Zasa sa dostávam k úvahám, čo vlastne toltécke učenie je a ako je použiteľné pri sebarozvoji. Keď som sa oň potkla prvýkrát cez Esmeraldu Arana, veľmi silno so mnou zarezonovalo. Esmeralda Arana bola/je pragmatička a tak ho popisovala v jednej veľmi konkrétnej situácii, kedy pomohlo jej – pri vymanení sa spod alkoholu a kodependencie. Vďaka nej som sa okľukou dostala k dovtedy tvrdošijne vyše roka odmietanému Castanedovi (via Taisha Abelar 😉 ) a tam som zistila, že čítam múdre veci. 🙂 A odvtedy sa “toltékovalo”.
Najprv to bolo len čítanie o niečom, čo pre mňa ako taoistu vyzeralo celkom rozumne a pravdepodobne – asi ako keď si kresťan číta v Biblii. S mnohými vecami som sa vnútorne stotožnila, mnohé pre mňa boli neznáme a mohla som ich len brať alebo nechať tak – a presne tak som s nimi aj narábala: ako s neoverenými možnosťami. Proste to boli úvahy o tom, čo by bolo, keby… 🙂 Táto prvá, “špekulujúca” etapa tiež patrí k tomu. Aby sme sa mohli vydať do neznáma, potrebujeme mať aspoň akú-takú predstavu, v čom sa budeme pohybovať a čo by sme urobili, keby… Ale kým tým zadkom nepohneme a do toho neznáma sa nevydáme, nikdy sa nedozvieme, ako vlastne vyzerá. Nenadarmo sa jedna z Castanedových kníh nazýva Aktívna strana večnosti! Proste veci sa nedozvieme tým, že o nich budeme špekulovať (“pasivita”), ale tým, že ich začneme robiť (“aktivita”). Samotná toltécka večnosť (alebo po našom Všetko-čo-je) je svojou povahou pasívna – má isté princípy a je tu pre nás, ale pohybovať sa v nej musíme sami. Môžeme sa pohybovať v nikdy nekončiacich cykloch (“karma”), alebo môžeme cykly prelomiť tým, že prestaneme žiť z autopilota a začneme žiť (a zomierať) vedome. 🙂
A ako to ide, práve mám obdobie, kedy sa moje doterajšie zistenia začínajú skladať do nejakej rozumnejšej skladačky. Čokoľvek teraz vezmem do ruky, začína mi vytvárať rámec pre niektoré čriepky poznania. Dnes som vzala do ruky Tomasa, otvorila ho tam, kde som pred mesiacom prestala čítať, a hneď prvá veta na mňa vyskočila:
“Don Juan nám hovorí, že teoretický bojovník je vlastne nijaký bojovník. Na to, aby sme skutočne zmenili čokoľvek v našom svete, musíme ducha toltéckeho učenia preniesť za oblasť rozprávania a premýšľania do oblasti konania!”
Tomas poukazuje na to, že všetko začína tým, že prekročíme hranice obmedzenia slovami. Slová nie sú dokonalé a sú produktom slovníka, ktorý je dobre zariadený na popisovanie našej každodennej reality, ale nie tej magickej reality, ktorá sa skrýva o vrstvu hlbšie a ktorej toltékovia hovoria nagual (“na-ual”), mimofyzická realita. Oproti nagualu stojí tonal, naša každodenná, hmotná realita. V nej používame slová na to, aby sme dokázali mentálne pracovať s koncepciami. Každé slovo je vlastne dohoda o jeho význame – a ako také popisuje len isté aspekty danej veci, ktoré sú pre ľudí na základe vzájomnej dohody zaujímavé.
Ľudstvo používa slová na rozmýšľanie. A keď začneme hovoriť slovami o naguale, robíme to isté – začíname sa venovať intelektuálnemu cvičeniu, ktoré nám síce vytvorí falošný pocit jasnosti, ale pretože jasnosť je len na úrovni slov, ale nie na úrovni poznania nagualu, nie je spoľahlivá. Jediný spoľahlivý spôsob, ako spoznať nagual, je kontaktovať sa s ním priamo – teda to, čo hovoria slová, skúsiť zažiť na vlastnej koži. Prečo? Pretože intelektuálne pochopenie ešte nemá schopnosť čokoľvek na nás zmeniť. Koľkokrát sme už veci pochopili hlavou – a pri najbližšom kontakte s danou vecou sme zasa reagovali z autopilota, “po starom”! Jediné, čo dokáže zmeniť naše reakcie a konanie, je zmena našich reakcií a konania.
Každým naším predstavovaním si mimofyzickej reality len rastie naša frustrácia. Chápeme koncepciu, ale veci akoby sa diali iným ľuďom… Vieme, že sa dá hovoriť s anjelmi – ale hovoria s nimi iní. Vieme, že sa dajú kontrolovať vlastné sny – ale kontrolujú ich iní. Je rozdiel medzi predstavou, ktorá sa nám otvorila, a našou schopnosťou dosiahnuť ju. Pretože dosahovanie cieľa je vždy séria krokov typu “pokus-omyl”, potrebujeme začať konať, skúmať dopady konania a upravovať naše konanie do budúcnosti, ak výsledok nenaplnil naše očakávania. Tomas:
“Bojovníci žijú v prítomnom okamihu a prítomný okamih je jediný čas, kedy možno konať!”
Problém pri konaní máme obvykle s tým, že nepoznáme dobre zákonitosti terénu, v ktorom sa pohybujeme. Vezmime si napríklad snívanie. Vytvoríte si štartovací bod – scénu, od ktorej začnete sen odvíjať. Sen obsadíte osobami, alebo ak máte šťastie, tak sa vám do sna nakýblia nejaké energetické bytosti alebo dokonca samotné energie cez svojich avatarov. A tu začína problém. Čo my vieme o hocikom inom okrem ľudí? Nič… Nedokážeme predpokladať ich ťahy. Sen sa nám vymyká spod kontroly, pretože ich aktívna účasť mení nami predpokladaný priebeh. Jediné, čo od tohto okamihu máme pod kontrolou, je naša vlastná reakcia na ich reakcie… 🙂
Mne sa takto kedysi podarilo vyštartovať snívanie, ktorému dnes hovorím “astrálna simulácia” a boli časy, kedy som to nazývala “minulý/paralelný život”, také reálne mi prichodilo… Mala som to šťastie, že sa mi doňho zamontovali anjeli. Vzájomným “tieňovým tancom” sa dej vyvíjal spôsobom, nad ktorým som mala len mizivú kontrolu – a vrcholil okamihom, o ktorý nikto zo zúčastnených nestál – mojou smrťou. Bola to nešťastná náhoda, ktorá vyplynula z istého sledu okolností. Každý sa správal zákonito a celá záležitosť vždy skončila rovnako – Otec šľahol bleskom po Gabrielovi, ja som sa postavila do cesty, aby som ho “ochránila” a blesk, ktorý by ním bol len trochu potriasol, zo mňa urobil uškvarenú čiernu múmiu. Prehrávali sme to tak pol roka znova a znova – a nebolo východisko. Vždy to skončilo rovnako. Nakoniec som to vzdala, vykráčala som zo svojho vlastného sna a zabudla som naň. Anjeli čakali. Ja som sa nevracala. Tak sa rozhodli konať a po nejakých pár rokoch sa ozvali sami – vstúpili do mojej reality ako vízia v bdelom stave a s podobou z môjho sna, aby som vedela, kto sú a čo sa deje… Dnes už viem, že to bola pozvánka na nový “tieňový tanec”, ale tentokrát na jeho “ostrú” verziu. 🙂
“V svete prvej pozornosti sa potenciálny [kontakt s mimofyzickou realitou a naším vedomým prechodom smrťou] prejavuje ako magický portál sily, inak známy aj ako toltécka cesta poznania. Toltécka cesta poznania začína prejavom spiritu, ktorý otvorí srdcu daného jedinca prísľub [večnosti].”
Takže v tom okamihu, kedy som videla Otca a Gabriela stáť v priestore v miestach, kde sa stena spájala so stropom, som vlastne videla magický portál sily, ktorý mi prišiel pripomenúť, že ak sa pozbieram a trúfnem si skočiť, mám šancu prejsť do inej reality.
Zabudli mi povedať, že si pri tom skákaní dolámem nohy. 😕 Ale spätne: keby som to vedela, aj tak by som skočila hocikedy znova. Bolesť prejde; večnosť nie. 🙂
Príchod anjelov do môjho života bol vlastne výzva “pasívnej” večnosti, aby som začala využívať jej možnosti a začala konať.
To, čo nastalo potom, bola séria ťahov typu “pokus-omyl” – vysoko emotívnych a preto vysoko bolestivých. Problém je v tom, že pri takomto skoku do neznáma sa postupne musíme vzdať všetkých svojich predstáv a presvedčení, ktoré v každodennej realite (=tonali 🙂 ) vďaka svojej predvídateľnosti v nás vytvárajú pocit relatívneho bezpečia. A tak som si časom pripadala, akoby som po fyzickom i mimofyzickom svete behala s tým mäkkým vnútrom vyvráteným navonok a svet sa pretekal v tom, kto do mňa viac štuchne… Lenže to obdobie bolo mimoriadne dôležité, pretože ma zbavovalo hraníc môjho “ja”. Všetky tie falošné nánosy identity a s ňou spojené predstavy, presvedčenia a zásady 😕 musia ísť preč, aby sme si uvedomili, čo je naša podstata, čo je naše poslanie, a aby sme podľa toho mohli začať žiť svoj život – to, čomu sa hovorí “žiť v svojom strede”. Z tohto stredu totiž dokážeme celkom autenticky a preto rozumne čeliť akejkoľvek situácii; nepotrebujeme, aby situácie boli istého typu, ktorý “zvládame”:
“Ako bojovníci čelíme protikladom poznania tým, že konáme! Preberáme zodpovednosť za naše vlastné energetické zdroje a pritom sa odovzdávame do rúk sily. Cez naše konanie sa učíme vyvažovať sily [sebaovládania a mágie] a pritom si začíname uvedomovať, že naša [schopnosť zhmotňovania] prýšti vlastne z centra tohto rozštiepenia.
Cesta bojovníka-bosoráka si vyžaduje, aby sme nekonali, až kým nedokážeme postaviť protiklady poznania jeden proti druhému v bezchybnom hľadaní pravdy.”
Konanie je dôležité ešte z jedného pohľadu: toltécke poznanie je vysoko individuálna záležitosť, ktorá sa zakladá na osobnom kontakte s nagualom a osobnom premietnutí (“interpretovaní”) významu tohto kontaktu do “nášho príbehu”. No a naše skúsenosti môžeme urobiť len my sami. Preto nás nikto nemôže vziať za ručičku a povedať nám, čo máme robiť, aby sme dosiahli svoj cieľ – dokonca ani to, ako ten náš cieľ vyzerá. Keďže každý z nás má inú podstatu, iné poslanie, musí si svoju cestu odkráčať sám.
“Sila je a sila hýbe. To sú jediné dve veci, ktoré môžeme s istotou povedať.”
V takomto kontexte môžeme teda urobiť jediné: prestať premýšľať a rozprávať o nepochopiteľnej podstate Univerza a vstúpiť s ním do priamej výmeny energie tak, aby sme zažívali silu a jej pohyb a aby sa stali priamou a neoddeliteľnou súčasťou “nášho príbehu” a nášho každodenného konania. Celému tomuto procesu toltékovia hovoria “posunúť kotviaci bod z pozície normálneho vnímania do pozície absolútneho vnímania” – inými slovami miesto “vnímam selektívne to, čo ma práve teraz zaujíma” sa posunúť do pozície “zaujíma ma čokoľvek, čo práve teraz vnímam, ako aj všetko to, čo sa za tým skrýva”. 🙂 Postupne sa z povrchu vecí dostávame do hĺbky, na úrovne ležiace pod zdanlivou jasnosťou prvého pohľadu, a naše konanie začína byť podmienené týmito “neviditeľnými” úrovňami, nie tou povrchovou.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ten zoskok sa tuším začína blížiť 🙂 Idem si kúpiť helmu a padák, keby bol náhodou trochu turbulentný 😀
Páči sa miPáči sa mi
pri tvojích nohách,
spočinutie,
v priateľstve,
naslúchajúc tvojím
radám.
Skúmame prostredie v ktorom sa pohybujeme a súčastne zisťujeme,že nie sme schopný prijať zodpovednostˇ.V toltéctve existuje istý systém poučiek a tvrdení,vystupujúcich zo syntaxe,javiacej sa ako cielený systém,umožňujúci naše rozvíjanie sa pre čisté poznanie.Keď sa adept poznania,pokúšajúci o získanie tejto drahocennej sily,rozhodne pre cestu,musí o svoje postavenie bojovať,to mu nieje nadobudnuté len z niejakého popudu,alebo dedenia.Preto cesta toltéctva nabáda si uvedomiť,že totiž je tolték úplne stratený v tomto svete.Mimo jednoty celku,sme totiž vystavený,na milosť snáď tých pár osvietených,ktorý sa rozhodli si ho vziať a to všetko,čo im umožnilo dívať sa/vidieť za svet/ich necháva ľahostajnými.Ách vďaka ti,svojej popularite si neuvedomujúc,že svojích priaznivcov na ceste nepodvedieš,ale vedieš z utrpenia do stavu,ktorý sa nápadne podobá večnosti.Zainteresované strany sedia v špeciálnych miestnostiach a svojími rozhodnutiami manipulujú mocou tých,ktorý im ju dobrovoľne odovzdali.Je prekliatim ich moc,alebo pohltenie a rozklad v útrobach orla.Aby sa nebodaj stalo,že väčšina z nich prepadne pokušeniu sa zdvýhnutá ruka varuje.Aha na protest sa javí ako milosrdenstvo,prezlečená za nevinnosť detí.Skúsený pozorovateľ,časom zistí,že všetká energia ide na využívanie služieb drahých “asistentiek a asistentov” a to,čo má pripadnúť na stranu obyčajných ľudí je ďaleko sa skutočnosťou.Týto ľudia sa totiž na protest voči zadĺženiu združujú v duchovných spoločenstvách a tŕpia z vykonávania čiernej mágie,svojích blížnych,aj keď obohatenie ide na stranu obidvoch strán.Keby ste boli na ich mieste,iste by ste si dokázali spomenúť na slová,ktorými sa častujú tý menej inteligentný,ale priblížiť sa k tomu,čo sa deje v rodinách,myšlienky ktoré si ich zvolili za opatrovateľov spoločných myšlienok sa iste rozum vymkne kontrole.Určite existuje v ľudskom vedomí odpor,ktorým si staviame presvedčenia a isto aj cestu späť,čo sa však stane,keď sa v jeden deň stretnú dvaja,ktorý v rovnakú chvíľu zažijú takmer identickú smrť.Svedkovia týchto stretnutí si nie vždy uvedomia,že ich protivník môže byť rovnako vyzbrojený,najrôznejšími zbraňami/fantastickými príbehmi/,od fyzického trestania detí,vyrastajúcich bez jedného z rodičov,až po vytelefónovávanie na účet voličov,čiže daňových poplatníkov.To,čo je možné spojiť,smrť rozdeľuje mávnutím čohosi,čo sa nápadne podobá náčiniu kosca.A ptredsa milosrdenstvo prechádza skrz skostnatelé náčinie vedomia.Uvedomením sa v danej situácii,získavame kontrolu nad svojím snom a máme možnosť zabrániť nežiadúcemu vstupu votrelca z vesmíru dvojčaťa.Dodatok k situácii,keďže som dlhšiu dobu vypísaný a absolvujem už v poradí štvrtú procedúru fyziatricko-rehabilitačných cvičení,stretávam sa s odporom systému,ktorého obeťami sú často nevinný ľudia.Som zvedavý,čo následuje neuposlúchnutie nariadenia lekára,zúčastniť sa cvičení,za každú cenu,aj keby som mal byť šíriteľom vírusového ochorenia.Vráciam sa k téme a tou je účinnosť štyroch právd na toltéckej ceste poznania.
ja som zodpovedný za svoje činy
-to znamená,že neexistuje žiadna sila,snáď s výnimkou stvoriteľa,ale ten by musel najprv prezrieť celý obsah môjho repertoáru,aby mohol súdiť a trestať,ako ľudia túto chybu robíme pomerne často
ja som zodpovedný za svoje vedomie
-nie je potrebné sa zamýšľať nad skutkom,či konkrétnym činom,sme súčasťou absolútnej existencie a jej cieľom,je funkčnosť každého vedomia
ja som zodpovedný za svoje zážitky/smrť/
-schválne som tu doplnil namiesto smrti,ktorá je za zátvorkami a nahradil ju tým,čo je pre dušu podmanenej celku,ako čosi nevysvetliteľné,určite ten pocit poznáte,keď vás duch vytrhne zo zabehnutých stereotypov a to čo sa odohráva sa tak jeho blízkosťou podobá tomuto zážitku
ja som zodpovedný za svoju slobodu
-totálna sloboda existuje iba v jednoduchom chápaní života,v práci ktorá napľňa a nieje výnuteným zlom,alebo okolnosťami.k čomu nám je sloboda ducha,keď sme schopný celé hodiny sedieť pred obdlžníkmi,z ktorých vyžarujú farebné obrázky,doprevádzané hudbou,potom sa niekto pristavý a povie vám,že ja vo vašom veku som zatúžil vas nájsť pripravených a zmizne,aj s predstavaním o jej existencii,po čase zistíte,že sa všetko opotrebúva/neopakovateľnosť zážitku/a že je už koniec
Kedysi sme ako spoločenstvo ľudí,žili iným spôsobom,ako je nám známi pre dnešnú dobu.Tá doba netrvá dlho a málo kto si vie predstaviť,ako dlho trvalo,kým sa podarilo z ľudskej duše vymazať slovo otrok.Viem,predovšetkým si uvedomujeme svoju integritu,garantovanu orlom,ale hneď zisťujeme,že nie každy zákon má rovnakú platnosť/ľudská blbosť/.Myslíme si,že sloboda je výhradou skupinky,promenádujúcej sa na luxusných autách,žúrujúcich celebritách a ich stále sa meniacich pocitoch/zvrátené ideály,zväčša podliehajúce závisti a žiarlivosti/.Keď sa rozhodnete pohnúť zo svojích miest,hneď zistíte,že neexistuje sloboda,ktorú si jednoducho musíte ukradnúť.Tento fakt je neuprosný a dotýka sa úplne všetkých bytostí,je odplatou za úsilie tých,ktorý draho zaplatili za ňu/predkovia/.Nechcel som sa zmierovať s človečenstvom,ale je pravdou,že človeku sa odopiera sloboda,za jeho skutky,ktorými akýmsi spôsobom dravca chovaného vo vnútry,zachyteného v jeho zátylku vykonáva rozhodnutia,bez rozumu.Pritom stačí uistiť/svet v o ktorom viem/,že sa mu budem usilovať rozumieť.Rozdávajme svoj svet,keď si to ide uvedomíť,človek z vášho vedomia zmizne/tak,ako kvitnú kvety v zime/.K čomu je vám potrebný svet ,keď napádate to,čo je nám najsvätejšie.Ľudia sú prirodzene dobrý/Budha/.Keď tomu neveríte,odkiaľ beriete tu drzosť,ich problémom sa vysmievať/škodoradosť dévov,z nevedomia/.Keď chcete aby ste mali úspech,potrebujete preklenúť túto obavu,prečo sa ocitáme na tomto mieste a potom si myslíme,že je to hlúpe.Dokážeme sa pristaviť pri každom slove a následne si uvedomíme,že to iba hrajeme.Svoje šťastie predstierame donekonečna a zabúdame,že naším cieľom,bolo zbaviť obratiť sa chrbtom svojej ľútosti.K činom ľudí sa má prihliadať zhovievavo,ale to sa nedá rozumom,tak jedná človek z pohľadu smrti,pošetilosť blázna je istota.O pocitoch,neviem systematicky vytvárame prostredie,aby sme sa cítili príjemne,až takéto preklenutie nás privádza k spôsobu racionálneho uvažovania/dobré zbavuje prostoty/.Jednoduché,ako facka,ja si teraz urobím prestávku a počkám,kým sa zbytok sveta naladí na moju frekvenciu.Nie drahý,jedného dňa Vás pri troche šťastia rozložia a poskladá sa úplne v odlišnom zložení.Zrúti sa Vám ďalšia predstava o nesmrteľnosti,to ostatné sa dá predstierať jej náklonnosťou,alebo sa zjaví príčina.
Zaiste,časté otázky nahrádzame vyhýbavému pohľadu,túžime sa rozprávať s blížnymi,ale je tu čosi vidiace skrz nás.Minulosť sa obtiera do nekonečna a predsa len,musíme uznať,že nie každé jednanie,ktorým sme boli schopný nadchnúť svoje okolie,sme namieste pochovali.Chýbajúce časti hľadáme v komsi,kto nám ten prvotný stav pripomína/potreba vymazať minulosť/.Hneď na to zisťujeme,že je už pozde,že sa nemôžeme vrátiť,veď sme tak veľmi ublížovali,prečo opúšťame svoje telesné schránky,namiesto prenesenia vedomia.V lepšom prípade odsúdime svoje vlastné úsilie,aj keď sa rozhodneme,že sme stále zamilovaný,do tej istej osoby,vydávame sa na protest.V horšom prípade sa nemáme vôľu viac zaoberať svetom v ktorom žijeme,prepadáme tým najhrubším formám myslenia a pomalým spôsobom čakáme,na záchranu podliehajúc svojmu rozkladu.Zistíme,že sme celý svoj život premrhali hľadaním,ale ako sme toho dosiahli nám je úplne jedno/je treba niečo dosahovať,keď je všetko predurčené/.Zabudneme,že k doterajšiemu životu sme sa stavali vlastnícky,akoby nám celý svet patril.Akoby Vám aj nemohol,keď ste sa rozhodli,že namiesto úsilia,vyhýbať sa chybám,ste sa rozhodli že si založíte v tejto neľahkej dobe rodiny.Bez toho,že by ste si uvedomili,že sa vám to spoločne môže podariť,iba keď zahodíte všetky možne výčitky.Kríza je prirodzeným stavom,ku ktorej nedochádza,snáď iba keď ste zamilovaný.Pozrite sa vaši potomkovia,už túto možnosť nedostali,vzali si jeden druhého a bez úcty,k čomu si tak posvätnému sa postavili sebecky,bez úsilia.Teraz žijú v lepšom svete,musia prežiť v manželstvách a premýšľať o láske,ako to tomu druhému vysvetlím.Neveríte?Určite ste zažili ten pocit,keď sa k vám ktosi priblížil a vy ste zrazu podľahli pokušeniu,čo keď ma niekto pozoruje/kto nám spieval piesne,ten určite vie naslúchať svojmu hlasu/.Isto si budete chcieť urobiť nárok na kus nášho spoločného šťastia.Keď si čosi kupujete,platíte tou istou energiou či sa k niečomu chystáte,radšej im to oznámte,inak hrozí,že sa jeden druhého budete chcieť následne vzdať.Tento proces však funguje,iba v rodinách,ktoré si neublížujú a skôr,ako prídu do styku s čímkoľvek,ich vopred informujte.Každé neinformovanie,či už o svojom zdraví,alebo o prírastku ďalšieho člena,končí katastrófou.Stačí sa pozrieť na množstvo pribúdajúcich pacientov psychiatrických kliník,stúpajúci počet sebevrážd a rastúcu kriminalitu.Verte si,ste pre tých druhých svätým najelom strážnym,usmievajúcim sa na spoločne úsilie.Na vyblednutých fotografiach je vidieť čím ste prešli a jedine svojou hlúposťou sa môžete o ten zážitok pripraviť.
Proti plešateniu existuje dobrý sex,na chudnutie existuje dobrý sex.Keď si prečítate inzerciu v periodikách,zistíte,že sa tu každý snaží čosi ukradnúť pre seba,schovávajúc to za dobry úmysel.Pozrite sa,ale ten človek trpý.Byť na správnom mieste,mňa by také jednanie rozčúlilo a radšej by som sa stíšila,povie si nejedná osoba ženského pohlavia.Iste,v dnešnej technicky vyspelej dobe je možné dosiahnúť všetko/pokrok a veda/.Za to všetko,je však potrebné platiť a keď si dokážete pripočítať svoje miesta a moju nevôľu,Vám byť stále po boku,tak to máte na dvadsať rokov v kriminále.Dostávame sa k spoločnému cieľu,predstavenie je pri konci,abstrakcia stireda výlohy rozsvietených vytrín,chýbajú už iba titulky/príbeh života/.Dnes sa stačí vybrať do prírody a nadýchať sa čerstvých informácii,poletujúcich a s takou ľahkosťou znášajúcich blížiacu sa zimu.Už ako deti sme sa často nechávali podviesť,keď sme chybne všetku moc odovzdávali do rúk svojím rodičom a ty sa dokázali starať ledva o seba.Niet divu,že sa dnešné matky túžia osamostatniť a vychovávať svoje deti,bez potreby pozorovateľa,akými sú jedine muži-matky.Namiesto žiadosti,spojiť ich snaženie sa vidávajú na vlastnú päsť,do ďalších vzťahov,ktoré im zákonite prinesú skúšky.Keď toto má byť všetko,čo sme schopný opätovať,pre nášho ducha,tak sa jedného dňa táto planéta bude zmietať,v ešte väčšom neporiadku/orol má vlastné pravidlá/.Naši potomkovia sa nám,od začiatku pokúšajú všemožne vysvetliť,že sem neprišli z rozhodnutia rodičov,že si to tak priali,ale z čohosi úplne iného.Svet je vo vojne a každý,kto má dnes výhodu sa podieľať na slobode jednotlivca si iste spomenie,na ťažké začiatky ľudstva.Na doby,keď tyranstvo a zabíjanie bolo na každodennom poriadku,inák mierumilovných národov Eurázie,Ameriky,Afriky,alebo Austrálie.Málo čo sa zachovalo z tých dôb,z obavi tamojších ľudí z ich odhalenia,alebo zo strachu,že sa tak vystavia prílišnej arogancii novej vlny.Predstava,že by sa svet mohol vďaka pár jednotlivcom ocitnúť,v tej istej dobe,by priniesol naozajstný krok späť,pri každom rozhodnúti narušiť jej snahu,vrátiť sa s týmto poznaním/kultúrny šok,mních oblečený v šate prostitútky/.Lebo ďalší globálny vojenský konflikt by znamenal spečatenie osudu jedného národa,ako celku žijúcom roztrúsene po celom svete.Cenou útechy,je nádej že všetky tie financie,investované do tvorby čoraz ničivejších zbraní,je odpoveďou na skutočný teror,odohrávajúci sa v naších rodinách.Milujeme tu obavu,že sa jedného dňa pridajú všetky štátne celky,k jednej zmluve a zrušia spolčenie s diablérom,ktorý tak kruto trestá každú chybu vodcu anjelov svetla.Jeho objavenie v titulkoch najpredávanejších bulvárov,je bez možnosti povšimnutia zpečatená lžou a predsa je rovnako chybný úsudok,ako aj predstava,že tu zostaneš po tom všetkom sám.Nasadne do jeho korábu/svetelný obal-kokon/ a vydá sa hľadať ďalšie riešenia existencie,s ktorými je možné žiť,v mieri a prosperite.
Barbora Brookenlegg
Páči sa miPáči sa mi