúžime, a musíme veriť, že to nastane. A ja som zistila, že síce som akosi prvé dve podmienky už zvládla (nepýtajte sa ma, ako, pretože sama netuším), ale že mám problém s tou treťou. Vtedy sme túto kapitolu vlastne s Gabrielom otvorili. A dnes už viem, že vtedy ma začal lámať na tejto tretej veci. 🙂

Vysvetlila som mu, že som preto taká pasívna, že nedokážem nafejkovať tú tretiu podmienku. A tak že som sa prepla do stavu, kedy mi je to už jedno, lebo už to aj tak nepotrvá dlho. Čítať ďalej

Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú

969934_403427279763744_1277318793_nOtec taoizmu, Lao-Ce, povedal:

“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”

(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)

🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek… Čítať ďalej

Odváž sa do toho, čo ťa desí: ako vykývať so strachom

Moja posledná lekcia so strachom zjavne ešte neskončila. Čokoľvek vezmem do ruky, otvorím to na stránke o strachu. A navyše sa zdá, že to zarezonovalo aj s vami, takže pokračujeme 😛 … Tentokrát z knižky Ricka Hansona Just One Thing, celkom presne s kapitolou 29: Riskuj obávaný zážitok (Risk the dreaded experience).

Keď sa nám v detstve niečo stalo (alebo keď sa stalo niekomu inému a my sme boli toho svedkom), utvorili sme si očakávania na to, čo asi budeme pociťovať v podobných situáciách v budúcnosti. Na základe týchto očakávaní si vytvoríme reakcie: urob toto, ak chceš pôžitok, urob hento, ak sa chceš vyhnúť bolesti. A neskoršie zážitky na to nabaľujú podobné predpoklady. Čítať ďalej

Začíname od seba navonok

“Ak ťa rozčuľuje, že iní ľudia nezdieľajú alebo nepodporujú to, čo považuješ za pravdu, tak potom spochybňuj svoje vnímanie pravdy, nie to ich.” — Guy Finley

(If it ever upsets you that others don’t support or won’t confirm what you believe is true, then it is your grasp of what is Real that should be questioned, not theirs.)

Tento citát mi prišiel včera newsletterom a nasmeroval ma k tomuto článku, čo sú vlastne odpovede Guya Finleyho na otázky čitateľov: Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz

(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)

Čítať ďalej

Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej