Vraždy, prepletence, poznanie a jeho relativita

Toto je prepis prevažnej časti channelingu s Ihderaelom a Gabrielom z 1.10.2011. Channeling som vyprovokovala preto, lebo som si potrebovala ujasniť moje porozumenie jedného z citátov. Vzala som kyvadlo, ale ozval sa mi Ihderael. Už som zvyknutá, že Ihderael mi dáva príkazy, kým Gabriel ma udržiava v dobrom rozmare. Tak aj ten rozhovor vyzeral podľa toho:

IHDERAEL
Počúvam. Čo máš na mňa?
O MIENKU O GABRIELOVI DO ISTEJ DOBY PESTUJ NEZAUJEM
Tomu nerozumiem. Nemám si od nikoho žiadať mienku o Gabrielovi alebo nemám nikomu dávať mienku o Gabrielovi alebo nemám počúvať, čo o Gabrielovi hovoria iní?
INI
OK. Kašlem na iných. Dobre tak?
🙂 ANO
Ešte niečo?
NIE
A môžem hovoriť s Gabrielom?
ANO
GABRIEL
Ahoj, Veliký. /…/ Môžeme spolu písať? Myslíš, že na to máme?
ANO
A vieš, o čom? „Niet lieku na fakty života.“ Hovorila som o tom s tebou alebo sama so sebou?
OBOJE
No fajn… To znamená, že už som ja ty?
ANO
Gabriel, to sa mi ale veľmi neľúbi. Ja nechcem byť ty… ja chcem byť pri tebe, ak mi rozumieš…
🙂 A preto si ja. Niekde podvedome chápeš, ako to funguje. Vieš, že si moja súčasť a samostatná jednotka súčasne.
Tí ostatní, čo sa zmenili na energie, sú na tom podobne?
🙂 Nie. Ty si prototyp. 🙂
Inými, menej vznešenými slovami: pokusný králik.
🙂 Môžeš pridať… Pokusný kráľ.
No, z toho moc nemám… Je to pre mňa nejaká podstatná informácia, že som ty?
🙂 Len sa už nemôžeš pýtať, či si hovorila so mnou alebo sama so sebou. Už vždy hovoríš so mnou a súčasne sama so sebou.
Myslíš tým ako… že nemám svoje vlastné myšlienky?
🙂 Málo.
Napr. „chce sa mi ísť na záchod“…
To je tvoje telo. Tak choď.
Nepôjdem. Idem písať.
A ty chceš mať rada svoje telo?
OK, no dobre, idem… Hneď som tu.
No, už som späť. Ešte sme hovorili, ale snáď to dám neskôr, ak si spomeniem. Poďme na to „Niet lieku na fakty života.“
Je pred tým ešte jedna veta. A tá ťa naviedla na správnu myšlienku.
On hovorí, že niet lieku na chlad a teplo. Ja som si povedala, že na chlad sa možno obliecť alebo si zakúriť, na teplo ísť do chládku. A to relativizuje aj tú druhú vetu, nie?
🙂 A ty s tým máš problém.
No preto, lebo to je budhizmus. Múdre učenie. On je múdry učiteľ. A mne sa nechce veriť, že moja hlava nájde vo vyjadrení múdreho učiteľa chybu. Zas až taká dobrá nie som.
🙂 Si. Teraz, keď už vieš, že si ja – chceš povedať, že taká dobrá nie si?
No, nie som zvyknutá byť až taká dobrá… Bojím sa, aby som neuletela.
🙂 Kam?
Ego-mäßig! 👿
😆 Neboj. Od toho som tu ja. V noci si mi odmietla uveriť, že som aj zákerný, aj podtrhávačný, a uverila si len, že som ti klamal – a aj na to si hneď hľadala ospravedlnenie. Nemusíš ma ospravedlňovať. Som to, čo z teba vytiahne tvoje najbližšie „vymrštenie sa“. 🙂 Toto totiž nie je o mne, ale o tebe. Ty si ten objekt, ktorý skúmame. Ja preto môžem byť čokoľvek, čo ti pomôže vytiahnuť zo seba viac. A preto aj ty môžeš byť čokoľvek, čo ťa posunie vpred. Ak premúdrelá, tak premúdrelá. Ak ťa to posunie vpred a nerobí to okolo teba negativitu…
Tak prrrr. Koľkokrát som sa už posunula „vpred“ a produktom bola negativita v mojom prostredí!
🙂 Bola to tvoja negativita?
Čiastočne áno.
A čo si s ňou robila?
No prekonávala, čo iné? 😕
🙂 Takže si sa dostala ešte o ďalší kúsok vpred.
A tí ostatní, ktorí reagovali negatívne?
🙂 Bola by si radšej zastavila svoj pokrok, len aby si mala ich súhlas?
To nie.
Bola to ich reakcia na tvoj pohyb vpred. Nesúhlasili, alebo sa zľakli. Ale to je ich negativita a tebou je vyvolaná len sprostredkovane – ty neubližuješ im, oni si ubližujú sami. Nech by ten ťah bol urobil ktokoľvek, vyvolá to v nich negatívnu reakciu.
Počkaj… ale takto by sa dala odôvodniť aj vražda! Ktokoľvek niekoho zavraždí a prostredie reaguje negatívne – je to ich negativita, nie jeho… Toto mi snáď nechceš povedať!
🙂 Prečo myslíš, že je vražda „zlá“?
Lebo berie inému človeku právo žiť si po svojom. Lebo ubližuje iným ľuďom okolo neho.
A prečo porovnávaš svoju cestu s vraždou? Vzala si niekomu právo žiť si po svojom?
Nie.
Ubližovala si ľuďom okolo „obete“?
To ja predsa neviem, ako zareagovali…
Ale potom to bola ich reakcia, nie? Na smrť reagujete ako ľudstvo vysoko podobne. Na ten zvyšok nie – to je „slobodná vôľa“. Smrť je totiž definitívna – a čo na tvojom pohybe vpred-vzad-do strany je pre niekoho iného „definitívne“? Alebo aj pre teba samotnú?
Počkaj… Teraz toho mám veľa cez seba. Potrebujem si to utriediť.
Blbosť. Potrebuješ to nechať tak, ako to je. Máš všetky informácie, ktoré potrebuješ. Niektoré sú zdanlivo protichodné. To preto, že pod nimi sa skrývajú veci, ktoré možno teraz ešte nevidíš – ale keď ich uvidíš, začneš rozumieť.
Gabriel, zasa mám obraz jedného obrovského prepletenca na kope.
🙂 Skús ho používať na všetko, čomu nerozumieš.
Klesla mi sánka. Už si dával aj jasnejšie inštrukcie.
🙂 Až budeš potrebovať veľmi jasne povedať, poviem ti. Zatiaľ sa dostávaš do kontaktu s niečím, čo je mimo tvojho pochopenia. Ber to ako obraz a používaj ho na neznáme situácie. Sleduj, čo urobí. Je to ako s tou aurou. Nič si nevidela, kým si nepripustila, že niečo môžeš vidieť, keď to zjavne vidia aj iní… Zmenila si mentálny model a začala si vidieť. Ten prepletenec je nový mentálny model. Nemáš ho s čím spojiť, pretože je pre realitu, ako ju nepoznáš. Ale len čo ho začneš používať v realite, akú poznáš, začneš mať záblesky reality, akú nepoznáš – a pochopíš, ako ho používať.
Síce ti nerozumiem, ale cítim sa v pohode. Myslím, že viem, čo treba urobiť. 🙂 Ale odbočili sme.
🙂 Ani nie. Všetko súvisí so všetkým. S tým, čo som ti povedal, ako pristupuješ k tomu citátu?
Och, to je menší problém. Mám pocit, že liek na chlad a teplo je proste zmena, ktorú vyprovokuješ. Nie „nechať si od niekoho pomôcť“, ale „urobiť so sebou niečo“. A to by mohol byť liek aj na tie fakty života.
🙂 Gaia ti vravela. Preskupiť vnímanie.
