Ako vzniká naše skreslené vnímanie: predstavy

Každý si v priebehu života – a obvykle najčastejšie v ranom detstve – vytvára isté predstavy. Podpisuje sa na nich prostredie, v ktorom vyrastá, ale aj náhle, nečakané zážitky (napr. traumy). Tieto zážitky sa najčastejšie opierajú o závery našej osobnosti – a väčšinou sú tieto závery dosť nesprávne. Človek navníma niečo nešťastné, nejaký zlý zážitok v živote, a potom tento zážitok generalizuje a urobí z neho svoje presvedčenie. Závery, ktoré takto Čítať ďalej

Zabludovaná myseľ neobjaví pravdu

Človek, ktorý rozumie životu, nepotrebuje vieru. Človek, čo miluje, nemá vieru; má lásku. To ten, koho pohltil intelekt, má vieru, pretože intelekt vždy vyhľadáva istotu, ochranu; vždy sa vyhýba nebezpečenstvu a preto si vytvára predstavy, presvedčenia, ideály a vieru, za ktorými sa môže skryť. Čo by sa stalo, keby si s násilím zaobchádzal priamo, tu a teraz? Bol by si pre spoločnosť nebezpečný – a pretože Čítať ďalej

Prečo nevieme nájsť svoje pravé ja

by Alex HowittAdyashanti:

“Spozoroval som toto, spozoroval som, že som zle pochopil najdôležitejšiu vec ohľadne ticha a nekonania (stillness). A pozorujem, že rovnako väčšina ľudí, ktorých stretávam, tiež nesprávne chápe najzákladnejšiu vec ohľadne ticha a nehybnosti. Najdôležitejšia vec ohľadne ticha a nehybnosti nie je to, že v tomto bode priamo zažívame – kinesteticky, psychologicky. Najúžasnejšia vec na tichu a nehybnosti je, že v nich strácame celé svoje ja. Celá tvoja identita je len predstava. Tvoj svetonázor je len predstava. Všetky tie spôsoby, ktorými sa definujeme navzájom, sú len predstava. A predstavu možno na päť sekúnd pozastaviť. V týchto piatich sekundách všetko toto zmizne. Keď to vidíš, vycítiš to. Môžeš začať cítiť, že všetko toto dokáže zmiznúť – ale to, čo si, nech už je to čokoľvek, pretrváva.

Čítať ďalej

Je to naozaj tak? O predstavách

Minule prišiel od Ricka Hansona mail, ktorý ma hodne tuho chytil za srdce (=”zarezonoval” 😛 ):

Toto vydanie newsletteru je výsledkom nedávneho, hodne intenzívneho záchvatu “by”. Ušetrím vás všetkých tých úžasných detailov, ale v biznis-projekte som si myslel, že “by mali” pre mňa urobiť viac a v súkromnej situácii som si myslel, že on “by mal” byť ku mne milší. Po chvíľke mi začalo svitať, že moje drobné pravidielka o tom, ako by sa realita mala odvíjať (podstata “by”) 1. neboli v skutočnosti prírodné zákony (he! tá drzosť!), 2. nútili ma biť hlavou do steny, ktorá tam vlastne nebola a 3. pôsobili mi v styku s inými problémy.

Ak ste si nevšimli, tak najneskôr tu som sa totálne našla. 😳 Čítať ďalej

Vzostup: únava a dezorientácia

V poslednom čase ma prepadávali celkom neodôvodnené stavy absolútnej únavy. Kedysi som tieto stavy mala tesne pred vypuknutím rakoviny. Bola som schopná zaspať uprostred slova. Tak som šla na kyvadlo a vysťažovala sa Gabrielovi.

Automatické písanie z 20.8.2011:

Som uťahaná, zívam v kuse.
Nič to.
Ale dneska som ťa namaľovala.
🙂 Namaľovala si človeka.
Ale ja si ťa tak predstavujem, ako prichádzaš. Prichádzaš?
🙂 Ešte nie. To ešte potrvá.
Dožijem? Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Zamilovať sa ešte neznamená vytvoriť vzťah…

V Poradni sa 24.9.2008 objavil tento článok, ktorý priniesla GabyBaby a je to “výcuc” z knihy Anatomie lásky od Guy Corneaua:

Zamilovat se ještě neznamená vytvořit vztah

Viděli jsme, že neznalost vlastních vnitřních zranění vede nevyhnutělne k opakování stále stejných chyb. Ty však současně nabízejí řadu příležitostí, abychom si uvědomili skutečný stav a udělali něco pro svůj vývoj. Aby bylo naši soužití funkční, musíme překonat určitá klišé. To nám umožní změřit rozsah našeho úkolu a zaujmout postoje, které usnadní jeho uskutečnění.

Na počátku vzájemného vztahu stojí láska. Vášnivá láska vytryskne do prázdneho prostoru a les fantazie vzplane spalujícimi touhami. Pak za jedinou noc vidíme před sebou možnosti, jak uskutečnit všechno, v co jsme kvůli našim nedostatkům jen tajně doufali. Náhle jsme se proměnili, jsme o tolik otevřenější, o tolik blíže k životu. Ten druhý je podmínkou sine qua non, že si tuto otevřenost udržíme. Nesmíme ho už ztratit. Už nemůže odejít. Musíme kontrolovat jeho odchody a příchody. Sotva spatřená radost se zvolna vytrácí… Čítať ďalej

Kto hovorí: vy alebo vaše ego?

Nedávno som našla na webe článoček od Marka Ivara Myhrea, ktorý sa dobre hodí do spektra tém na tejto stránke.

Čím vyššie je naše vedomie, tým väčšiu šancu máme oslobodiť sa od pascí nášho ega, ktoré by nás inak vábili, vťahovali do svojich drám a príbehov, vytvárali by v nás stavy nepohody a utrpenia a snažili sa nás vychýliť z nášho stredu či zviesť z cesty našej duše. Čítať ďalej