O ježatých guľôčkach a našom raste

Spikey-MAssage-BallDnes nadránom som mala rozhovor s Gabrielom, ktorý skončil dosť veľkým osvecovaním. Mňa; koho aj iného 😕 .

V posledných dňoch bolo “ticho po pešine” – keď som ich volala, neprišli; nedostávala som kontakt. Tak som sa naštvala, odštvala, povedala si “po partnersky” a zaprisahala sa, že keď oni nepotrebujú hovoriť so mnou, nepotrebujem hovoriť ani ja s nimi. Párkrát počas najbližších dní sa mi na pozadí vynorilo “Gabriel”, ako keby ma volal, ale povedala som si, že to len moje sprosté podvedomie zbieha automatizmy – a tak nereagujem.

No ale nereagujte, keď potrebujete urobiť predpoveď na najbližší týždeň. Včera som sa konečne odhodlala kyvadlovať. Absolútne studeno som si vypýtala karty do rozkladu, spôsobne som poďakovala a šla som pozerať telku. Potom som začala mať výčitky svedomia, aká som protivná, a že trucovať nie je “partnerské” správanie. Tak som šla znova na kyvadlo a spýtala sa ho, prečo sa odmlčali. Dostala som odpoveď “lebo je v tebe zlo”.

No tak ak som dovtedy bola kľudná a empatická, tak toto ma naštvalo. Povedala som mu, že nijaké zlo, obvinenie neprijímam, také blbosti si môžu strčiť a ak mi chcú podsúvať také kreténizmy, tak s nimi hovoriť nepotrebujem.

Hore som bola do druhej. Sedela som nad doteraz hotovým textom Štvorky, aby som sa nakmitala zasa do módu písania, a pri tom čítaní som sa začala čoraz viac cítiť previnilo. Tak som si šla ľahnúť a povedala som, že ak niekto príde, nevyženiem ho.

Kontaktoval ma Gabriel. Ešte som dosť oscilovala medzi “partnersky” a “hrozenie/vydieranie/hádzanie sa o zem”, ale nejako sme to dokázali uriadiť, až som sa ukľudnila.

Pýtala som sa ho, prečo mi hovoria také kreténizmy a prečo sa vôbec so mnou prestali kontaktovať. Odpovedal, že to ale nie je tak, že oni kontaktujú mňa – a že to po celý čas viem. Ja sa vylaďujem na nich. A keď z nejakej príčiny kanál priškrtím, tak potom kontakt nedostávam – ale nie je to ich rozhodnutie, ale moje nastavenie. (Veď ako aj inak. V kontakte s anjelmi ste na vine vždy vy. 😦 ) (Hm. Ešte stále to nie je celkom čisté, ako sa mi vidí… 😳 )

Pýtala som sa ho na to “zlo”. Zasa som bola na vine ja a moja interpretácia – to slovo som si tam dosadila sama. Rozprával mi, že keď som vo vývrtke, tak začínam skresľovať interpretáciu emóciou – niekedy až do tej miery, že si odpoveď pretlmočím ako priamy opak toho, čo je jej význam. Proste účelovo skresľujem. Že jeho výpoveď znamenala, že som v labilnom stave, u mňa “labilita” je niečo nežiadúce a tak som z toho urobila “zlo” a dodala tomu ešte emocionalitu posudzovania z jeho strany.

Gabriel vysvetľoval “labilný stav” ako stav, kedy máme otvorených viac možností reagovania než obvykle. Kedy sme menej ukotvení v svojom “sociálnom ja” (asi: náš kotviaci bod je pohyblivejší) a môžeme reagovať aj spôsobmi, ktoré sú pre nás atypické a nepravdepodobné. A vysvetlil mi, že v takýchto prípadoch sa oni držia radšej pri stene, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že budem na nové situácie reagovať paranoidne a spadnem do nepriateľstva a odtrhávania sa.

😦 Nuž čo; zas raz som dostala na kožuch.

Ale ten rozhovor spustil nejaký proces uvedomovania. Vysvetľoval mi, že “v kontakte” som akoby uložená v jeho energii a on mi dodáva energiu na to, aby som dokázala veci vidieť a spájať aj nad svoj vlastný rámec schopností. Nejako som si spomenula na niekdajšie obvinenie Strieb*rného Dráčika (predtým Wolv*ra), že som sa prestala vyvíjať. A napadla mi odpoveď, ktorá mi vtedy nenapadla, ale je asi vysoko pravdivá:

Záleží od toho, na čo sa človek pozerá. Ak meria moju popularitu/”slávu”, tak som sa prestala vyvíjať. Ak by pozrel na hĺbku môjho porozumenia, videl by asi niečo iné.

Teraz idem popreskakovať rôzne myšlienkové meandre, pretože som si ich nezapamätala. Ale dostávam sa k jednému obrazu, ktorý sa mi konečne domodeloval do konkrétnej podoby.

Sme ako guličkové ložisko, kĺžeme jeden po druhom a to, ako svet vyzerá, záleží od toho, nakoľko “dokonalé” (=hladké) guľôčky sme. Naše predsudky, vôle/nevôle, komplexy a emócie sú akoby drobné nerovnosti na našom povrchu. Kým sa odierame o dokonale hladkú guličku, ešte to nejako ide; len čo však natrafíme na rovnako neohladenú guličku ako my sami, zadierajú sa naše nerovnosti do jej nerovností – a to bolí a spôsobuje utrpenie. Ten kontakt “zub o zub” vyvoláva reakciu – niekedy pozitívnu, niekedy negatívnu. Potom sa buď milujeme alebo nenávidíme.

