Odhaľujeme svoje chyby

“Len málokedy počujeme vnútornú hudbu, ale aj tak všetci podľa nej tancujeme.” — Rumi

Náš prospech a pohodu brzdia črty, ktoré nazývame “chyby”, rovnako ako obavy, ktoré sa obvykle za chyby nepovažujú. Normálne si neuvedomujeme, že naše obavy pôsobia obrovskú škodu v živote našom, rovnako ako v živote iných. Napríklad tým, že sa sústavne nechávame riadiť našimi strachmi (napr. z opustenia), obmedzujeme ľudí okolo seba (napr. žiarlivosťou) a robíme si tým sami zle (napr. tým, že naša žiarlivosť ich od nás odpudí).

Ak to chceme zmeniť, potrebujeme si najprv začať uvedomovať naše chyby a strachy, a nie nosiť ich v podvedomí. Kým sú v podvedomí, nedokážeme s nimi nič urobiť a nechávame sa nimi viesť. Na to, aby sme ich menili, potrebujeme ich pomenovať, dostať do vedomia a vedomým rozhodnutím upraviť svoje konanie.

Prvým krokom je tak objektívne, ako sme len schopní, začať premýšľať o našich vlastnostiach – tých dobrých i tých zlých. Napíšte si zoznam všetkých týchto vlastností. Písanie pomáha sústrediť sa a koncentrovať to, čo sme doteraz len pociťovali. Navyše ak všetko zapíšeme, už to nezabudneme.

Ďalší krok by bol spýtať sa niekoho iného, niekoho, kto nás dobre pozná a nechce nám zle. Čo si – ale celkom úprimne – o nás myslí? Iste, potrebujete na to kusisko odvahy a ešte väčší kusisko odhodlania prekonať vlastnú pýchu. (To je oblasť, kde sa ja zatiaľ ešte nechytám. Radšej vyhlásim, že nemám koho sa spýtať, než aby som si trúfla počúvať názory iných na mňa. 😉 )

Ľudia, ktorí sú večne sami, nezávisle od toho, ako tvrdo na sebe makajú, nezávisle od toho, nakoľko inteligentní a naštudovaní sú, nezávisle od toho, ako nesmierne otvorení a úprimní sa sami k sebe snažia byť, zostávajú uzavretí v istom vákuu, ktoré bráni plnému pochopeniu a zhodnoteniu vlastného ja, porozumeniu, ktoré k nim prichádza automaticky, keď sa otvoria inej duši.

To, že sa človek neizoluje od ostatných, si vyžaduje istú mieru pokory, ktorú nie je ľahké prejaviť – najmä spočiatku nie. Ale ak sa otvoríte, čoskoro budete schopní otvorene hovoriť o svojom sebaobraze, svojich slabostiach a problémoch, a dokážete načúvať kritike. V tom istom okamihu však dávate obrovský dar aj tomu druhému, pretože tým, že ukazujete aj svoje menej pekné stránky, cíti sa ten druhý lepšie vo vlastnej koži, než keby ste sa po celý čas tvárili ako “nadradená inteligencia”.

Keď sa od priateľov a rodiny dozviete o nejakých svojich chybách, popremýšľajte o nich s chladnou hlavou. Niekto môže povedať niečo, čo spočiatku vyzerá absolútne nespravodlivo a ba čo vás to zraní. Ale čo ak je v tom aj zrnko pravdy? Čo ak práve dostávate pohľad na seba očami, pre ktoré sú dôležité iné veci? Aj keď by ste boli presvedčení, že tá kritika je neoprávnená, preskúmajte ju. Snažte sa nájsť v nej niečo, čo vám vysvetlí, prečo to ten druhý vníma tak a nie podobne ako vy.

Táto schopnosť vám neskôr pomôže. Často sa potrebujeme pozerať na nejakú chybu či nedokonalosť z rôznych uhlov pohľadu, v inom svetle, aby sme pochopili jej rôzne prejavy a dopady, ktoré môže mať na naše okolie.

