Ako vzniká naše skreslené vnímanie: predstavy

Každý si v priebehu života – a obvykle najčastejšie v ranom detstve – vytvára isté predstavy. Podpisuje sa na nich prostredie, v ktorom vyrastá, ale aj náhle, nečakané zážitky (napr. traumy). Tieto zážitky sa najčastejšie opierajú o závery našej osobnosti – a väčšinou sú tieto závery dosť nesprávne. Človek navníma niečo nešťastné, nejaký zlý zážitok v živote, a potom tento zážitok generalizuje a urobí z neho svoje presvedčenie. Závery, ktoré takto Čítať ďalej

Zabludovaná myseľ neobjaví pravdu

Človek, ktorý rozumie životu, nepotrebuje vieru. Človek, čo miluje, nemá vieru; má lásku. To ten, koho pohltil intelekt, má vieru, pretože intelekt vždy vyhľadáva istotu, ochranu; vždy sa vyhýba nebezpečenstvu a preto si vytvára predstavy, presvedčenia, ideály a vieru, za ktorými sa môže skryť. Čo by sa stalo, keby si s násilím zaobchádzal priamo, tu a teraz? Bol by si pre spoločnosť nebezpečný – a pretože Čítať ďalej

Prečo nevieme nájsť svoje pravé ja

by Alex HowittAdyashanti:

“Spozoroval som toto, spozoroval som, že som zle pochopil najdôležitejšiu vec ohľadne ticha a nekonania (stillness). A pozorujem, že rovnako väčšina ľudí, ktorých stretávam, tiež nesprávne chápe najzákladnejšiu vec ohľadne ticha a nehybnosti. Najdôležitejšia vec ohľadne ticha a nehybnosti nie je to, že v tomto bode priamo zažívame – kinesteticky, psychologicky. Najúžasnejšia vec na tichu a nehybnosti je, že v nich strácame celé svoje ja. Celá tvoja identita je len predstava. Tvoj svetonázor je len predstava. Všetky tie spôsoby, ktorými sa definujeme navzájom, sú len predstava. A predstavu možno na päť sekúnd pozastaviť. V týchto piatich sekundách všetko toto zmizne. Keď to vidíš, vycítiš to. Môžeš začať cítiť, že všetko toto dokáže zmiznúť – ale to, čo si, nech už je to čokoľvek, pretrváva.

Čítať ďalej

Je to naozaj tak? O predstavách

Minule prišiel od Ricka Hansona mail, ktorý ma hodne tuho chytil za srdce (=”zarezonoval” 😛 ):

Toto vydanie newsletteru je výsledkom nedávneho, hodne intenzívneho záchvatu “by”. Ušetrím vás všetkých tých úžasných detailov, ale v biznis-projekte som si myslel, že “by mali” pre mňa urobiť viac a v súkromnej situácii som si myslel, že on “by mal” byť ku mne milší. Po chvíľke mi začalo svitať, že moje drobné pravidielka o tom, ako by sa realita mala odvíjať (podstata “by”) 1. neboli v skutočnosti prírodné zákony (he! tá drzosť!), 2. nútili ma biť hlavou do steny, ktorá tam vlastne nebola a 3. pôsobili mi v styku s inými problémy.

Ak ste si nevšimli, tak najneskôr tu som sa totálne našla. 😳 Čítať ďalej

Vzostup: únava a dezorientácia

V poslednom čase ma prepadávali celkom neodôvodnené stavy absolútnej únavy. Kedysi som tieto stavy mala tesne pred vypuknutím rakoviny. Bola som schopná zaspať uprostred slova. Tak som šla na kyvadlo a vysťažovala sa Gabrielovi.

Automatické písanie z 20.8.2011:

Som uťahaná, zívam v kuse.
Nič to.
Ale dneska som ťa namaľovala.
🙂 Namaľovala si človeka.
Ale ja si ťa tak predstavujem, ako prichádzaš. Prichádzaš?
🙂 Ešte nie. To ešte potrvá.
Dožijem? Čítať ďalej

Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia

Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂

Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.

Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej

Zamilovať sa ešte neznamená vytvoriť vzťah…

V Poradni sa 24.9.2008 objavil tento článok, ktorý priniesla GabyBaby a je to “výcuc” z knihy Anatomie lásky od Guy Corneaua:

Zamilovat se ještě neznamená vytvořit vztah

Viděli jsme, že neznalost vlastních vnitřních zranění vede nevyhnutělne k opakování stále stejných chyb. Ty však současně nabízejí řadu příležitostí, abychom si uvědomili skutečný stav a udělali něco pro svůj vývoj. Aby bylo naši soužití funkční, musíme překonat určitá klišé. To nám umožní změřit rozsah našeho úkolu a zaujmout postoje, které usnadní jeho uskutečnění.

Na počátku vzájemného vztahu stojí láska. Vášnivá láska vytryskne do prázdneho prostoru a les fantazie vzplane spalujícimi touhami. Pak za jedinou noc vidíme před sebou možnosti, jak uskutečnit všechno, v co jsme kvůli našim nedostatkům jen tajně doufali. Náhle jsme se proměnili, jsme o tolik otevřenější, o tolik blíže k životu. Ten druhý je podmínkou sine qua non, že si tuto otevřenost udržíme. Nesmíme ho už ztratit. Už nemůže odejít. Musíme kontrolovat jeho odchody a příchody. Sotva spatřená radost se zvolna vytrácí… Čítať ďalej