Všetko, čo sa nám deje, je pre nás možnosť vziať život do vlastných rúk a začať ho formovať tak, ako ho chceme mať.
Jediné, čo na to potrebujeme, je prestať nariekať nad tým, čo sa deje, a začať pracovať na našom vnímaní. Ak sa nám niečo nepáči, Čítať ďalej
Hneď na začiatok: odpúšťanie nie je moja silná stránka. A keďže poznám svoju tendenciu zabúdať na to zlé a pamätať si len to dobré, mám premakaný “neodpúšťací” systém – vezmem emóciu zo situácie, premením ju na rozhodnutie/program a situáciu zabudnem. Alebo aj nie – niektoré situácie sú také rozčuľujúce, že si ich pamätám ako slon. Čítať ďalej
U Karen Salmansohn som našla pekný článok (silne krátený):
Ak vás niekto poranil až do hĺbky vašej duše, táto zombíkovská analógia je pre vás. Ak ste takto poranení, máte tendenciu stiahnuť sa a uzavrieť sa, zatrpknúť, začať cítiť nevraživosť a depresiu. Je to ako v klasických hororoch o zombíkoch – bezduché, nevedomé bytosti Čítať ďalej
Tento týždeň vyšiel prepracovaný článok o odpúšťaní na blogu Cesta k sebe (nájdete ho tu) a ku nemu sme vyrobili zošit k vypracovaniu. Z kapacitných dôvodov sa budú nachádzať sprievodné súbory na našom E-shope. Teraz sme urobili vylepšovák pre ľahšie sťahovanie súborov, ktoré ponúkame zdarma.
Prečo je odpúšťanie tak dôležité? Prečo nemôžem celú minulosť nechať minulosťou, zahrabať ju, zabudnúť, odstrčiť a venovať sa prítomnosti a plánovaniu budúcnosti? Jasné že to môžem spraviť. Môžem všetko. Len je otázne, v akom stave budem. A tak môžem aj odpustiť, prispieť k môjmu uzdraveniu, vyrovnaniu, harmonizácii, v konečnom dôsledku radosti a šťastia v prítomnosti.
Čo sa stalo v minulosti, stalo sa. Môžem si uvedomiť, že v tom momente a v tých okoľnostiach, dal/urobil/povedal každý zúčastnený (teda aj ja) to, čo v danom momente najlepšie vedel. Jeho a moje vtedajšie najlepšie bolo ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré ja nemám šancu vidieť a môže sa veľmi líšiť od toho, ako by sme na tú istú situáciu zareagovali dnes. Pričom, dnes by to už nebola tá istá situácia ;). Preto nekonečné myšlienkové slučky „keby bolo keby“ mi teraz nepomôžu. Môžem si zobrať zo situácie uvedomenie, ako by som v podobnej situácii reagovala dnes. Ale zostávať v nekonečnom vnútornom dialógu a rozoberaní, ma len oberá o energiu, ktorú môžem využiť na krajšie veci. Čítať ďalej
Naposledy som rozoberala prvú lekciu tohto pravidla, porozumenie (alebo aj “súcit” pre tých, čo majú mäkšie srdce ako ja). Dnes idem na druhú lekciu – lekciu o odpustení.
Odpustenie je vlastne vymazanie emocionálneho dlhu, ako to definuje Chérie Carter-Scottová. V prvej lekcii sme si pre “vinníka” vytvorili porozumenie, ktoré nám otvorilo srdce pre človeka, čo nám “urobil zle”, a teraz sa od porozumenia pomaly presúvame k odpúšťaniu, teda vedomému zbavovaniu sa nevraživosti a zazlievania. Pretože odpúšťanie nie je zrovna moja najsilnejšia schopnosť, budem sa držať silno Carter-Scottovej:
Ak to, čo sa nám v minulosti prihodilo, vnímame ako “chybu”, tak tým súčasne niekoho obviňujeme z neregulérneho správania a očakávame, že sa bude hanbiť, pretože jeho povinnosťou je cítiť sa previnilo. Kým si hovieme v tomto uhle pohľadu, nepohneme sa nikam inam – zostávame na mieste. Čítať ďalej
Základné pravidlá spolunažívania, ktoré nás učili rodičia už v detstve alebo nám boli vštepované v škôlke sú jednoduché: Podeľ sa. Hraj fér. Neubližuj druhým. Ak niekomu ublížiš, ospravedlň sa.