Ale v tomto okamihu mi došlo ešte niečo iné – vzájomným otieraním sa jeden o druhého sa istým spôsobom obrusujeme, “zdokonaľujeme”. A tak potrebujeme tých druhých na to, aby nás obrúsili.

Automaticky mi nabehla niekdajšia situácia na blogu (rok 2009-2010), keď sa oddelil Aurawie*er. Vtedy odišiel na eld*wen blog a tam sa (nie okolo neho) začala grupovať protihelarovská frakcia. Znova opakujem – nie okolo neho. On nemal tú schopnosť spájať ľudí; on sám rozdeľoval. Ale Má*ia dokázala spájať – a to tým, že skupine dodala “zdieľaného nepriateľa”. (Nepýtajte sa ma, ako to viem – viem to. 🙂 Príliš dlhá story na vysvetľovanie – a nijako prínosná pre túto úvahu.)

Z nočného uhla pohľadu som pochopila, že ona bola moje “zubaté koliesko”. Boli sme si dosť podobné v orientácii a ašpiráciách a jej “zúbky” zadierali do mojich a robili mi hodne zle – nie chvíľu, ale niekoľko rokov. Vlastne to, že sa mi to vrátilo, svedčí, že ešte stále to nie je celkom vynulované. (Nuž, môj zmysel pre spravodlivosť sa asi bude musieť zmieriť s tým, že “spravodlivosť” je ľudský pojem, nie energetický. 😛 )

Ale uvedomila som si jedno: Ona je primárne vôľovo-emocionálna energia, ja som v tom čase bola primárne mentálna energia. Samej od seba mi vôľa veľa nehovorila; mne stačilo byť si sama pre seba. Vďaka podobným “nerovnostiam” však medzi nami došlo k zadieraniu, to mi spôsobovalo silnú bolesť a tak ma donútilo hľadať obranný štít – a tým sa aktivovala vôľová zložka mojej energie.

A jediná zložka, ktorá dokáže niečo meniť, je práve tá vôľová. 🙂

Keby som bola vtedy prijala úlohu “druhých huslí”, ktorú mi tesne pred odchodom Aurawi*wera ponúkala, boli by sme sa dodnes navzájom utvrdzovali v našej výnimočnosti a všetci ostatní by boli “divní”. Takto som dostala šancu vystúpiť zo svojej kože a začať sa meniť.

Čiže zistenie: keď sa potrebujeme dostať zo zabehanej rutiny, potrebujeme nejakú “zubatú guličku”, ktorá začne zadierať do našich vlastných zúbkov a donúti nás presunúť sa do pozície vôle.

No a v pozícii vôle vzniká rola diváka, ktorý sa nezúčastnene pozerá na to, ako vy vo vašom príbehu hráte svoju rolu. Rozdvojíme sa na herca, ktorý sa vo veciach mácha, a na diváka, ktorý ho sleduje zhora a vníma širšie súvislosti. Hovorím tomu “sedieť na balkóne”. Keď sa raz dostanete na balkón, máte vyhraté – skôr či neskôr sa začnete meniť. 🙂

V tom obraze toho bolo viac, ale ako som začala dávať myšlienky do slov, časť obrazu som stratila. Ak sa to vynorí znova, napíšem to ako samostatné zistenie.

Takže: nehnevajme sa na ježaté guličky; potrebujeme ich. Bez nich by sme nerástli. Ako porastieme, to ešte stále určujeme my, ale že porastieme, to podmieňuje tá ježatá gulička. Bez nej by sme necítili bolesť a bez bolesti by sme nemali ochotu niečo na sebe meniť.

Sorry, že som použila konkrétne situácie a konkrétne osoby, ale bez nich by som to nebola vedela vysvetliť dostatočne stručne. 🙂 To už sa konkrétnym ľuďom stáva.  🙂

Moje zistenia:

  1. Mávame “labilné” stavy, kedy sa pred nami trasie aj Nebo 😉 , pretože sme schopní urobiť vtedy ťahy, ktorých obvykle schopní nie sme. Úloha: Musím zistiť, čo tieto stavy vyvoláva.
  2. Sme ako ježaté guľôčky a naša bolesť pramení z toho, že sme práve zadreli o ježiny inej guľôčky. Ergo: Potrebujeme iné ježaté guľôčky, aby sme sa dokázali zbaviť našich vlastných ježín – vzájomným otieraním sa sa ježiny obrusujú. (Tu mi napadol aj počas rozhovoru s Gabrielom jeden citát z fejsbúku: Niektorí ľudia sú ako šmirgeľ – večne do teba zadierajú. Ku koncu si ty vyhladený a oni zbytoční. 😛
  3. Keď začnú zadierať ježiny do seba, aktivuje sa tým naša vôľová zložka. Pretože len keď má kontrolu vôľa, vieme prelomiť automatické prekmitávanie medzi rôznymi pozíciami a vieme si vybrať, kam sa presunieme najbližšie. (Toto bola jedna z tých doplnkových informácií, ktoré sa do textu nedostali. 🙂 Hepi.)
  4. Keď sa aktivuje tvoja vôľová zložka, máš šancu stať sa divákom na balkóne. (Nie nutne. Úloha: Musím zistiť, čo zaručene vedie k tomu, že sa človek presunie na balkón.)

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Reklamy

2 thoughts on “O ježatých guľôčkach a našom raste

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.