Poznáte zákon zrkadlenia?

Nedávno som sa potkla u Natalie Ledwellovej o zhrnutie jedného aspektu nášho vnímania do “zákona zrkadlenia” (vyzerá to byť nová móda). Bolo to tak chutne a hutne vysvetlené, že ideme na to:

Tak ponajprv: to, čo v živote zažívame, je odrazom našej skutočnej prirodzenosti (na rozdiel od tej vovychovávanej “výkladnej skrine”, ktorú obvykle svetu predvádzame). Zo zákona rezonancie vieme, že naše výsledky sú produktom myšlienok, ktoré v danej situácii Čítať ďalej

Vina, bezmocné bytosti a pomáhanie iným

Na stránke entity Bashar som našla spoveď jednej kočky, ktorá sa nedokáže zbaviť pocitu previnenia. Ona na sebe popracovala, ale jej rodina nie a snažia sa ju stiahnuť na svoju úroveň utrpenia, aby trpela aj ona. Medzičasom kočka dobre vie, ž s tým nič neurobí a že jediný spôsob, ako sa nenechať stiahnuť nadol, je vložiť priestor medzi nich a ju, ale keď ich sleduje, ako sa plácajú v tom istom maraste deň po dni a ona nedokáže pre nich nič urobiť, dostaví sa pocit viny a znova ju to len ťahá nadol… Čítať ďalej

Láska, moc a pokoj v duši – alebo aj nie

Pokračujem ďalšou kapitolou z Evy Pierrakosovej, ktorá popisuje, ako sa tri základné (“božské”) črty lásky, moci a vnútorného pokoja skreslene predvádzajú v našom živote. U “zdravého” človeka medzi nimi panuje vyváženosť, čo znamená, že žiadna z týchto čŕt u “zdravého” človeka nekonkuruje ani neprotirečí tým zvyšným dvom; fungujú ako vyvážený tím.

Iné je to u osobnosti s pokriveným sebavnímaním, u ktorej sa navzájom vylučujú, takže vytvárajú vnútorný konflikt. K tomu dochádza preto, že človek podvedome zvolí jednu z čŕt ako tú, ktorou ide riešiť svoje životné problémy. Tomu hovoríme “pseudoriešenie”. Čítať ďalej

“Rok pre seba” pre mňa už začal :-)

Ešte sme s pathworkingovým projektom Rok pre seba ani poriadne nezačali, ale už ma začína meniť… 🙂

Pripravujem si týždne a mesiace vopred, aby som neprerušila pôsobenie na účastníkov projektu, ani keby som nemala čas alebo silu každý deň niečo pridávať. No a včera som si robila prípravu na Túžbu po odplate.

Už ako som to písala, hodne som sa v tom nachádzala… Čítať ďalej

Postreh dňa: Bezmocnosť

16996370_402527953445901_461510717512605984_nDnes ráno som mala akýsi záblesk génia. Vyplýval z toho, že som včera bola na webinári o kreatívnej vizualizácii, kde baba robila riadenú vizualizáciu a ja som to musela vypnúť, pretože ona tam vykrikovala, šepkala, smiala sa, plakala a zahŕňala ma všemožnými emóciami, aby ma dostala “do obrazu”, lenže ten obraz bol pre mňa absolútne neprirodzený a odporný a mne sa z nej začal zdvíhať žalúdok! Lenže predtým, než začala baba vizualizovať, hovoril chvíľku Vishen Lakhiani, ktorý nikoho nezahŕňal emóciami, ale hovoril o svojom vnímaní sveta. No a jeho vnímanie sveta mi nesmierne sedelo. Čítať ďalej

Dawn Clarková: Chýbajúci kúsok a ty

dawn-clarkCez víkend som mala vzdelávanie. Bola som na dvoch webinároch. Jeden bol k osobnej moci (to si teraz budem tíško študúvať 😉 , pretože tam som sa zapísala normálne do dlhodobého kurzu) a druhý bola Dawn Clarková a “chýbajúce kúsky” (kedysi som im tu hovorila zavrznuté alebo stratené kusky duše, ale v poslednom čase sa už toľko nedušujem 😳 , takže zostanem pri chýbajúcich kúskoch).

Oba webináre som si nahrávala. U Dawn Clarkovej má nahrávka takú mizernú kvalitu, že netuším, či s nej niečo vytiahnem, a musím sa spoliehať na svoju pamäť – takže na kone skôr, než to celé zabudnem! Čítať ďalej

Bezmocnosť a ako ju obrátiť na šťastie

15940894_1826184774286718_4270110069323571243_nNa toto som narazila predvčerom. Začalo to ako drobný článoček od Gabriele Rudolphovej na tému Moc, bezmocnosť a súcit, ktorý mi však dal nič okrem múdrosti, že “prianie moci a vplyvu má často do činenia s tým, že ako deti sme sa cítili vystavení napospas nárokom a potrebám dospelých, prečo sa teraz – a často celý život – snažíme, už nikdy viac sa necítiť bezmocne”.

To mi nestačilo, tak som nakopla Google a šla hľadať. Našla som si iný článok, ktorý hovoril, že Čítať ďalej

Prečo si v živote znova zhmotňujeme bolestivé skúsenosti?

tumblr_l6c43tidae1qbcrgio1_500Ďalší z úryvkov od Gabriele Rudolphovej, znova z (Un)endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit – a zasa skôr prerozprávanie ako preklad:

Keď sme ako malí zažili nejaký traumatizujúci zážitok – napr. nezáujem alebo odmietnutie -, vyhľadávame aj ako dospelí podvedome situácie alebo ľudí, ktorí v nás tú dávnu bolesť znova vyvolávajú. Toto večne pripomínanie si bolesti je mechanizmus, ako Čítať ďalej