Piatok pre otázky: Čo sa deje s dušou človeka po smrti?

Orion kladie nasledovnú otázku:

Ako vnímajú smrť Toltéci a čo sa podľa nich deje s dušou človeka, potom čo zomrie?

Nespomínam si, že by som niekde bola videla koncept “duše” u castanedovcov. Možno ho používa Ruiz, to si nepamätám, ale castanedovskému vnímaniu je koncept duše cudzí. Vysvetľovala som to už tu.

Castanedovci popisujú človeka ako energetické vlákna Čítať ďalej

Reklamy

Dawn Clarková: Chýbajúci kúsok a ty

dawn-clarkCez víkend som mala vzdelávanie. Bola som na dvoch webinároch. Jeden bol k osobnej moci (to si teraz budem tíško študúvať 😉 , pretože tam som sa zapísala normálne do dlhodobého kurzu) a druhý bola Dawn Clarková a “chýbajúce kúsky” (kedysi som im tu hovorila zavrznuté alebo stratené kusky duše, ale v poslednom čase sa už toľko nedušujem 😳 , takže zostanem pri chýbajúcich kúskoch).

Oba webináre som si nahrávala. U Dawn Clarkovej má nahrávka takú mizernú kvalitu, že netuším, či s nej niečo vytiahnem, a musím sa spoliehať na svoju pamäť – takže na kone skôr, než to celé zabudnem! Čítať ďalej

Rekapitulácia a obnova vlastnej energie

abelarKeďže som nevedela, ako sa vysporiadať s “mimofyzickou realitou” a jej zásahom do môjho vnímania, pokúsila som sa to ošetriť odrekapitulovaním. Bola to taká zvláštna skúsenosť – len čo som nastolila jednu situáciu, za očami sa mi zažalo a nabehli mi všetky situácie súčasne. To značí, že mi stačila jediná rekapitulácia na to, aby som z tých spomienok vytiahla všetku e Čítať ďalej

Cvičenie pre zmeny – minirekapitulácia

12003022_838111806286473_1773122578283363126_nMám jedno dobré cvičenie, ktoré možno použiť ako predelové, keď sa niečo v našom živote mení alebo má zmeniť:

Dnes sa na okamih zastavte a premýšľajte o svojej roli, ktorú máte v rozvoji ľudstva a života ako takého… Zastavte ustavičný vnútorný džavot v hlave, prestaňte na chvíľku myslieť o ambíciách, cieľoch, čo ešte treba urobiť, komu ešte treba zavolať, čo ešte treba nakúpiť, čo uvariť, že treba vyniesť smeti… Nájdite si dnes trošku času Čítať ďalej

Drak is back!

1874779Pred pár dňami som mailovala s Jožkom. To, čo sme rozoberali, boli moje kožúšky, ale popri tom padla aj téma zlého obdobia, hroznej premeny a akejsi “bezcitnosti”. No a u mňa zaklikla téma, o ktorej som doteraz nehovorila.

Už som tu spomínala enneagram, ktorý sa zakladá na inckom systéme presvedčení, že všetci sme tvorení troma druhmi energie: mentálnou (yachay), vôľovou (llankay) a emocionálnou (munay). Anjeli to vo mne upevnili, keď začali veci klasifikovať podľa týchto energií. Možno to urobili preto, že som tento obraz mala v hlave a celkom som s ním vedela narábať; možno to urobili preto, že to je tak. Neviem – a je to fuk. Čítať ďalej

Učme sa od svojho tela

mirror-mirror-400x470

Naše telo je majster zbavovania sa nefunkčnej príťaže. To, čoho máme priveľa alebo čo už nepotrebujeme, z tela odchádza močením, potením a stolicou, aby sa udržala vnútorná rovnováha (homeostáza). Prečo sa potom ale naša fyzická škrupina tak kŕčovito drží emócií, myšlienok a vzťahov, ktoré narušujú našu vnútornú rovnováhu? Mali by sme sa učiť od svojho tela a stať sa majstrami zbavovania sa. Majstrami udržania vnútornej rovnováhy.

Autora som si nezapamätala, ale keďže ide o internetovú múdrosť, samozrejme, nebol v nej návod, ako… 😕 Ja za seba poznám tri schodné cesty – rekapituláciu, meditáciu (u mňa žam žung) a z času na čas Čítať ďalej

Rozpúšťanie hraníc II.