V zlom nájsť to dobré. 🙂
🙂 Eloi.
😀 Milujem to slovo. Je to úžasný pocit, Veliký…
Tak čo ťa potom trápi? To, že nejaký rinpoche nemá pravdu? 🙂
Ty, čo je vlastne „rinpoche“?
🙂 Niečo. Čo na tom záleží?
Nezáleží. 😀 Zvedavosť. Vieš, ešte stále platí, že by som mohla uletieť.
Nemáš krídla. Natlčieš si držku.
Som kľudnejšia. 🙂
🙂 Hovoril som ti na záchode, že on sa na to pozerá z hľadiska svojho učenia.
Hej… spomínam si… Vraj preto je dôležité prejsť viacerými filozofiami a nezotrvávať v žiadnej z nich. A vtedy som sa pýtala, či sa budem musieť venovať aj krišnizmu. Odpovedal si, že ak bude treba, tak sa do toho dostanem. A ak nebude treba, nemusím sa venovať ničomu.
🙂
A kto rozhodne, či je treba?
🙂 Situácia. To je ďalšia vec, ktorá tieto „múdre slová“ obmedzuje. Ľudia hovoria múdrosti v konkrétnych situáciách. Sú to konkrétne asociácie, postrehy, ktoré vznikli situáciou. Používať ich ako absolútne je nezmysel.
Zasa prepletenec.
🙂 Čo by prepletenec znamenal v tejto situácii?
Ja neviem… Všetko so všetkým súvisí. Nejaká vec ho donútila povedať to prirovnanie.
A ak ho použiješ presne na danú vec, tak je plne platné. Ak ho použiješ na inú situáciu, je chybné. Múdrosť je vždy relatívna – viazaná na danú situáciu.
A poznanie?
🙂 Prepletenec.
Počkaj… Mám pocit, akoby medzi tým bolo rovnítko.
🙂 Prepletenec je poznanie. 🙂 Na poznanie môžeš použiť jedine poznanie. 🙂 Tak ho použi.
Pohybovať sa po súvislostiach, nie po veciach. O rovinu hlbšie.
🙂 Presne tak.
Dvadsaťpäť rokov štúdia zhrnutých v jedinej vete. Toto je besné!
🙂 Poznanie sú čriepky skladačky. Raz zapadnú do seba a dajú obraz. Prečo sa čuduješ, že niekedy to trvá štvrť storočia?
To ani nie… Len veci, ktoré som používala v celkom iných oblastiach, odrazu v inej oblasti dostávajú úplne nový zmysel – a sakramenský zmysel!
🙂 Pretože „iná rovina“ poznania.
No, ale z tohto budem mať problém vytiahnuť niečo k tomu citátu.
🙂 Ani nie. Je správny – v istej situácii. Nemožno ho použiť na inú, pretože v nej správny byť nemusí. Slová vytrhnuté z kontextu sú nebezpečné, pretože v kontexte sú absolútne spoľahlivé, ale ako vodítko bez kontextu ťa môžu zaviesť na celkom iné cestičky.
🙂 Spomenula som si na Rothera a jeho Skupinu: „Never ani tomu, čo ti hovoríme my. Preveruj svojím rozumom.“
🙂 Nie celkom… Preveruj, či sa to „cíti“ správne.
Vieš, povieš Slovákovi „cíti sa“ a on hneď začne s emóciami.
🙂 Zlomená noha nie je emócia. Hlúposť tiež nie je emócia.
Ale Gabriel, to s tou hlúposťou som bola ja, však? Ty také slová nepoužívaš.
🙂 Nie. Bola si to ty. A hneď si to zistila. Samoučenlivý systém.
Hepi. Lepšie ako samonasie*ací. 😛 Už skončím, idem niečo ešte porobiť a potom sa chystám von. Je to v poriadku?
🙂 Ak si myslíš, že s tebou prestanem hovoriť len preto, že neťukáš do klávesnice…
Nieeee! Neprestaň, neprestaň! Veď by som umrela… 🙂
Ešte vydrž.
Okrídlené slová Krídlatých: „prepáč“ a „ešte vydrž“. Že ja som taký kľuďas… 😆