Aj keď tieto pravidlá znejú veľmi bazálne (ale veď ani desatoro nie je kvantová fyzika 🙂 ) – povedať v dospelosti: „je mi to ľúto“, odpustiť sám sebe či požiadať o odpustenie iných a myslieť to pritom úplne vážne, je pre nás ťažké; niekedy ťažšie ako čokoľvek iné.
Samozrejme ideálne by bolo dodržať prvé tri škôlkárske pravidlá :), teda snažiť sa iným (ani sebe) neubližovať. Ako životom obití dospeláci však vieme, že sa nám to nie vždy podarí a niekedy zraníme seba či iných… Čítať ďalej
Pred mesiacom som sa zúčastnila dvojdňového semináru ho’oponopono, ktorý viedla Kumu Terenia Pomai´kai Mocna a v tomto článku sa chcem s odstupom času ku semináru vrátiť a podeliť sa o svoje zážitky a myšlienky, ktoré mi v súvislosti s ním napadajú.
O stretnutí s Teréniou som už písala. Preto pre mňa samotnú bolo prekvapením, že som sa deň pred začatím jedného zo semináru rozhodla zúčastniť sa. Myslím, že som sa chcela niečo naučiť pod vedením osoby, ktorú poznám ako praktický jediného európskeho spostredkovateľa havajskej kultúrnej tradície skutočné ho’oponopono, nie to, čo je predávané v slovenských kníhkupectvách. A tiež, chcela som zažiť Teréniu v akcii. Dúfam, že mesačný časový odstup mi umožní aj odstup rozumový i emočný. Čítať ďalej
Tento článok je prenesený z Poradne pri minigrimi a publikovala som ho 29.7.2008:
Dnes ráno som čítala v Caroline Myssovej úvahu, ktorá hodne hovorí o tom, ako reagujeme na problémy vo vzťahoch – a prečo. Používa rozlíšenie astrologických vekov, o ktorom som písala v inom článku, takže tu sa budem len odvolávať. Okrem toho Myssová narába s biblickými udalosťami, kde ja veru naozaj nie som sčítaná, takže ak sa zamocem alebo použijem nevhodné slová, tak prosím o prístup “v prípade pochybností v prospech obžalovaného” 😛 . Následný text je prerozprávanie/čiastočný preklad z knihy Why people don’t heal and how they can.
Nastal čas pripomenúť, že tento piatok (t.j. 22.10.2010) medzi 19:00-20:00 prebehne naša ďalšia, v poradí už štvrtá meditácia za Gaiu.
O dôvode meditácií som písala tu a potom sú tu ešte články a diskusie, ktoré uvádzali každú novú meditáciu (druhá, ešte raz druhá a tretia) a niekoľko channelingov, kde som sa dozvedala o tom, čo počas takejto meditácie prebieha: Ako sa dostať do novej Zeme?, Čo robia meditácie pre Gaiu?, Nie ste odkázaní na iných, Krok po kroku sa vráťte späť a začnite znova a nakoniec Šabľozubý tiger, slabosť a strach.
Prvotný impulz k týmto meditáciám dali celosvetové meditácie, ktoré sa spájajú s čakrami. Najprv koreňová, potom sakrálna a potom solárny plexus. Podľa tohto postupu by sme tentokrát mali preniesť energiu do nášho srdca a do srdca Zeme. Čítať ďalej