Momentálne ma táto téma sprevádza kam pozriem. Tento článok je takým voľným pokračovaním tohto a tohto článku. Ako ináč, kedže sa tou témou zaoberám, z mojej knižnice som vytiahla akurát knihu Ramtha, ktorú pomaličky prelúskavam. Veľa vecí mi v nej sedí, okrem iného sa tam zaoberá aj našimi samonastolenými hranicami. Tento článok bude z časti ňou ovplyvnený.

Dlho bolo v podnadpise môjho blogu napísanné motto – „Nedávaj si hranice, všetko ide“, neskôr som ho zmenila na „Otvor sa, všetko ide.“ Kam až všade naše samonastolené hranice siahajú a ako nás tieto naše presvedčenia ovplyvňujú, si uvedomujem stále viac a viac. Čítať ďalej

Transformačné procesy tejto doby

Čo sa to akurát deje? So svetom okolo nás? So svetom v nás?

Prečo zrazu niektorí nemôžme spávať, a prečo by zase druhí naopak najradšej prespali deň a noc naraz? Čo to vlastne cítime na našich fyzických telách, zjavne bez príčiny? A kade nám behajú myšlienky, prečo niekedy vidíme všetko jasne a v nasledovnom okamihu máme v sebe chaos?

Neviem, či je to globálne, alebo len v mojom okolí – ale mám pocit, že svet sa začal točiť rýchlejšie.

Nie v zmysle subjektívneho vnímania času, ale v zmysle riešenia situácií. Čo sme predtým so sebou nosili mesiace, niekedy až roky, sa teraz neúprosným tempom tlačí na povrch. Či chceme, alebo nie – je čas riešiť.

Nastal čas a priestor pre transformáciu, pre otvorenie, vyhnisanie, vyčistenie, uzavretie a vyliečenie starých rán. Zbavenie sa nepotrebných vzorcov správania, zbavenie sa všetkého čo nám neprospieva. Nastal čas a priestor pre nájdenie nás samých, pre nájdenie našej podstaty, pre spoznanie seba samého, prijatie seba samého. Energie, ktoré na nás vplývajú nám dodávajú podporu a niekedy aj nákop do zadnej časti tela, ak sa priečime rozpusteniu vecí, ktoré nás blokujú. Čítať ďalej

A tak pokračujeme v stalkovaní…

V prvom rade ti chcem podakovať Aniel. Ďakujem za tvoju priamočiarosť, nekompromisnosť keď ide o tvoje vnemy a HLAVNE trpezlivosť a dôveru.

Keďže sme v nedeľu preberali u Hely stalkovanie (hlavne pomocou prvej dohody), tak sa s vami podelím o pár dohôd, ktoré som mohla rozpustiť. Už som šla napísať, že som bola nútená, ale nie, nikto ma k tomu nenúti – JA môžem na sebe pracovať. JA chcem na sebe pracovať. Aj keď je v niektorých momentoch nepríjemné priznať si, čo všetko sa vo mne odohráva a čoho som si ešte stále neni vedomá. A to si hovorím, že neustále pracujem na stopovaní myšlienok a slov a žijem poväčšinou vedome. Čítať ďalej

Práca so zrkadlom: vábenie moci

Pokračujem ďalšou kapitolou zo Susan Greggovej. Začína citátom:

„Našu spokojnosť podmieňuje cesta, nie cieľ.“

Toto je moja lekcia od anjelov. Keď som ich o niečo žiadala, mala som vždy v mysli presný obraz koncového stavu – a ten sa mi akosi nie a nie naplniť… Žila som v budúcnosti, tešila som sa na niečo, čo som nemala.

V istom bode, ktorý neviem čím bol daný, mi začali anjeli poskytovať drobné dôkazy svojej prítomnosti, hoci moje priania nenapĺňali (a nenapĺňajú 😦 ) o nič viac ako predtým. Ale tieto drobné dôkazy mi dali čosi iné – dali mi „ochutnávku“ pocitu, ktorý budem mať, až svoj cieľ dosiahnem… A odrazu som prestala byť tak silno fixovaná na svoj cieľ a cítiť, ako ho ešte stále nemám. Miesto toho som sa tešila z pocitov, ktoré vo mne vyvolalo poznanie, že k nemu napredujem. Prestala som žiť v budúcnosti a začala som žiť v prítomnosti – vychutnávať si každý prítomný okamih, kedy sa ukázal čo len maličký pokrok. Čítať ďalej