27 thoughts on “Vraždy, prepletence, poznanie a jeho relativita

  1. Heli, k tomu teplu a chladu, nejako mi stále nesedel tvoj výklad a náhodný článok dal (aspoň mne) odpoveď. Je o tancovaní v daždi a dala si tam preklad jedného textu, m.i.:
    Životné udalosti a skúsenosti sú ako počasie –
    prichádzajú a odchádzajú nezávisle od toho,
    či sa mi to páči alebo nie.
    To je podľa mňa význam toho neexistujúceho lieku na fakty života. Nejako sa pri tím teple, chlade, smrti, chorobe zariadime, ale objektívne s ich existenciou neurobíme nič.

    Páči sa mi

    • ved chlad a teplo neni len o pocasi, v konecnom dosledku,je to stale o nas.co je to chlad?to co sa vacsina z nas dohodne ze je chlad,nie?pre mna moze byt voda v pohode,moj syn jaci ze je horuca.teplota sa da odmerat,ale na teplomeri nie je hranica,kde zacina chlad a nastupuje teplo.ani my ludia nemame takuto presnu definiciu.takze fakty zivota chlad a teplo mi pride az prehnane tvrdo oznacene.to je jedna vec.druha vec je to co ma napadlo v tom clanku pred tym.ak niekto nieco oznaci ako chlad,nemoze nic urobit s tym,ze chlad bude chladny.moze ho zmenit na teplo,ale od tepla sa neda ocakavat ze bude studene.s tymto jedinym sa asi nic nenarobi.v tomto kontexte mi ten citat sedi,aj ked je to tak trochu divnuo. No a tretia vec ma napadla.Ztohto chanelu. Ale je to len vo faze prepletenca 😀 A sice veta “Na poznanie môžeš použiť jedine poznanie” sa u mna citi podobne ako neexistuje liek na chlad.Keby povedal neexistuje liek na poznanie.Neexistuje liek na fakty zivota. Dalo by sa s tym suhlasit?

      Páči sa mi

    • Tenshi to povedal
      Dobro zlo neexistuje. Zlo vznika ked sa k niecomu postavis s odporom. Nieco sa stane a ty s tym nesuhlasis. Vtedy vznikne zlo. Ide to ze ty nezmenis co sa deje, ale mozes zmenit svoj pohlad na vec. Je to dost “hard core” aj na mna, ale ked si povies ze vrazda je dobra, bude dobra. Druhou vecou je, ze ked ty zo svojej vlastnej vole (nie bozej) niekoho zabijes vytvoris tym negativitu v sebe (to uz by musel byt fakt psychos aby nemal vycitky), v okolo obete (nemusi mat pribuznych), policia sud (nemusi o tom nikto vediet)… Myslim ze v konecnom dosledku asi narazl na to, ze bezohladu aku kravinu porobime, jedinou cestou je odpustit si. Ako to ja chapem zlo nie je to ze by som niekomu vzala zivot, ale to ze si uvedomim ze to nie je dobre. Vtedy vznika zlo.

      Páči sa mi

      • No ano. Pre vraha vznika zlo, keď si uvedomí, že to nie je dobré. Pre zavraždeného vzniká zlo, keď nechcel zomrieť, a dokonca trpel. A myslím si, že aj keby si zavraždený smrť želal, tak si pravdepodobne ponesie karmické dôsledky.