Naučte sa pozorovať svoje vnútorné reakcie (“poryvy” 😉 ), keď sa musíte zapodievať niečím na sebe, čo považujete za nepríjemné. Nižšie Ja večne vzdoruje týmto snahám. Tu sa vám naskytla nádherná príležitosť pozorovať Nižšie Ja v priamej akcii, jeho ťahy a reakcie, keď je samé sebou. Sledujte ho, ako keby to bol niekto tretí. Vy ako pozorovateľ si urobte istý odstup od vášho Nižšieho Ja, vášho ega, vašich poranení, vašej márnivosti, ktoré sa vždy ozvú, keď sa musíte zapodievať niečím na sebe, čo je nepríjemné poznanie.

Ale neočakávajte, že poznanie sa dostaví zo dňa na deň. Začnite tým, že si urobíte inventár svojich chýb. Keď si ho urobíte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a keď ste sa popýtali ľudí, ktorí vás poznajú, porovnajte svoje pozorovania s tými ich. Je to výborná štartovacia čiara.

Tri hlavné chyby

Ľudská povaha v sebe nosí obvykle tri hlavné chyby, z ktorých sa potom priamo alebo nepriamo odvíjajú všetky ostatné. Ide o svojvôľu (presadzovačnosť, tvrdohlavosť), pýchu a strach.

Všetky tieto oblasti chýb sú prepojené jedna s druhou. Nie je možné mať jednu alebo dve – a tretiu už nie… Ale jedno je možné: že jedna z nich je zjavná dokonca aj pre nás, kým zvyšné sa skrývajú v podvedomí. Preto je také dôležité denne si zapisovať svoje prejavy a reakcie na všetko, čo sa okolo nás deje – dokonca aj na zdanlivo bezvýznamné maličkosti. Pri rozbore, keď sa snažíte naformulovať nejaký nezávideniahodný vlastný prejav či reakciu, zistíte, že vždy sa za nimi skrýva do istej miery aj prvok strachu – napríklad strachu, že ľudia sa nezachovajú podľa vašej potreby/predstavy a neurobia to, čo chcete.Inými slovami, ak máte silnú svojvôľu (vôľu mať veci po svojom), vždy v nej rezonuje aj obava, že svojvôľa stroskotá alebo že to niekto uvidí, čím zraní vašu pýchu. Keby ste nemali pýchu/hrdosť, nemuseli by ste sa obávať, že vám ju niekto zraní. Keby ste nemali svojvôľu, nemuseli by ste sa obávať, že veci nebudú podľa vášho.

