„Nikto nám nerozbije na kúsky naše srdce – to, čo rozbijú na kúsky, sú naše očakávania.“ — Michael Beckwith
Očakávania predstavujú pre nás prísľub, že naše prianie sa naplní istým spôsobom. Keď začneme byť pripútaní na toto očakávanie, má to pre nás niekoľko dosť závažných dopadov: Čítať ďalej
U Timber Hawkeye-a (vy ho poznáte z citátov skôr ako Buddhist Bootcamp) som našla reklamu na jeho životopis a veľmi peknú úvahu v tom kontexte o skutočnej príčine našich frustrácií:
Timber Hawkeye spomína na svoje nekonečné diskusie s matkou, kedy ona mu poskytovala niečo a on očakával iné správanie – a tak si večne niečo vyčítali.
“Dnes rozumiem, že robila to, čo považovala za najvhodnejšie (vzhľadom na dobu, z ktorej vyšla). Skutočným problémom nebola moja matka, ale môj siahodlhý zoznam očakávaní na ňu – to spôsobovalo moju frustráciu a sklamanie. Mal som istú predstavu o tom, aká by “matka” mala byť. /…/ V skratke: snažil som sa vyžmýkať pomarančovú šťavu z jablka. Čítať ďalej
Noticka od Univerza:
Tak už žiadne ďalšie “očakáva sa odo mňa”, dobre? Čítať ďalej
Teraz čítam Evu Pierrakos: The Pathwork of Self-Transformation a budem vás chvíľu otravovať s výpiskami, pretože aspoň mne to hodne dáva (niektoré kapitoly až na druhýkrát, podľa toho, ktorou nohou ráno vstanem 😛 ). Dnes ideme na oblasť vzťahov a toho, ako v nich znovuprežívame “poranenia” detstva. Pierrakosová je tancmajsterka a kanál, ale jej muž je psychológ, a tak za jej channelingami je hodne veľa zdravej psychológie, čo aspoň mne robí dobre, hoci práve túto kapitolu som prvýkrát musela preskočiť, pretože som penila nad tým, ako niekto delí lásku na “nevyzretú” a “vyzretú” bez toho, aby zadefinovala, čo je čo… Ale pospala som ešte jenu nôcku, znova otvorila knižku a už to išlo 😛 . Čítať ďalej
Na fejsbúku som našla citát Karen Salmansohnovej, ktorý ma donútil k zamysleniu:
“Nezávisle od toho, nakoľko otvorený, mierny a láskavý si, ľudia sa k tebe dostanú len do tej hĺbky, do ktorej sami seba spracovali.”
Je to presne ako s mojím poznaním o channelingu, len tentokrát na medziľudskej úrovni. Nie sme schopní vidieť to, čo: Čítať ďalej
Od včerajšieho článku u mňa nastalo obdobie spracovávania. Večer, ako som si sadla k fejsbúku, vyvalili sa na mňa citáty presne na danú tému.
Je v poriadku mať niekedy dni, kde máš pocit, že nestačíš. Aj toto prejde a znova roztiahneš krídla a poletíš.
V sobotu v noci som mala s Gabrielom taký zvláštny rozhovor. Niečo sa mu nepáčilo na mojom správaní. Už to kritizuje chvíľku, ale ja si s tým neviem pomôcť. Minule som čítala nejaký citát k zhmotňovaniu, ktorý hovorí, že na to, aby sme zhmotnili, musíme veriť, že to je možné, musíme veriť, že si to zaslúžime, a musíme veriť, že to nastane. A ja som zistila, že síce som akosi prvé dve podmienky už zvládla (nepýtajte sa ma, ako, pretože sama netuším), ale že mám problém s tou treťou. Vtedy sme túto kapitolu vlastne s Gabrielom otvorili. A dnes už viem, že vtedy ma začal lámať na tejto tretej veci. 🙂
Vysvetlila som mu, že som preto taká pasívna, že nedokážem nafejkovať tú tretiu podmienku. A tak že som sa prepla do stavu, kedy mi je to už jedno, lebo už to aj tak nepotrvá dlho. Čítať ďalej
Otec taoizmu, Lao-Ce, povedal:
“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”
(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)
🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek… Čítať ďalej
Moja posledná lekcia so strachom zjavne ešte neskončila. Čokoľvek vezmem do ruky, otvorím to na stránke o strachu. A navyše sa zdá, že to zarezonovalo aj s vami, takže pokračujeme 😛 … Tentokrát z knižky Ricka Hansona Just One Thing, celkom presne s kapitolou 29: Riskuj obávaný zážitok (Risk the dreaded experience).
Keď sa nám v detstve niečo stalo (alebo keď sa stalo niekomu inému a my sme boli toho svedkom), utvorili sme si očakávania na to, čo asi budeme pociťovať v podobných situáciách v budúcnosti. Na základe týchto očakávaní si vytvoríme reakcie: urob toto, ak chceš pôžitok, urob hento, ak sa chceš vyhnúť bolesti. A neskoršie zážitky na to nabaľujú podobné predpoklady. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 