        Páči sa mi

      • Inak mozno ani nie. Ako vznika karma. Tym, ze niekto nezvladol skusku. To znamena ze pokial si vrah odpustil zvladol karmu. Pokial niekto vrazdi ze chce, neuvedomuje si to, prave preziva svoju karmu a nema preco za to niest nasledky. Nesies nasledky len ked si to uvedomis a nevysporiadas a s tym.

        Páči sa mi

  2. 🙂 mne ten vyznam channelu pripomina znamy vyrok “vsetko existuje tu a teraz”. cokolvek sa povie, plati to naozaj vzdy pre danu situaciu; pre to “tu” a “teraz” a inokedy to nie je plne aplikovatelne

    to je to iste, ako ked sa pytam urcite otazky v iny cas (s odstupom trebars dni, tyzdnov, mesiacov…) vacsinou dostavam rozne odpovede na rovnaku otazku. ale tie rozne odpovede su zapricinene prave tym, ze “tu a teraz” v jednom okamihu je kvalitativne ine ako “tu a teraz” v inom okamihu 🙂

    Páči sa mi

  3. Ach, ale zaklad na postup a vzostup je moralna cistota, charakter, ciste svedomie. Tam zabijanie nema miesto. Dodrziavat sa musia aj svetske zakony. Momentalne sme ludia a “kopeme” za ludi. A zabijat nechceme. Predsa.

    Páči sa mi

    • S tým zabíjaním… Keď ten svet, koťuha, nie je jednoducho čierno-biely… Sú odtiene sivej. Sebaobrana. Matka, ktorá chráni svoje dieťa. Eutanázia. Zlikvidovanie nejakého “Hitlera”. Ľudské zákony to dokážu ešte ako-tak ošetriť, ale vnútorné “zákony” sú pre každého individuálne. Tam je to už vyslovene o karme – o tom, ako s tým, čo urobíme, dokážeme potom žiť.

      Ale Gabriel mi kedysi hovoril, že keď sa nám niečo podarí, nevnímajú to oni vždy ako “dobré”. My sa môžeme hovadsky vytešovať, ale on povedal niečo také, ako “a v tvojom okolí nevznikne súčasne negativita”. Pretože ak negativita vznikne, nejde o zvyšovanie vibrácie celku, ale len o zvyšovanie vibrácie indivídua. A keďže ani jeden z nás nie sme “indivíduum”, ale len samostatne sa cítiaca stavebná kocka celku, tak náš “dobrý” akt môže byť v konečnom dôsledku “zlý”, lebo zníži vibráciu celku. To je aj to bosorácke, že všetko zlé sa k tebe zosilnene vráti. Proste dohnojil si svet a teraz v ňom musíš žiť, pretože nemáš na povraz. 😕

      Páči sa mi

      • Heli, raz si spomínala, že je rozdiel, medzi odplatou a pomstou a toto mi k tomu trochu rezonuje.
        Tak isto je rozdiel medzi zámerom ublížiť, zámerom chrániť a zámerom nezasahovať. No a aby to nebolo úplne také “hop na krávu bude tele” :D, tak je veľmi tenký ľad medzi týmto všetkým a veľa takýchto udalostí sa dá interpretovať v rôznych kombináciách týchto 3 a nožno ich je ešte aj viac. No a z toho mne vyplýva, že záleží na aktuálnom stave našeho poznania v súvislosti s danou situáciou 😀
        Ja ešte beriem na zreteľ, že sa vraví, že karma nepustí a tak ako vrah má svoju skúšku, tak aj “obeť” má tú svoju a na danej situácii sa karmicky podieľajú… 🙂

        Páči sa mi

      • Chapem, ale nerozumiem. Sebaobrana je instinkt, ochranujuca matka je tiez instinkt, eutanazia + likvidacia niekoho je zamer. Tak neviem. V mystickej literature som citala :-(, nerealizovala, ze na urovni instinktov sa ziadna spiritualita nedeje.
        A pokial mame “bordel” v sebe, taky hrubozrnny, nepomozu ani cvicenia, ani meditacie. Posilnujeme to, co mame v sebe. Cize, + ten “bordelik”, preto ta ocista a moralne pravidla. Tak som citala. Nerealizovala,. Ale snazim. Preto ani nemozno tento moj koment povazovat za poucny. Skoda…

        Páči sa mi

      • Sonca,

        je len otázka, nakoľko frčíš na “autopilotovi”, pretože to sú tie “inštinkty”. A tak podľa toho, nakoľko, žiješ svoj život buď inštinktívne alebo vedome.

