Jedna vec, čo nemáme pod kontrolou, je čas, v akom sa nám veci dostavia/zhmotnia. Pretože však naša spoločnosť buduje na zdaní kontroly, tak nás naša zjavná “bezmocnosť” dokáže vnútorne ničiť – bolí, spochybňuje aj tie veci, ktoré sa nám daria, a odhrýza z nášho pocitu vlastnej hodnoty… Je to však len emotívna reakcia na fakt, ktorý sa tou reakciou nijak nezmení. Veci sa nebudú diať rýchlejšie alebo pomalšie len preto, že k nim zaujmeme Čítať ďalej
Akú energiu do situácie vlejeme, taká energia sa nám vráti zosilnená. A aj málo pozitívnej energie, ktorú sme schopní naškrabať, dokáže rozkývať zavrznutú nejasnosť a posunúť ju smerom k pohybu vpred… Pozrime do nášho vnútra. Ak nám tichý hlas duše hovorí, že napriek úžasným postojom si nerobíme dobre, nastal čas prehodnotiť svoje postoje. Do postoja vieme totiž vliať len energiu zásadovosti, Čítať ďalej
Prenášam sem z Boslaalu:
“Môj smiech, ako všetko, čo robím, je reálny,” povedal, “ale je to tiež kontrolované šialenstvo, pretože je neužitočný; nič nemení a ja to napriek tomu robím.”
“Ale ako to chápem ja, don Juan, váš smiech nie je neužitočný. Robí vás šťastným.” Čítať ďalej
Pokračujeme v čítaní… Kapitola 1 obsahuje veľmi pekné pasáže k ľudskému vnímaniu a poznaniu. Pokúsim sa ich tu zoradiť tak, aby dávali zmysel:
Tak Castaneda bol s donom Juanom v buši na “stretnutie s poznaním”. Mal zážitok, že v kroví na nich niekto striehol – nejaký človek, ale potom naňho skočil a premenil sa na vtáka. Don Juan vyhlásil, že to nebol ani človek, ani vták, ale “nočný motýľ poznania”.
Nato si Carlos vzdychol, ako tomu nedokáže uveriť; ako stále u dona Juana predpokladá, že ho manipuluje – že s ním hrá hry, aby uňho niečo dosiahol. Čítať ďalej
Každý si v priebehu života – a obvykle najčastejšie v ranom detstve – vytvára isté predstavy. Podpisuje sa na nich prostredie, v ktorom vyrastá, ale aj náhle, nečakané zážitky (napr. traumy). Tieto zážitky sa najčastejšie opierajú o závery našej osobnosti – a väčšinou sú tieto závery dosť nesprávne. Človek navníma niečo nešťastné, nejaký zlý zážitok v živote, a potom tento zážitok generalizuje a urobí z neho svoje presvedčenie. Závery, ktoré takto Čítať ďalej
Zápis z prednášky Erica Edmeadesa The Hindsight Window:
Perióda vhľadu (skôr by som to podľa vzoru”time to failure”, čas bezporuchovej prevádzky, nazvala “time to insight”, čas zadubenej 😉 prevádzky) je časové okno, ktoré uplynie medzi nejakou strašnou, nechutnou alebo nepríjemnou udalosťou vo vašom živote Čítať ďalej
Z Humans of New York:
“Sme očiari.”
“A čo je taká vec o očiach, ktorú si väčšina ľudí neuvedomuje?”
“Oči nevidia. Vidí mozog. Oko len Čítať ďalej
Toto som pred chvíľkou našla na fejsbúku. O tom, že mi to otvorilo nožík vo vrecku, celkom pomlčím… A čo som tam našla? Zo 10 komentárov typu “pravda”, “Božia pravda”, “je to presne tak”.
🙂 Zhlboka dýchať. 🙂
Takže moja emocionálna 😉 reakcia na neprehliadnuteľný podnet:
“Človek nemôže ničomu porozumieť intelektuálne – môže počuť slová, dávať vysvetlenia, odhaľovať príčiny, ale to nie je porozumenie. Porozumenie – ako človek pozoruje sám seba – nastáva, len keď je myseľ vrátane mozgu Čítať ďalej
Našla som článok T. Harva Ekera The Most Simple Statement That Will Transform Your Life, ktorý sa mi celkom hodí do môjho fokusu “osobnej moci” (krátené).
Každý človek už aspoň raz zažil situáciu, kedy niekto niečo povedal, čo sme vzali veľmi osobne. Je to súčasť toho, že sme “ľudia” – vnímame svet nie bezprostredne, ale cez filtre našich presvedčení a interpretácií… a nie vždy to veci skutočne aj pomáha. Čítať ďalej
