Postreh dňa: ako som to takmer nedala

1962693_724264354293196_1189495258_nNiekedy je desivé pozerať na svoje vlastné postupy a mentálne/emocionálne poryvy z nadhľadu, z vtáčej perspektívy. S náhlym šokom si uvedomíte, ako ste kráčali po hrane a len šťastnou náhodou ste to zvládli…

Včera som na fejsbúku vyhrabala jeden z článkov, čo som zdieľala pred rokom-dvomi. A dnes už preň mám kontext:

castaneda tales1Tajomstvo žiarivých bytostí je, že majú ešte jeden kruh moci, ktorý sa nikdy nepoužíva – vôľu. Trik bosoráka je ten istý ako trik obyčajného človeka. Obaja majú istý opis [sveta]; jeden, obyčajný človek, ho udržiava pri živote svojou mysľou; druhý, bosorák, ho udržiava svojou vôľou. Oba opisy majú svoje pravidlá a tie sú vnímateľné, ale výhoda bosoráka je, že vôľa je všeprenikavejšia ako myseľ. Potrebuješ sa naučiť vycítiť, či opis udržiava nažive tvoja myseľ alebo tvoja vôľa. To je jediný spôsob, ako môžeš každodenný život využívať ako výzvu a prostriedok na nahromadenie osobnej moci, aby si sa dopracoval k svojej kompletnosti.

Takže som asi potrebovala zažiť, keď opis spadne do opierania sa o myseľ, aby som vedela, že som ho predtým udržiavala vôľou… Je ťažké, keď si pamätáte len jednu stranu mince. Potom ľahko zabudnete, prečo je taká, aká je.

Takže späť do udržiavania príbehu nažive vôľou. 🙂 Ani som netušila, že už som “bosorák”. Fajn pocit, ktorý potrvá až do najbližšieho záchvatu komplexu menejcennosti, ktorý príde o 3… 2… 1…

🙂

Otázka pre ostatných: na čom sa zakladá váš opis sveta (váš príbeh)? Na mysli alebo vôli?

A poznámka na margo pre seba: Máš tendenciu obmedzovať svoje možnosti tým, že si nechávaš od mysle vopred diktovať, čo je alebo nie je “reálne”. Roky si používala rozum a neurobil ťa veľmi šťastnou a na mnohé si si netrúfla. Roky si používala vôľu, trúfla si si, niekedy si si natĺkla držku, ale najčastejšie ani nie – a bola si spokojná.

Čo chceš? Poznať pravdu (hehe: čo je pravda?) alebo cítiť sa doma v svete, ktorý ti dáva odpovede na väčšinu udalostí?

Rozhodni sa.

O čom bude táto hra? O pravde alebo o besnej bosoráckej vôli? Ak o tom prvom, drž sa rozumu. Ak o tom druhom, odpusť si, že si zazmätkovala, a vráť sa späť k udržiavaniu príbehu nažive vôľou tak dlho, ako to len dokážeš.

Nikde predsa nie je písané, že sa pri tom musíš vzdať mozgu.

Reklamy

5 thoughts on “Postreh dňa: ako som to takmer nedala

  1. Hela, a čo ak by boli obe možnosti zrealizovateľné-možné/správne? Jednak dostať sa k poznaniu pravdy, jednak vybrať si žiť v tom príjemnejšom svete. Existujú predsa rôzne roviny. Na niektorej z nich je tento plán kontraproduktívny a nezrealizovateľný – na inej zas produktívny a zrealizovateľný. 🙂

    Držím palce pri obnovovaní energie. 🙂

    Like

    • Dlho som bola tiež zástankyňou tohto názoru. V poslednej dobe už nie. Dôvod: z hmoty (kde momentálne som) sú mi prístupné len niektoré roviny. Nepáči sa mi to – ale veď mne sa nepáči ani najnovší americký prezident a napriek tomu sa s tým musím naučiť žiť.

      Keď prestaneš veriť na Univerzum, ktoré má úmysel, všeličo dostane nové odtiene sivej.

      Like

      • Skúsim odhadnúť: cca 90% môjho vnímania (vlastne 100% môjho vnímania, keď to vezmem “od podlahy”) je zakotvených v hmote… takže áno, nachádzam sa LEN v hmote. Moje “ja” je hmotného pôvodu, lebo je viazané na toto telo, jeho zmysly a jeho osobnú históriu.

        Skús mi nejako vykresliť, kde INDE sa nachádzaš ty a ako vieš, že to nie je “v hmote”. Možno ide len o odlišný uhol pohľadu a nájdeme spoločné východiská.

        Like

  2. Veľmi dám na pocit. Rozhodujem sa na základe vnímania, či niečo cítim ako dobré, alebo nie. Nie je to celkom o inštinkte ako ho vnímam ja. Ten beriem trochu ako podvedomý jav, ktorý neviem kde sa berie a neviem ho vysvetliť ani pocitom ani mysľou. Ale pocit, ktorý myslím, je ako žiarivá kontrolka.
    A tento rok, už od prvých dní, vnímam podobne, ako možno po predstavení herci, keď odídu diváci. Kukajú z pódia na prázdne hľadisko, s ešte teplými sedačkami a papierikmi na dlážke..
    Niečo je tento rok úplne odlišné, a veľmi radikálne a rýchlo to prišlo (alebo nám bolo odobraté?).
    Noci s vedomými snami sú minulosťou, plácam sa hmotným každodenným svetom s absenciou niečoho, čo ho aj mňa ešte koncom minulého roka napĺňalo. Neviem čo to bolo, ale už to nie je. Osobné zážitky, skôr tie nepríjemné, sú čudne naaranžované.
    Nestratiť sa pod hladinou, mi pomáha len zámer vidieť aj bezútešné veci vo svetle: “… to ťa posilní”. Pomáha to, ale dosť radikálnym spôsobom, podobným pletiu alebo orezávaniu stromkov: niečo musí ísť preč, aby ostalo to užitočnejšie. Ale ako sa rozhodovať čo je užitočnejšie?
    Minulý rok mi pomáhali Gabrielove prechody ktoré písala vtedajšia Sun. Anjelsky gradovali, logicky pokračovali, nekrútili sa okolo horúcej kaše ani vlastného chvosta. Skončil rok, hrnček, skončili prechody, aj dobré a pomáhavé pocity, a máme chaos, absurdné veci v politike doma aj v zahraničí, a v amerike už kraľuje aj Káčerovo..
    Asi je na mne či sa rozhodnem pre logiku mysle, ktorá sympatizuje s hmotou, a teraz je asi v ofenzíve. No ten Pocit, o to viac, že ho teraz nemám, mi chýba, a pre mňa existuje, len nie je práve so mnou.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s