        Lenže ak “vedome”, tak začínaš zvažovať oveľa viac faktorov než tvoj momentálny “inštinkt”. A potom to vyzerá skôr tak, že si uvedomuješ, ako málo dokážeš predvídať dopady toho, čo robíš, a postupne abdikuješ na svoju slobodnú vôľu. Aspoň ja som zistila, že moja slobodná vôľa je hóvado a robí šarapatu – a tak som sa jej vzdala. A to je odpoveď zas pre Asimiel: ak si skutočne “v toku”, nepotrebuješ slobodnú vôľu, pretože ťa riadi “tok”. Potom to vyzerá ako séria šťastných náhod, ktoré ti pomáhajú a súčasne ťa usmerňujú, ak sa im prispôsobíš. Síce sa nedostaneš tam, kam chceš, ale keďže žiješ “v toku”, tak sa vlastne nikam nechceš dostať, len tam, kam ťa reťaz náhod dovedie. 🙂 Je to ako opica, čo skáče z konára na konár – vie približný cieľ, ale nevie, ktorý konár chytí najbližšie, pretože to neplánuje a preto nemusí robiť aktívne opatrenia, aby svoj plán dodržala. 🙂

        Páči sa mi

  4. ja autopilot praveze nechapem celkom ako instinkt.skor ako zvyk.tie prave instinkty ma male dieta,alebo zviera.a tie byvaju velmi ucelne.na co by nam inak boli.instinkt sa moze prejavit v spravani tak ze sa praveze zachovame uplne inak ako je nasim zvykom.autopilot chapem skor ako to naucene,povodne mozno aj ucelne,ale tym ze sa z toho stava zvyk,aplikujeme to aj na situacie,ked to uz nijaku ucelnost nema.

    Páči sa mi

  5. ja osobne si myslim, ze ste to strasne prefilozofali a predefinovali a vsetko moze byt absolutne inak…. ja na to idem tak ze som maximalne bdely ako to len je mozne a robim co pritom citim. veci sa daria VIBE je dobra a ficime s “prudom zivota”… nejake ciele si clovek moze urcit a nemyslim si ze by podvedomie neplanovalo…
    aj ked by sa mohlo o najblizsom kroku rozhodovat na zaklade toho co je tu a teraz nie na zaklade tuzob zminulosti… to by znamenalo ze fakt splyniem so situaciou na 200% a potom voci nej uz nezijem. ale som v inej. ale taketo debaty o moralke nevedu nikam. kto zabije seba zabije aj cast boha. ohladne tej vrazdy je mozno na mieste aj to ze akym sposobom sme schopni a zvyknuti riesit veci… poznam tioka ktory by stareho strycka adolfa vedel presvedcit ze vrazdit zidov vlastne netreba a je to strata casu ❤ (ved predsa vsetko je mozne 😉 ) takze nemusi tu byt hned rec o vrazdeni… to je jak sme nastavil vnimanie chapeme sa? lebo uprimne ja vas nechapem. dufam, ze moja rec je zrozumitelnejsia.

    Páči sa mi

    • Vlkovit,

      prepáč, ak som trochu skeptická, ale pochybujem, že by niekto dokázal Hitlera presvedčiť o tom, že “jeho príbeh” je platný len pre neho a nie pre celý svet… Na oboch stranách stáli v histórii ľudia, ktorí boli presvedčení, že “ich príbeh” je jediný pravdivý a všetci ostatní “nevidia” a ak “nevidia”, treba ich v ich vlastnom záujme k videniu “dokopať”.