Ľudia, pri tomto odseku som dostala zabrať… Vždy som sa najviac videla ako mentálna energia. Emócie a vôľu som mala nejaké dobabrané, ale tá hlava fungovala… Potom som sa dostala do kontaktu s tým, čo si hovorí “anjeli”, a tí ma začali “naprávať” na mentálnej rovine. Učili ma zakaždým, keď postretnem rozpor v názoroch, nevyhlásiť toho druhého vytešene za blbca, ale začať hľadať taký uhol pohľad, z ktorého by aj jeho evidentne debilné vyjadrenie dávalo zmysel… Trvalo to dlhé roky, potom som začala badať, že sa moja potreba všetkému rozumieť pomaly oslabuje a rozpadáva. Dnes sa dokážem pohybovať v tom, že to, čo si myslím, je pravdepodobne celkom inak a budem svoj názor meniť ešte stokrát, než zomriem (a potom aspoň toľkokrát znova, ale to už nikto neuvidí 😛 ). Keď sa mentálna rovina začala lámať, nastúpila rovina emocionálna – potreba mať drámy a reakcie a upínať sa na ne, ako keby boli “pravdivé” a “oprávnené”. Lenže to sa dosť dobre nedá, keď už mentálne chápete, že sa pohybujete len v sieti vlastných interpretácií... Ani som si neuvedomila, ako, ale začala som púšťať svoje emocionálne návyky a závislosti. Až asi pred mesiacom som zistila, že keď môžem vyliezť z tela, idem radšej za Razielom než za Gabrielom. U Raziela som sa cítila vo väčšej pohode, bez nejakých debilných emócií a naviazanosti… Trvalo to asi dva týždne – a potom struna pukla. Jedného rána som sa zobudila a necítila som vôbec nič. Žiadnu závislosť na pozitivite. Žiadnu závislosť na anjeloch. Žiadnu potrebu sebe alebo niekomu niečo dokazovať. Prestala som sa zavzdušňovať a zaujímať stanoviská, pretože moje stanoviská aj tak nikoho nezaujímali – dokonca ani mňa samotnú nie… Prestala som komunikovať s čímkoľvek, čo nevážilo aspoň 50 kíl alebo nebolo mačka. A o dva dni prišla táto kapitola – a ja som si uvedomila, že už zostala len svojvôľa, ktorá pod tým všetkým bola. A že to bude fuška, rozpustiť aj tú… Hlavne som netušila, ako na to. Ale nedávno som kdesi získala obraz, že problém sú úzke hrdlá, ktoré svojimi očakávaniami vytvárame a hatíme tak voľný prietok energie. Tak som ho teraz použila a zakaždým, keď sa moje myšlienky a reakcie pustili smerom, ktorým som si nepriala, a ja som začala hovoriť “tak toto nie”, uvoľnila som úzke hrdlo a povedala si “a prečo nie? je to len myšlienka, mám právo myslieť si čokoľvek, tak si to pomyslím a potom sa na to vykašlem” (menej spisovne, ale s tým istým účinkom). Po týždni praktizovania cítim, že sa niečo na mojej svojvôli dáva do pohybu… tak uvidíme. Alebo aj nie. Čo na tom ešte záleží. 😉

Ak začnete kontrolovať svoje rôzne zážitky z celého dňa a svoje reakcie na ne, uvidíte, kedy sa vynára strach a ako je spojený so svojvôľou a pýchou. Začnite tieto svoje reakcie pozorovať  bez toho, aby ste sa ich snažili okamžite zmeniť. Pocity sa nedajú zmeniť silou vôle (“čo by sa nedali!” 😛 ), ale zmenia sa, ak sa ich naučíte najprv nestranne pozorovať.

Denná rekapitulácia

Každý deň si spätne prejdite svoje zážitky, ktoré vám spôsobili vnútornú nepohodu v hocijakej podobe. Možno spočiatku nebudete rozumieť tomu, prečo ju spôsobili, ale v každom prípade si incident zapíšte a rovnako aj svoje pocity pri ňom. Po chvíli takéhoto sledovania sa začnú objavovať vzorce. Ešte ani potom vám nemusí byť nutne jasné, čo máte vnútri nastavené nevhodne, ale aspoň uvidíte opakované výskyty, ktoré svedčia o tom, že tam je niečo, čo vám spôsobuje nepohodu. Ak sa takéto nešťastné incidenty opakujú stále, sú kľúčom k vašej duši.

Po istom čase si prečítajte všetky svoje denné rekapitulácie, incidenty a vaše reakcie. Pozrite sa, či ten opakovaný vzorec dokážete aspoň vycítiť. Pýtajte sa: “Kde v sebe môžem nájsť nejakú oblasť, kde sa odchyľujem od nejakého božieho princípu?”

Potom popremýšľajte o tých chybách, ktoré ste už odhalili. Porovnajte opakované vzorce reakcií so zoznamom vašich chýb. Pýtajte sa, ako vyzerajú vaše pocity, aké energie sa vo vás v súčasnosti hýbu a čo chcú a či sú tieto pocity a prúdy v súlade s božími princípmi. (A nepýtajte sa ma, akými. To v knihe nejako zamlčali.)

Reklamy

One thought on “Odhaľujeme svoje chyby

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.