Človek vraj nemá myslieť… len veriť.

Toto som pred chvíľkou našla na fejsbúku. O tom, že mi to otvorilo nožík vo vrecku, celkom pomlčím… A čo som tam našla? Zo 10 komentárov typu “pravda”, “Božia pravda”, “je to presne tak”.

🙂 Zhlboka dýchať. 🙂

Takže moja emocionálna 😉 reakcia na neprehliadnuteľný podnet:

  1. To tvrdí kto? Kde je kontext? To NIKDY nemáme myslieť?
  2. Na základe akého zistenia niekto vytvoril tézu, že človek nemá myslieť?
  3. Veriť v čo? V čokoľvek? Napríklad aj v myslenie?

Čítať ďalej

Všetko je neutrálne, bez pozitívnej či negatívnej hodnoty

Našla som článok T. Harva Ekera The Most Simple Statement That Will Transform Your Life, ktorý sa mi celkom hodí do môjho fokusu “osobnej moci” (krátené).

Každý človek už aspoň raz zažil situáciu, kedy niekto niečo povedal, čo sme vzali veľmi osobne. Je to súčasť toho, že sme “ľudia” – vnímame svet nie bezprostredne, ale cez filtre našich presvedčení a interpretácií… a nie vždy to veci skutočne aj pomáha. Čítať ďalej

Aby ste padli, najprv musí byť kam

shadow-2Dnes si sem prenášam celkom čerstvú diskusiu z Angelária pod príspevkom Interview so Samaelom. Ozval sa tam nejaký chlapec Peter995 a nastolil uhol pohľadu, ktorý si zasluhuje komentár.

Peter: “Ach. Padlí anjel = diabol. A že je vzostupný? No ak prináša ľuďom strach a dokonca istým spôsobom i smrť, ako uvádza, tak to radšej nech ani moc nevystupuje a zostane pekne krásne tam niekde hlboko a ďaleko. O takých nikto nestojí🙂” Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz

(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)

Čítať ďalej

“Nič sme nechytili…”

Newsletterom zo Simple Truths mi prišiel jeden príbeh, ktorý napísal Lance Wubbles. Nebudem prekladať, len prerozprávam:

Starý, vekom ohnutý muž v podkroví preberá krabice s vecami zo svojej minulosti. Osviežuje si tak spomienky. Berie do ruky staré fotografie a pripomína si svoju zosnulú ženu. Spomienky mu nikdy nechýbali, ale odkedy odišla, čas sa preňho zastavil.

V krabici nájde denník svojho syna, keď bol ešte maličký. Vtedy mal nejakých 6 rokov. Dnes je to už dospelý muž a odsťahoval sa preč, takže sa vídajú len zriedkavo. Starký potrasie hlavou. Ani si neuvedomil, že jeho syn si kedysi písal denník… Prečo jeho žena všetky tie haraburdy odkladala? Čítať ďalej