V noci som bola za losom Mossom. Šlo to extrémne rýchlo – pomyslela som naňho a už som tam bola, s pomerne stabilným obrazom.

Len čo som ho zbadala (akosi vždy viem, ktorý z nich to je), tak som sa k nemu pritúlila zaborila si tvár do jeho kožúška a objala som ho okolo krku. Zasmial sa, že je smiešne, aká prítulná som. Povedala som mu, že to preto, lebo ma konečne vzali medzi seba a prijali do svojho stáda a teda že už mám miesto, kam patrím.

Ale napodiv, los nezareagoval veľmi podporne. Hodil mi na hlavu, že som kŕčovitá a upínam sa na nich. Už som aj myslela, že Čítať ďalej →