Predvčerom som mala dobrý zážitok… V posledných pár dňoch sme pri Gabrielovom prechode diskutovali o čomsi, čo je odpustenie. Vtedy som napísala, že ezoterika sa správa, ako keby odpustenie bol stav, ktorý dosiahneme a “už sme tam”… Masfrylu to nazvala “vypustiť močový mechúr” 😛 . Čítať ďalej
Všetko, čo sa nám deje, je pre nás možnosť vziať život do vlastných rúk a začať ho formovať tak, ako ho chceme mať.
Jediné, čo na to potrebujeme, je prestať nariekať nad tým, čo sa deje, a začať pracovať na našom vnímaní. Ak sa nám niečo nepáči, Čítať ďalej
Hneď na začiatok: odpúšťanie nie je moja silná stránka. A keďže poznám svoju tendenciu zabúdať na to zlé a pamätať si len to dobré, mám premakaný “neodpúšťací” systém – vezmem emóciu zo situácie, premením ju na rozhodnutie/program a situáciu zabudnem. Alebo aj nie – niektoré situácie sú také rozčuľujúce, že si ich pamätám ako slon. Čítať ďalej
U Karen Salmansohn som našla pekný článok (silne krátený):
Ak vás niekto poranil až do hĺbky vašej duše, táto zombíkovská analógia je pre vás. Ak ste takto poranení, máte tendenciu stiahnuť sa a uzavrieť sa, zatrpknúť, začať cítiť nevraživosť a depresiu. Je to ako v klasických hororoch o zombíkoch – bezduché, nevedomé bytosti Čítať ďalej
Tento týždeň vyšiel prepracovaný článok o odpúšťaní na blogu Cesta k sebe (nájdete ho tu) a ku nemu sme vyrobili zošit k vypracovaniu. Z kapacitných dôvodov sa budú nachádzať sprievodné súbory na našom E-shope. Teraz sme urobili vylepšovák pre ľahšie sťahovanie súborov, ktoré ponúkame zdarma.
Prečo je odpúšťanie tak dôležité? Prečo nemôžem celú minulosť nechať minulosťou, zahrabať ju, zabudnúť, odstrčiť a venovať sa prítomnosti a plánovaniu budúcnosti? Jasné že to môžem spraviť. Môžem všetko. Len je otázne, v akom stave budem. A tak môžem aj odpustiť, prispieť k môjmu uzdraveniu, vyrovnaniu, harmonizácii, v konečnom dôsledku radosti a šťastia v prítomnosti.
Čo sa stalo v minulosti, stalo sa. Môžem si uvedomiť, že v tom momente a v tých okoľnostiach, dal/urobil/povedal každý zúčastnený (teda aj ja) to, čo v danom momente najlepšie vedel. Jeho a moje vtedajšie najlepšie bolo ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré ja nemám šancu vidieť a môže sa veľmi líšiť od toho, ako by sme na tú istú situáciu zareagovali dnes. Pričom, dnes by to už nebola tá istá situácia ;). Preto nekonečné myšlienkové slučky „keby bolo keby“ mi teraz nepomôžu. Môžem si zobrať zo situácie uvedomenie, ako by som v podobnej situácii reagovala dnes. Ale zostávať v nekonečnom vnútornom dialógu a rozoberaní, ma len oberá o energiu, ktorú môžem využiť na krajšie veci. Čítať ďalej
Naposledy som rozoberala prvú lekciu tohto pravidla, porozumenie (alebo aj “súcit” pre tých, čo majú mäkšie srdce ako ja). Dnes idem na druhú lekciu – lekciu o odpustení.
Odpustenie je vlastne vymazanie emocionálneho dlhu, ako to definuje Chérie Carter-Scottová. V prvej lekcii sme si pre “vinníka” vytvorili porozumenie, ktoré nám otvorilo srdce pre človeka, čo nám “urobil zle”, a teraz sa od porozumenia pomaly presúvame k odpúšťaniu, teda vedomému zbavovaniu sa nevraživosti a zazlievania. Pretože odpúšťanie nie je zrovna moja najsilnejšia schopnosť, budem sa držať silno Carter-Scottovej:
Ak to, čo sa nám v minulosti prihodilo, vnímame ako “chybu”, tak tým súčasne niekoho obviňujeme z neregulérneho správania a očakávame, že sa bude hanbiť, pretože jeho povinnosťou je cítiť sa previnilo. Kým si hovieme v tomto uhle pohľadu, nepohneme sa nikam inam – zostávame na mieste. Čítať ďalej