      To, čo sa dialo okolo Hitlera, nebola len vec jediného človeka s nezlomným presvedčením, ale aj prostredia, ktoré bolo také zmätené, že ho nezastavilo, ale zas nie až také dezorientované, aby sa nechopilo po istom čase nejakých starých zásad a neporazilo ho presne tým, čím on rýpal do sveta – presvedčením, že “vedia lepšie”.

      Podľa mňa sú debaty o morálke veľmi dôležité nie pre spoločnosť, ale pre toho, kto o nej debatuje. Aspoň ako-tak vysonduješ svoje hranice – a potom sa už len čuduješ, keď sa nájdeš v situáciách, že ich porušuješ. 😕 Ale v podstate je to o tom, čo je v tebe, nie o okolitom svete. A preto neverím, že by bol niekto býval schopný presvedčiť Hitlera, aby sa šiel zbratať so Židmi, Cigánmi či kýmkoľvek, s kým sa mu zbratať bridilo. Každý máme nejakú hranicu, kedy už život pre nás prestáva byť “životahodný”. Tá je nastavená podľa našich vnútorných démonov. A najčastejším vnútorným démonom ľudí býva strach. Strach z inakosti, strach z osamenia, strach zo strachu. To posledné je napríklad môj vlastný vnútorný démon a poviem ti, korení až niekde v Austrálii. 🙂

      Páči sa mi

      • 😀 Proste máš strach, že by si mohla mať strach. A tak vlezieš do každej desivej situácie, len aby si si dokázala, že sa nebojíš. 😕 Nic moc. Život je potom náramne zábavný, pretože existujú istotne aj príjemné chvíľky, ale ty si potrebuješ dokazovať, že “ani tohto sa nezľaknem”… a energia nasleduje pozornosť… 😳

        Zatiaľ som len v štádiu “viem o tom”, ale ešte sa mi toho nepodarilo zbaviť. Jediné, čo pomáha, je extrémne “tu a teraz”, pretože strach je o tvojej predstave o budúcnosti a v tu-a-teraz nijaká budúcnosť neexistuje. Ale len čo si nedám pozor, už znova ňúram, čo vyzerá dosť desivo na to, aby som sa tam vyskytla… 😕

        Páči sa mi

      • 😆 To bol “básnický obraz”! 😆 To hovorievam, keď má niečo korene celkom hlboko – až v Austrálii, čo je tak približne naproti Slovensku na druhej strane Zeme. (Alebo tam je niečo iné. Čo ja viem – na zemepise som obvykle chrápala. 😛 )

        Páči sa mi

  6. Ono je to moc sladko povedane, ale Hitler si myslel ze robi dobre. Bol prepaty prave z ezoteriky a asi si myslel ze je prave ten, kto ma precistit zem a navratit sem cistu-atlantsku rasu. Podla mna to bral nie z egoistickeho hladiska, ale pre nieco ako vacsie dobro.
    A ak mame vo vsetkom hladat prave to dobre, tak si mozme povedat ze bez takeho Mengeleho by sme v medicine neboli este ani v polovici ako sme teraz. A prave vdaka tomu co sa pocas tych rokov udialo sa to len tak lahko znova nestane. Uz sa budu ludia bat takych extremnych predstavitelov roznych smerov, pretoze sa boja ze by sa to stalo znova. A ludia aj organizacie maju vacsiu moc ako kedysi, tak nieco take len tak nedopustia. Bolo to dostatocne poucenie pre cele ludstvo. A kedze teraz nie je ziadny takyto ujo :D, tak Zem sa zacina precistovat aj bez jeho pricinenia a ludia zomieraju nie v koncentrakoch ale na nezname choroby a dosledkom globalneho oteplovania a veci s tym spojenych ako zemetrasenia, tsunami a pod.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s